V čase zverejnenia tohoto článku sa píše rok 2018 a je práve 31.12.2018, teda Silvester. Ak sa pozriem do roku 1968, je to už dobrých 50 silvestrovských rokov, čo uplynulo. A prečo práve dnes spomínam na Silvester 1968? Jednak z nostalgie a jednak pre okrúhle výročie (1968 - 2018) a ešte preto, že šlo o zlomový historický rok československých dejín, keďže v roku 1968 vpadli na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy, aby zvrátili politických vývoj v Československu (vývoj spoločnosti nazývaný aj ako Pražská jar). A práve na Silvestra (čo sa týka vtedajších médií) sa národ, keď to tak poviem "vybúril" z traumy, ktorá nasledovala práve po okupácii. Alebo možno mediálny Silvester 1968 nebol až takou kultúrnou traumou, ale možno len ďalším smerovaním tohoto žánru po vzore kapitalistického západu, kde nahota, erotika a vulgarizmus boli (nie len Silvestrovskou) súčasťou bulvárnej spoločnosti. Bohvie, ako by to dopadlo, ak by tento vývoj súdruhovia nezakázali. A preto bol Silvester 1968 možno posledným rokom, kedy sa dalo širokej verejnosti slobodne zverejniť toľko toho z krčmového slovníka "siedmej cenovej skupiny bez kormidelníka" a poslednou šancou, ako zviditeľniť i tento druh "umenia". A ako vlastne vyzeral Silvester 1968? Pre pamätníkov som pripravil niekoľko dobových ukážok.
Slivestrovská zábava 1968, pre väčšinu obyvateľov vtedajšieho Československa prekročilo mravné zásady. Aj dnes sa mne osobne "tažko počúva" toľko štipľavých slov na jednom mieste, ale chápem prečo to tak vyústilo. Doba bola zlá. A čím je doba horšia, tým viac nadávame. Poznáte to.
Aj keď Silvester 1968 bol prelomovým, počas normalizácie v 70. rokoch Silvester 1968 nezostal bez politickej odozvy. Herci, speváci vulgárnych pesničiek a scénok, ako napríklad Františka Dibarboru, Olda Hlaváčka, Tatianu Hubinskú či Dušana Grúňa dostalo do poriadnych politických problémov. Ich nemravné "kúsky" riešil vtedajší politický orgán Ústredný výbor komunistickej strany, kde museli v roku 1970 obhajovať svoje umelecké zlyhania zo Silvestra 1968. Napokon sa našiel "obetný baránok" a celá vina sa preniesla na vtedy už nebohého zvukového technika Ervína Eislera, vďaka ktorému nebol ani jeden zo zvukárov, alebo samotných "nemravných" umelcov potrestaný. Kompilácia piesní „Silvester 68“, obsahuje 20 hudobných skladieb. Mne sa dnes podari z nich nájsť verejne dostupných len niekoľko.
