Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Detský tábor
wikipedia.org
Kde bolo tam bolo kde sa piesok lial a voda sypala, bol jeden pioniersky tábor
Bola v ňom kopa detí a pionierskych vedúcich. Všetci celé dni bláznivo vystrájali a zábavy nebolo konca kraja. Každé ráno chodili na rozcvičku, nastupovali spoločne na hygienu a na raňajky. Nasledoval ranný rozvod do zamestnania a rozchod kade ľahšie. A v čom bolo to zamestnanie? Nuž každému pionierskému vedúcemu podľa chuti. Bolo vymyslené toho toľko, že sme to deti brali niekedy, ako nutné zlo. Ale priznám sa - iba niekedy. Ale nie, krivdil by som tým mojim pionierskym vedúcim. Určite to s toľkými deťmi nemali jednoduché a ukočírovať desiatky detí v skupine nebolo určite nič jednoduché. A stále čo ma z tých čias hreje sú - milé spomienky na tieto staré časy. Na časy, keď ma moji rodičia odložili do pionierskeho tábora, aby si aspoň raz v roku odomňa oddýchli. Aj keď som bol ako dieťa v tábore iba raz (a to prosím pekne v medzinárodnom - na Ukrajine) mám z neho hádam tie najkrajšie detské zážitky. Okrem toho, že som tam vo svojich desiatich rokoch spoznal kopu "medzinárodných" kámošov, spoznal som tam, aj jednu ukrajinskú plavovlásku. A ako tá za mnou plakala - ten posledný deň pred odchodom, keď som večer zaspával s jej menom na perách a ráno som sa s úžasom prebudil s napastovanou tvárou (rovesníci natierali svoje obete zubnou pastou a to hlavne tvár a niekdy i celé nezakryté telo počas spánku, ako rozlúčkový rituál) a neveril som vlastným očiam čože sa mi to v noci stalo. Ach, kdeže sú tie krásne časy našich prvých detských lások a prvého indiánskeho bojového pomaľovania zubnou pastou značky Flóra. A čo vy priatelia. Pamätáte si ešte na toto obdobie? Nájdete ešte fotografie s hrdou tvárou a uviazanou pionierskou šatkou na modrej košeli? Áno? Tak mi ich aj s vašim príbehom pošlite!
Dnes sú iné časy a naše deti majú iné záujmy a nie sa "grupovať" niekde v táboroch. Ale keď si spomeniem na svoje detské časy, ako som tešil, že až budem pionierom (pretože to pre mňa predstavoval ďalší krok smerom k dospelosti) a čakal som na odevný poukaz na pioniersku rovnošatu (tí mladší sa asi čudujú, že prečo, ale v tej dobe reálneho socializmu, boli takéto veci ešte na prídel) ako hádam dnes naše decká čakajú na svoj prvý mobil, alebo počítač, či na svoje prvé (pomaturitné) auto. Jja som sa tiež tešil, ale na to až si oblečiem pioniersku rovnošatu a stanem sa "dospelým" pionierom.
To bola pre mňa detská skúška dospelosti.
A určite nie ideologická - na akú ste teraz práve vy mysleli.
A na záver nesmie chýbať pesnička o pionierskej šatke.
