štvrtok, 24 september 2015 16:20

Bohatý, bohatší a ešte bohatší

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Caricature Mr.Bean Caricature Mr.Bean http://picturenix.com

V slovenskom parlamente 18.5.2005 poslanci Národnej rady rokovali o zákone o odškodnení ľudí, ktorí prišli o svoje vložené peniaze do slovenských nebankových subjektov (takzvané nebankovky). Do BMG a Horizontu sa investovalo zo strany rôznych investorov (malých drobných ľudí cez podnikateľské subjekty až po ľudí z kriminálneho prostredia a politikov) celkovo asi 62,8 miliardy slovenských korún. V tých časoch sa ponúkal neuveriteľný úrok. 30 percent. Bol to skutočne neuveriteľný úrok masírovaný veľkou reklamnou kampaňou takmer vo všetkých médiách (a hlavne v televízii). A i napriek tomu, že do očú bijúce číslo "kričalo", že tu asi nie je všetko s kostolným poriadkom prilákala mnohých vidina dobrej investície. No nekúp to. Investícia to bola určite dobrá. Len výsledok bol rozčarujúci. Pre niekoho.

Počas parlamentnej schôdze sa prihlásil o slovo Vladimír Mečiar. Jeho vystúpenie vzbudilo v médiách a širokej verejnosti búrlivú reakciu. Vraj má k dispozícii materiál, ktorý obsahuje mená ústavných činiteľov, ktorí tiež vložili peniaze do BMG a Horizont a tesne pred ich krachom si peniaze i s úrokmi vybrali. Mečiar povedal, že materiál s menami vyhotovil bývalý majiteľ Vladimír Fruni (a mal asi slúžiť ako akási poistka. A ak má niečo slúžiť ako poistka, boh vie, kde má táto poistka rozbušku) . Mečiar tvrdil, že cédečko s informáciami odovzdal pred rokom (teda v roku 2004) Generálnej prokuratúre. Keď sa na Slovensku započal "mediálny hon na čarodejnice", začalo sa pátrať čo sa s uvedeným cédečkom vlastne stalo. Generálna prokuratúra ho odovzdala Slovenskej informačnej službe, pretože údaje na cédečku boli zašifrované a teda nebolo "čo zverejniť". Tu stopa končí. A nastalo mediálne ticho. Ticho bolo dlhé a trvalo do 6 septembra 2007, Keď sa objavila správa, že sa obsah cédečka podarilo rozkódovať. Bolo možné nahliadnuť do 900 tisíc zmlúv s vkladateľmi a začali sa dohady o tom, čo je možné a čo nikdy nebude možné sprístupniť verejnosti. Dobroslav Trnka (vtedajší generálny prokurátor) povedal, že informácie z cédečka sa napokon nikdy nezverejnia. Ťažko odhadnúť čo by sa stalo, ak by  sa tak stalo (ak by sa to zverejnilo). Občianska vojna? Ľudia dokážu pre peniaze urobiť hádam všetko. A hlavne čo by možno dokázala armáda davu drobných ľudí, ak by zistili, kto má ich peniaze.  Podľa polície sa pripravilo aj niekoľko zmlúv na fiktívnu americkú firmu, kam sa previedlo niekoľko miliónov korún. Celý systém bola dokonale prepracovaná pyramída. Dvaja zarobili po niekoľko stotisíc korún a navádzali ďalších dvoch, aby vložili svoje peniaze, pretože je to výborný biznis. A ak človek nechcel vyzerať v rodine ako hlupák, pretože sa bojí, alebo nevie investovať, tak investuje. A už je z neho dobrý (poslušný) investor. Všetci v rodine ho chvália, že nikdy nemohol urobiť lepšie. Prvý potom peniaze zo systému mohol vybrať a ostatní traja už o ne prišli. Aké jednoduché. Aké lovely (z pohľadu skutočného investora).

Odkódované cédečko napokon skončilo na úrade špeciálnej prokuratúry a na daňovom riaditeľstve, kde daniari mali preskúmať, ktorí ľudia mali zarobiť peniaze a či zo zisku aj odviedli dane. Policajti vypočúvali ľudí podozrivých z krátenia daní. A čo sa stalo? Nuž čuduj sa svete, nič. Keďže skutok z krátenia daní vzhľadom k premlčacej dobe bol už premlčaný, právne sa trestné stíhanie zastavilo. Neviem, kto vymyslel zákon ktorý rieši premlčaciu dobu (asi zákonodarca presne vedel čo robí), ale niet tej sily, ktorá by to vedela zmeniť. Asi sa na Slovensku skutočne oplatí  zarobiť peniaze a počkať s ich zdanením až nastane premlčacia doba (pokiaľ mi na to dovtedy neprídu, ale risk je predsa len na Slovensku zisk). Veď na čo sú peniaze štátu. Veď kto je štát? Hádam nie ja? Tak s týmto sa nikde inde nestretnete, iba na Slovensku. A potom sa čudujeme, že štáty smerom od našich západných hraníc sú ekonomicky silnejšie a vyspelejšie. Že ich obyvatelia sú hrdí na svoju štátnu príslušnosť. A napríklad Briti to prezentujúc takmer na každom kroku. Veď koľko našincov má vo svojom dome, na svojom dvore štátnu vlajku. Možno by sa ich dalo spočítať na prstoch jednej ruky. Choďte sa pozrieť do Británie a uvidíte nevídané. Skutočný patricionizmus. Možno hlúpy príklad, ale funguje to.

Najvyšší vklad do nebankovky jednotlivca činil 700 miliónov korún. Paradoxom je však to, že vklad mal učiniť starší človek, bývajúci v bytovke a teda nie je predpoklad, že by takýto človek pri takom peňažnom obnose býval desiatky rokov práve v bytovke. Ak teda netrpel alzheimerovou chorobou. Pred krachom BMG a Horizontu skrachovalo niekoľko malých nebankoviek a Slováci prišli o svoje dlhoročné úspory. Jednoduchá matematika, ako vytiahnuť peniaze od ľudí pod vidinou dobrej investície. Bolo obdobie, keď hádam každý chcel niekam svoje peniaze investovať (pretože chcel patriť do veľko sveta a nie za nevzdelaného Slováka)  a po vzore vyspelých západných krajín, kde bez investícií nieto zisku, si aj ten najmenší slováčisko chcel niečo málo zarobiť (teda konkrétne 30%). Postaviť dom, či dokončiť dom, kúpiť si konečne nové auta, alebo si kúpiť auto, či dať peniaze deťom na štúdiá. 

Podobá sa to však tak trochu na tipovanie v niektorých stávkových kanceláriách v dnešných časoch. Hlavne, ak sa tipujú veľké futbalové zápasy. Toľko športových odborníkov pred stávkovou kanceláriou pred tipovaním hádam nikde inde nenájdete. A ako jeden druhému dávajú rozumy. Len škoda, že našinci pri investovaní do nebankových subjektov sa nechopili svojho rozumu. Podobá sa to tak trochu ruskej rulete. Alebo komunistickej menovej reforme v Československu (1953) kde v podstate "verejne štát okradol svojich občanov o ich dlhoročné úspory". Ak niekto vymyslel BMG a Horizont, asi pravdepodobne oprášil len staré dobré metódy. Načo vymýšľať niečo, čo už dávno niekto vymyslel.

A sľúbilo sa veľa. Rôzni politici pred voľbami sľubovali, že s tým urobia poriadok a vrátia sa peniaze poškodeným. Ale nebolo by to podľa mňa spravodlivé. Prečo by som ja ako daňový poplatník mal znášať svoj podiel na tom, že niekto nerozumne investoval svoje peniaze? Ja si napríklad neviem predstaviť, že by môj sused skrachoval a za mnou (obrazne povedané) by prišiel pracovník daňového úradu a priniesol mi dlžný výmer, pretože sused investoval do peňažného ústavu (nech má akýkoľvek štatút) a teda že sa musím podieľať na jeho odškodnení.

Občan by si myslel, že naši volení zástupcovia nás zastupujú v mocenských štruktúrach tohoto štátu a pracujú v náš prospech a nikdy by nedopustili vznik nebankových subjektov. A možno to aj tak skutočne je, že pracujú v náš prospech. Lebo ak sa pozerám na svoje okolie tak vidím zlodeja, zbohatlíka, janičiara, barbara, bezdomovca (mám hlúpy pocit že i tí majú v parlamente z roka na rok čím ďalej tím viac svojich zástupcov) zdratého výrobného operátora, zdravotne poničeného  baníka, dôchodcu s peňaženkou len na mince stojaceho v rade v hypermakete len v dňoch keď je totálny výpredaj a občas vysmiate deti, ktorým stačí k šťastiu tak málo. Tablet.

A čo dodať na záver?
Dnes niekto vymyslel veľké sťahovanie národov, keď státisíce ľudí migrujú do Európy. Len budúcnosť ukáže, čo sa udeje s našimi investíciami do našej krajiny v ktorej žili naši otcovia a hádam budú žiť i naši vnuci. Aby zas z toho zas nebola investícia typu, no nekup to (alebo, kam som dal môj rozum). Aké lovely (možno pre migranta).

Zobrazené 2837 krát Naposledy zmenené štvrtok, 13 december 2018 17:34
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Media

ladimír Mečiar - BMG a Horizont: Majú v tom prsty aj politici? youtube.com

Napíšte komentár

Make sure you enter all the required information, indicated by an asterisk (*). HTML code is not allowed.

 

Vyhľadávanie

 

60. roky stagnácie

Přátelství se Sovětským svazem je nesmysl právě tak, jako nemůže existovat přátelství otroka a otrokáře.

ČSSR Pražské jaro 1968

Chceš-li ztratit přítele, puč mu peníze.

České přísloví

Jan Werich

Jiří Suchý

 

ONLINE

Práve tu je 115 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Prázdná hlava nebolí.

Slovenské príslovie

 

Vojnové roky

  • JUDr. Vladimír Clementis
    JUDr. Vladimír Clementis Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.) narodený 20. september 1902 v Tisoveci bol…
 

Kolektivizácia

 

Stagnácia

  • Kúpele Korytnica - sláva a pád
    Kúpele Korytnica - sláva a pád Korytnica kúpele sa nachádzali na úpätí horského masívu Nízkych Tatier - pod severnými svahmi Prašivej prístupná z hlavnej štátnej cesty…
 

Normalizácia

  • Black Sabbath
    Black Sabbath Black Sabbath anglická hudobná skupina, ktorej vznik sa datuje do roku 1968 a ktorá spočiatku na hudobnej scéne hrala blues…
 

Socialismus

  • The Beatles
    The Beatles A Hard Day's Night alebo po slovensky povedané ťažký deň, bol film v ktorom som prvý krát v bývalom Československu…
 

Privatizácia

  • Čiernohronská železnica
    Čiernohronská železnica Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Železnica sa tiahne na trase Chvatimech – Hronec – Čierny…
 

Globalizácia

  • Helena Růžičková
    Helena Růžičková Helena Růžičková (Helena Málková) kurpulentná žena si zo svojej nadváhy dokázala spraviť ochrannú známku. Jej výzor a duch bol neopakovateľný.…
 

Pripravované články

V tejto chvíli redakcie nepripravuje žiadne nové články pre zverejnenie
Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2019. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.