Kúpeľníctvo
Minerálne vody z prameňov sa využívali pri liečbe žalúdka a dvanástnika, črevných chorobách a chorobách pečene, žlčníka, žlčových ciest a slinivky brušnej, žltačky, pri ochoreniach tenkého a hrubého čreva, stavoch po odstránení častí týchto orgánov a pri cukrovke. Korytnica prežila dva veľké požiare, jeden v roku 1911 a druhý v roku 1921, kedy zhorela väčšina drevených budov. Tento stav donútili majiteľov predať majetok na dražbe. Majetok získala spoločnosť Liptovská sporiteľňa, ktorá kúpele obnovila a v roku 1927 poskytovala v nových priestoroch ubytovanie až pre 250 hostí. Počas druhej svetovej vojny tu dokonca fungovala i vojenská povstalecká nemocnica. V roku 1941 sa Korytnica stáva kúpeľmi Ústrednej sociálnej poisťovne v Bratislave. Roku 1949 prešla do správy Národnej poisťovne a od roku 1953 ju začlenili do Správy kúpeľov, sanatórií a zotavovní Revolučného odborového hnutia, v roku 1957 Korytnicu prevzala štátna zdravotná správa a tá tu zaviedla nielen aktívne plnenie fliaš na minerálku z prameňa Klement, ktorá sa odporúča hlavne pri liečbe chudokrvnosti z nedostatku železa, ale podarilo sa jej aj oživiť kúpeľníctvo v kúpeľných domoch. V 80-tych rokoch minulého storočia poskytovali kúpele ubytovanie pre 230 ľudí, avšak postupne sa ubytovacia kapacita neustále znižovala. Kúpele boli v deväťdesiatych rokoch počas vlády Vladimíra Mečiara sprivatizované. V roku 2002 sa kúpele dostali do konkurzu a chátrajú.
Kúpele Korytnica - pád
Privatizácia kúpeľov Korytnica započala proces záhuby tohoto slovenského národného striebra.
