Novo vzniknutý národný podnik TESLA mal pred sebou skvelú budúcnosť. Rýchlo sa zjednotila súčiastková základňa, vykonané prerozdelenie práce medzi jednotlivými závodmi a započatá výroba nových typov prijímačov. Kvalitné prístroje sa vyvážali do zahraničia, kde bol o výrobky n.p. TESLA nebývalý záujem. Darilo sa držať krok so svetovým vývojom, až do čias nástupu tranzistorov po roku 1950. Výskumné ústavy síce držali krok so zahraničným vývojom, výroba ale o ne nemala záujem, pretože elektrónkové rádiá hrali v tej dobe prvé husle. Traduje sa výrok ministra ťažkého strojárstva, pod ktorého elektrotechnický priemysel spadal: "Nebudeme vyrábať polovodiče, počkáme si až na celovodiče". Doložený je výrok iného zapáleného straníka elektrotechniky, že: "Tranzistory sa vyrábať nebudú, pretože ich nikto nepotrebuje". Dnes sa nad tým možno len pousmiať. Ak by Tesla zachytila v tej dobe technicko vedeckú revolúciu tak, ako toho boli plné noviny, kde by dnes Tesla mohla byť. V závere osemdesiatych rokov sa už na Teslu hľadelo s heslom: " Tesla - kvalita jej klesla". A skutočne. Mládež dávala prednosť výrobkom z NDR či NSR. Napríklad vlastniť rádio značky GRUNDIG bolo v tej dobe obdobné, ako dnes vlastniť auto značky Mercedes.
Niekedy v roku 1960 bolo obežníkom riaditeľa n.p. Tesla oznámené zamestnancom, že názov podniku teraz znamená skratku slovného spojenia "Technika Slaboprúd", bez ďalšieho vysvetlenia. Pravdepodobne za to mohol problém s menom už nežijúceho človeka v názve firmy bez jeho súhlasu pri exporte výrobkov do západného sveta.
Zhruba do roku 1960 tvorila prevažnú výrobnú sféru väčšiny pôvodných predvojnových výrobcov naďalej rozhlasové prijímače. Na ich výrobe sa podieľali Tesly Praha-Hloubětín (bývalý Philips), Přelouč (býv. Telefunken), Kolín (býv. Modrý bod), Bratislava (býv. Tungsram) a panovala medzi nimi určitá konkurencia v rámci sortimentu i zavádzania noviniek do výroby. To všetko sa zmenilo po reorganizácii podniku v rámci ČSSR i celého bloku RVHP, kedy bolo rozdelené, čo ktorý štát bude vyrábať, vďaka tomu Tesla prišla o výrobu luxusných prijímačov, ktorým sa ďalej mala venovať Nemecká demokratická republika.
Od tejto chvíle sa jediným monopolným výrobcom rozhlasových prijímačov v rámci Tesly stala Bratislava, v Přelouči sa začali vyrábať len magnetofóny, v Hloubětíne sa naďalej venovali len vysielačom a v Tesle Kolín špeciálnej technike. Napriek tomu v roku 1958 bola začatá výroba tranzistorového rádioprijímača, do výrobných procesov boli zavedené ďalšie novinky ako plošné spoje, plastické hmoty, Ferritové materiály atď. Dohnať svetový vývoj sa už nepodarilo. Rovnakú brzdou, ako tranzistory, sa v šesťdesiatych rokoch stali integrované obvody. Výroba sa k nim opäť postavila. Aby výrobca Tesla Rožnov dokázal výhody prvých IO radu MAA115-145, čo boli len tri tranzistory v jednom púzdre, musel iniciovať výrobu prvého rádioprijímača IN70 v TESLA Kolín, kde boli tieto obvody použité ako mf a nf zosilňovač.
Virtuální museum historické radiotechniky Rádia TESLA
