streda, 11 september 2013 14:02

Železná opona

Napísal(a)
Ohodnoťte tento článok
(4 hlasov)
Mapa polotické rozloženia železnej opony v Európe Mapa polotické rozloženia železnej opony v Európe wikimedia.org

Železná opona,  termín ktorý vyjadroval imaginárnu hranicu rozdelenia Európu na dva politické póly. Na socialistický a kapitalistický. Išlo o hermeticky nepriestupný hraničný priestor medzi západným a východným blokom v období takzvanej studenej vojny. Takéto priestory sa nachádzali na západnej hranici ZSSR, NDR, Československa, Maďarska, Juhoslávie a Bulharska. Išlo o premyslený a úzko strážený pás hraničného terénu špeciálnymi vojenskými jednotkami. Pred štátnou hranicou sa smerom do vnútrozemia sa nachádzalo takzvané hraničné pásmo (široké dva až dvadsať km), kde bolo možné vstúpiť len na zvláštne povolenie. V období socialistického Československa túto úlohu plnili vojská pohraničnej stráže.  Išlo o vojakov základnej služby (od apríla 1950 nastúpili po prvý krát k Pohraničnej stráži vojaci základní služby) s predĺžením služby na 27 mesiacov a (vojakmi z povolania) dôstojníkmi a práporčíkmi, ktorí tvorili celkovo asi osem percent z celkových tabuľkových počtov. Odvedenci boli vyberaní z radov preverených občanov, synov rodičov, ktorí boli členmi KSČ, či zväzáckymi funkcionármi. Na sklonku 80. rokov 20. storočia sa už nevenovala tak špecifická pozornosť pri výbere odvedencov, ako tomu bolo v 50. a 60. rokoch. Odvedenci absolvovali najprv trojmesačné základný výcvik so zameraním na ostrahu štátnej hranice. Vybraní vojaci boli následne poslaní (na základe zastávaných tabuľkových funkcií) na sedem mesiacov do poddôstojníckej školy. Na štátnej hranici strážili priestor s vybudovanými bariérami, ktoré predstavovali zväčša dva ploty s územím nikoho, kde boli zakomponované rôzne technické zariadenia. Tieto zariadenia sa označovali ako signálky. Medzi spôsoby zastavovania narušiteľov štátnej hranice patrili mínové polia, nástražné výbušné systémy, psy, ktoré sa pohybovali na signálkach a elektrodrôtené zátarasy, ktorá mohla byť napájaná napätím až 6000 voltov. Železná opona sa začala odstraňovať na československo rakúskych hraniciach od 11. decembra 1989.

Pohraničná stráž bola zriadená v roku 1951 podľa vzoru sovietskeho pohraničného vojska. Hlavnou úlohou pohraničnej stráže bolo garantovať uzavretosť hraníc. Pohraničná stráž mohla proti narušiteľom hraníc za stanovených podmienok uvedených v služobnom poriadku použiť strelnú zbraň. Väčšina narušiteľov hraníc vtedajšieho Československa bola pohraničnou strážou v úseku štátnej hranice zadržaná. Ale mnoho prebehlíkov bolo aj zabitých. Wikipédia hovorí, že v rokoch 1948 - 1989 zomrelo celkom 654 pohraničiarov, z toho väčšina na základe nehody, samovraždou či zastrelením kolegom. Pri prestrelke s utečencami zomrelo 10 z nich. Civilistov bolo 450. Pohraničná stráž používala tiež zvlášť vycvičené služobné psy. V osemdesiatych rokoch 20. storočia, kedy boli z hraníc odstránené mínové polia, boli psy cvičené k samostatnému zadržanie narušiteľa. Systém plotov s ostnatým drôtom nestál priamo na štátnej hranici, ale približne cca 2 km od nej, aby aj v prípade jeho prekonania stihli príslušníci pohraničnej stráže narušiteľa chytiť skôr, než sa dostal až na hranicu a následne ju prekročil. Okolo celých hraníc navyše viedla v asi kilometrovej vzdialenosti asfaltová komunikácia, ktorá príslušníkom pohraničnej stráže uľahčovala presun k miestu zásahu.

Sťažnosti medzinárodného spoločenstva viedli k tomu, že v roku 1965 bolo vysoké napätie z plota odstránené. V roku 1968 došlo k veľkému uvoľneniu hraníc. Prakticky krátko otvorené hranice uľahčili druhú vlnu povojnovej emigrácie po invázii vojsk Varšavskej zmluvy. V nasledujúcich troch rokoch opustilo Československo asi 74 000 ľudí. V roku 1970 bola vybudovaná signálna línia, ktorá reagovala na dotyk a tak okamžite varovala službukonajúcich vojakov na narušiteľov štátnej hranice. Ďalej sa rozrástla sieť pozorovacích veží (celkom ich bolo 314) a po incidente, keď vodič autožeriavu prerazil colné závoru v Českých Velenicích a dostal sa tak do Rakúska, boli značne zosilnené aj hraničné závory.

Pohraničná stráž bola najviac sústredená na hraniciach s Nemeckou spolkovou republikou, kde bolo  umiestnaných 5 brigád. Menej exponované smery (hranica s Rakúskom, Dunaj a úsek hraníc s Nemeckou demokratickou republikou) boli obsadené pohraničnými oddielmi zmenenými začiatkom roku 1952 tiež na brigády s veliteľstvami v Českých Budějoviciach, Znojme, Bratislave a Karlových Varoch. Na sklonku r 1952 bola postavená Děčínská brigáda strážiaci štátnu hraníc proti Nemeckej demokratickej republike (NDR). Brigáda sa skladala z veliteľstva, z pohraničných práporov, rôt a jednotiek priamo podriadených veliteľstva brigády. V roku 1966 bol takzvané vojskové systém stráženia hraníc s NDR zrušený, čo viedlo k zrušeniu karlovarskej a děčínskej brigády. Ich úseky a úlohy prevzali pohraničné oddelenia verejnej bezpečnosti (VB).

V tom istom roku bola Pohraničná stráž vyňatá z kompetencie Ministerstva vnútra ČSSR a pričlenená k Ministerstvu národnej obrany. Tento stav vydržal len do 1. 1. 1972, kedy bola opäť podriadená Federálnemu ministerstvu vnútra a veliteľstvo Pohraničnej stráže prevzalo zodpovednosť aj za stráženie štátnych hraníc so socialistickými krajinami. Správy ochrany štátnych hraníc boli vyčlenené z krajských správ ZNB (zbor národnej bezpečnosti) a začlenené k hlavnej správe Pohraničnej stráže (vznikla tak hlavná správa Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc).

Zvláštnu zložku tvorili Vojská ministerstva vnútra. Táto zložka bola formálne zriadená v máji 1975, kedy bolo z právomoci štábu civilnej obrany vyňaté veliteľstvá zväzku vojsk MV (ministerstva vnútra), z ktorého sa vytvorila Správa vojsk MV. Medzi jej hlavné úlohy patrilo vedľa stráženia sídla prezidenta a objektov MV, tiež zabezpečenie bojovej pohotovosti centrály Federálneho ministerstva vnútra a krajských správ. Spravovanie vojsk MV bola do polovice roku 1978 začlenená do Hlavnej správy pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc, po tej bola opäť podriadená priamo námestníkovi ministra vnútra ČSSR.

Prečo ľudia z Československa utekali?

Podľa Štatútu Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov UNHCR je utečencom ktokoľvek, kto opustil svoju krajinu kvôli strachu z násilia z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, alebo kvôli svojim politickým názorom alebo členstva v určitej sociálnej skupine, a ktorý sa nemôže alebo nechce vrátiť. Títo ľudia majú právo na politický azyl. Ako dôvod sa zväčša uvádzal, že chceli, aby ich deti nemuseli žiť ako otroci, že žijú v policajnom štáte, že neexistuje názorová, náboženská a politická sloboda a hlavne, aby po nich niečo zostalo, až raz budú opúšťať tento svet. A to v socialistickom Československu nebolo možné.

Prečo ľudia z Československa nemohli odísť legálne?

Dnes sa môže niekto pýtať, prečo ľudia, ktorí chceli odísť na Západ, jednoducho neodišli legálne? Zásadnou prekážkou legálneho vycestovanie bolo získanie výjazdné doložky, takzvaného devízového prísľubu. Na povrchu sa tento inštitút mohol javiť prirodzene, kto chce vycestovať do kapitalistickej cudziny, ten potrebuje získať od štátu devízové prostriedky. Inštitút devízových prísľubov bol v rukách všemocných straníckych orgánov, ktoré rozhodovali o jednotlivých žiadostiach. Určitá vysoko postavená skupina prominentných komunistov s cestovaním do kapitalistickej cudziny nemala problémy. Po nej nasledovali zaslúžilí súdruhovia, komunisti, predáci socialistických brigád a úderníci. Až potom nasledovali občania, ktorí vycestovanie na Západ dostávali, ako odmenu za svoje pracovné zásluhy. Ale vôbec to nebolo jednoduché, pretože ak ste bol aj obyčajný nekonfliktný socialistický občan, potreboval ste vždy rôzne potvrdenia a stanoviská napríklad od vášho zamestnávateľa, alebo od závodnej či straníckej organizácie. V skutočnosti tento systém poskytoval rozsiahly priestor pre korupciu, pre systém rôznych "známych", ktorí majú "styky" na príslušných miestach. Za "protislužbu" bolo možné získať prakticky čokoľvek.

Pre občana žijúceho v slobodnej krajine bola "železná opona" ťažko pochopiteľná vec. Turisti zo Západu prichádzali sa na vlastné oči pozrieť na toto monštrum. Pozdĺž hranice boli rozmiestnené vysoké strážne veže, vzdialené od seba necelý kilometer. Medzi nimi boli natiahnuté tri vysoké drôtené ploty na vrchole s drôtmi vysokého napätia. Boli tu preorané pásy pôdy a na niektorých miestach boli bunkre a zákopy s delami a tankami.  Prvá stena bola asi meter vysoká z drôtenej sieťoviny a hore mala dva alebo tri tenké čierne drôty na izolátoroch slúžiace ako signálka. Stredná stena bola asi dva metre vysoká a bola pod vysokým napätím. Tretia stena železnej opony bola nízka z drôtenej sieťoviny. Slúžila na to, aby zabránila zveri preniknúť k elektrickej stene. Na niektorých úsekoch bola ešte štvrtá stena, ktorá mala zabrániť prejazdu ťažkým vozidlám. Po celej dĺžke štátnej hranice bolo nainštalované zariadenie s infračervenými reflektormi s dosahom až do dvoch kilometrov. Vojak na strážnej veži tak mohol terén pozorovať infračerveným ďalekohľadom a videl krajinu aj v noci.

Keď bol na jar v roku 1991 otvorený jeden z prvých peších hraničných priechodov medzi Zadným Chodove a Mähring, tisíce ľudí mohli na vlastné oči zhliadnuť nepriepustný lesný terén a široké prieseky, medzi ktorými bol pôvodne ostnatý plot. Za hraničnými kameňmi sa rozkladala pole a neďaleko od hranice bola dedina akoby z úplne iného sveta. Utekajúci ľudia často využívali služby prevádzačov. V tej dobe šlo v podstate o tri kategórie prevádzačov. Jedna skupina za prevádzačstvo požadovala peniaze, druhá nie a tá tretia odovzdávala svoje obete priamo do rúk bezpečnosti (verejnej bezpečnosti). Na Šumave pôsobilo niekoľko lesníkov, ktorí pomáhali previesť ľudí na druhú stranu bezplatne a považovali to za nezištnú pomoc. Druhá skupina si za túto činnosť nechala platiť "nekresťanskými" peniazmi. A treťou skupinou boli podstrčení agenti štátnej bezpečnosti (ŠTB). Vedeli sa pretvarovať, prejavovali naoko starostlivosť o utekajúceho a jeho rodinu a za prechod za čiaru nežiadali príliš vysoké sumy. Utekajúceho potom priviedli až k hraniciam, kde ho odovzdali do rúk zákona.

Dôstojníkom Pohraničnej stráže mohol byť iba člen KSČ. Dôstojníci boli získavaní z robotníkov, ktorým práca v továrniach príliš "nevoňala". Utekajúcim sa v komunistickej terminológii hovorilo "narušitelia štátne hranice" a peňažné odmeny dôstojníkom sa určovali podľa počtu zadržaných "narušiteľov" a až do polovice 60. rokov tiež počtom zneškodnených, teda zastrelených. V roku 1964 utiekli do Spolkovej republiky Nemecko dvaja členovia Pohraničnej stráže a vďaka rozhlasovej stanici Slobodná Európa sa verejnosť mohla prvýkrát zoznámiť s organizáciou služby na štátnej hranici. Podľa ich informácií na stanovenom úseku konali službu traja pohraničiari. Jeden z nich spal a dvaja strážili úsek dlhý štyristo až osemsto metrov. Na akýkoľvek signál vybehol pozdĺžne zátarasu pes, ktorý ľahko zachytí stopu utekajúceho. Elektrický prúd v zátarasoch bol zapnutý zvyčajne len v noci. Ak utekajúci neposlúchol výzvy, vojaci mali rozkaz po ňom strieľať a za každú cenu ho zastaviť. Ak bol narušiteľ zastrelený za hraničnou čiarou, mal byť zavlečený späť na územie Československa, pričom bolo nutné vyvarovať sa stretu s nemeckou, alebo rakúskou pohraničnou strážou. Aj medzi pohraničníkov sa našli takí, ktorí v túžbe po vyznamenania a zodpovedajúcich výhodách neváhali zastreliť úplne bezbranného človeka.

Úteky z Československa na Západ

Ľudia z Československa utekali najrôznejším spôsobom. Niektorým sa podarilo utiecť na Západ z dovolenky v Juhoslávii. Iní sa vydali cez hranicu automobilom prerazením železnej závory. Ďalší muž sa pokúsil dostať na Západ na malom gumovom člne z pobrežia Warnemünde vo východnom Nemecku. Iný použil k preletu hranice balón naplnený propán-butánovou zmesou. Každoročne cez hranice utieklo niekoľko príslušníkov Pohraničnej stráže. Niektorí sa pokúsili preplávať Dunaj, Moravu alebo Dyju. Ďalší sa pokúsili použiť potápačskú výstroj. Jeden prekonal železnú oponu na závesných vozíkoch cez drôty diaľkového elektrického vedenia. Iní zas prekonali štátnu hranicu na koňoch.

11. septembra 1951 rýchlik č 3717 z Prahy zastavil v stanici Cheb, kde boli tri vagóny odpojené a rýchlik pokračoval v jazde do Ašu. Avšak vlakovou stanicou v Aši prešiel vlak bez zastavenia a celý čas dávali jeho strojvodcovia zvukové znamenie "Zastavte ma všetkými prostriedkami". Avšak vlak pokračoval v jazde, rýchlosťou asi 100 km/h prešiel železnou oponou a zastavil až pri obci Wildenau v Spolkovej republike Nemecko. Zo 106 cestujúcich sa ich 27 rozhodlo nevrátiť.

6. októbra 1971 na podvozku vagónu medzinárodného rýchlika Praha - Norimberg utiekol z Mariánskych Lázní cez Cheb sedemnásťročný Richard Rösner k svojim rodičom v Marktredwitz v Spolkovej republike Nemecko, ktorí tu žili od augusta 1968. Pol roka predtým sa o útek pokúsila jeho sestra so svojím snúbencom, ale im sa pokus o útek nepodaril.

Železnú oponu začali rúcať  na československo rakúskych hraniciach od 11. decembra 1989.

Rozkazom ministra vnútra ČSSR č.24 zo dňa 12. 2. 1990 bol zrušený politický aparát na Hlavnej správe Pohraničnej stráže a Ochrany štátnych hraníc na na všetkých stupňoch. Dňom 31. 12. 1990 zrušená 11. brigáda Pohraničnej stráže. K tomuto dňu sa uzavrela kapitola dejín 11. pohraničnej brigády Bratislava, ktorá strážila slovensko-rakúsky úsek hranice od roku 1951 do roku 1990.

Zákon č. 69/1951 o ochrane štátnych hraníc

"Na zabezpečenie pokojnej výstavby socializmu v našej vlasti treba účinne chrániť štátne hranice pred prenikaním všetkých nepriateľov tábora pokroku a mieru. Ochrana štátnych hraníc je preto povinnosťou každého občana."

Velitelia pohraničnej stráže

genpor. Ing. František Šádek (1970–1981)
genmjr. PhDr. Anton Nemec (1982–1989)

Dislokácia jednotiek Pohraničnej stráže


5.brigáda PS Cheb

1.prapor PS Aš 2.prapor PS Cheb 3.prapor PS Halže
1.rota PS Trojmezí   7.rota PS Dubina 13.rota PS Dyleň
2.rota PS Pastviny 8.rota PS Pomezí 14.rota PS Slatina
3.rota PS Újezd 9.rota PS Hraničná 15.rota PS Broumov
4.rota PS Ašská 10.rota PS Svatý Kříž 16.rota PS Branka
5.rota PS Nový Žďár 11.rota PS Hrozňatov 17.rota PS Pavlův Studenec
6.rota PS Polná 12.rota PS Mýtina  
     
Úsekové oddělení OSH : Nové Hamry Úsekové oddělení OSH : Vernéřov  Samostatné jednotky
Oddělení OSH : Boží Dar Oddělení OSH : Luby rota OPK Trojmezí
Potůčky Vojtanov OPK: Cheb, Pomezí
Nové Hamry Vernéřov Boží Dar, Vojtanov
Bublava Doubrava  
Kraslice Hranice  

9.brigáda PS Domažlice

1.prapor PS Rozvadiv 2.prapor PS Poběžovice 3.prapor PS Nýrsko
1.rota PS Vašíček 7.rota PS Pleš 13.rota PS Folmava
2.rota PS Stoupa 8.rota PS Rybníky 14.rota PS Maxov
3.rota PS Hraničky 9.rota PS Hraničná 15.rota PS Všeruby
4.rota PS Nový Dvůr 10.rota PS Nemanice 16.rota PS Sruby
5.rota PS Diana 11.rota PS Čerchov 17.rota PS Svatá Kateřina
6.rota PS Železná 12.rota PS Bystřice 18.rota PS Pod Ostrým
     
Samostatné jednotky    
 OPK: Rozvadiv, Folmava, Česká Kubice    
rota OPK Pálenec    
četa OPK Rozvadiv    

7.brigáda PS Sušice

1.prapor PS Železná Ruda 2.prapor PS Volary 3.prapor PS Lipno
1.rota PS Černé Jezero 7.rota PS Kvilda 14.rota PS Zvonková
2.rota PS Svároh 8.rota PS Borová Lada (Knížecí Pláně) 15.rota PS Kyselov
3.rota PS Debrník 9.rota PS Žďárek 16.rota PS Pasečná
4.rota PS Polom 10.rota PS Dolní Silnice 17.rota PS Spáleniště
5.rota PS Prášily 11.rota PS České Žleby 18.rota PS Mnichovice
6.rota PS Javoří Pila 13.rota PS Nová Pec 19.rota PS Mlýnce
     
Samostatné jednotky    
OPK + četa OPK : Železná Ruda, Strážný, Studánky    

15.brigáda PS České Budějovice

1.prapor PS Kaplice 2.prapor PS Suchdol 3.prapor PS Nová Bystřice
1.rota PS Horní Dvořiště 7.rota PS Nové Hrady 14.rota PS Nový Vojířov
2.rota PS Dolní Dvořiště 8.rota PS Fišerovy Chalupy 15.rota PS Smrčná
3.rota PS Kamenná 9.rota PS České Velenice 16.rota PS Artoleč
4.rota PS Cetviny 10.rota PS Krabonoš 17.rota PS Staré Město
5.rota PS Černé Údolí 11.rota PS Tokániště 18.rota PS Slavonice
6.rota PS Šejby 12.rota PS Chlum u Třeboně 19.rota PS Slavětín
  13.rota PS Hajnice 20.rota PS Písečná
    21.rota PS Rancířov
Samostatné jednotky  
OPK + rota OPK : Horní Dvořiště  
OPK + četa OPK : Dolní Dvořiště, České Velenice  

4.brigáda PS Znojmo

1.prapor PS Jemnice 2.prapor PS Znojmo 3.prapor PS Hrušovany 4.prapor PS Břeclav
1.rota PS Vratěnín 6.rota PS Podmolí 12.rota PS Dyjákovice 18.rota PS Valtice – Rajsna
2.rota PS Stálky 7.rota PS Devět Mlýnů 13.rota PS Hevlín 19.rota PS Valtice cel.úřad
3.rota PS Šafov 8.rota PS Šatov 14.rota PS Hrušovany 20.rota PS Boří Dvůr
4.rota PS Hájenka 9.rota PS Hatě 15.rota PS Březí 21.rota PS Poštorná
5.rota PS Lukov 10.rota PS Ječmeniště 16.rota PS Mikulov 22.rota PS Lány
  11.rota PS Jaroslavice 17.rota PS Sedlec 23.rota PS Ruské Domy

 11.brigáda PS Bratislava

1.prápor PS Malacky 2.prápor PS Petržalka 3.poriečny prápor PS Komárno
1.rota PS Moravský Ján 8.rota PS Devínská Nová Ves 1.poriečny oddiel PS Bratislava
2.rota PS Malé Leváre 9.rota PS Devín 2.poriečny oddiel PS Medveďov
3.rota PS Gajary 10.rota PS Petržalka 3.poriečny oddiel PS Komárno
4.rota PS Suchohrad 11.rota PS Kopčany  
5.rota PS Záhorská Ves 12.rota PS Jarovce  
6.rota PS Vysoká při Morave 13.rota PS Rusovce  
7.rota PS Devínské Jezero    
     
Samostatné jednotky  
OPK + rota OPK: Petržalka  
OPK + čata OPK: Devínská Nová Ves  
OPK: Bratislava (letisko a prístav), Rusovce, Komárno, Štúrovo, Šahy  
Oddelenie OSH: Chlaba, Skalka, Ipeľský Sokolec, Vyškovce nad Ipľom, Šahy  


Zdroj: KLUBU ČESKÝCH TURISTŮ a Pajovo blog

Tento článok si prečítalo 16274 ľudí Naposledy zmenené streda, 11 september 2013 19:26
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Komentáre k tomuto článku

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený. UPOZORNENIE. Z dôvodu veľkého počtu nechcených reklamných oznámení v komentároch, všetky novo vložené komentáre podliehajú schváleniu našim administrátorom, ktorý ich následne zverejní. Sloboda slova tým nie je dotknutá. Nezverejňujú sa len tie komentáre, ktoré obsahujú reklamné oznamy, alebo komentáre, ktoré sú hanlivé, či urážajúce.

Vyhľadávanie

 

90. roky privatizácie

  • Zoznam národných (štátnych) podnikov v Slovenskej socialistickej republike
    Zoznam národných (štátnych) podnikov v Slovenskej socialistickej republike Štátne podniky existovali v Československu do konca druhej svetovej vojny a od roku 1945 sa z nich postupne vytvorili národné…
  • Železná opona
    Železná opona Železná opona, termín ktorý vyjadroval imaginárnu hranicu rozdelenia Európu na dva politické póly. Na socialistický a kapitalistický. Išlo o hermeticky…
  • Retro pohľad na ČSD
    Retro pohľad na ČSD V tomto článku poodhalíme, ako vyzerali železnice, železničné stanice, vlakové nástupištia, samotné vlaky a všetko čo súviselo s prepravou po…
  • Mečiarizmus
    Mečiarizmus Mečiarizmus - pojem, ktorý sa stal na Slovensku "legendou". O mečiarizme sa toho v slovenskej tlači veľmi veľa popísalo. Písali…
  • Čiernohronská železnica
    Čiernohronská železnica Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Železnica sa tiahne na trase Chvatimech – Hronec – Čierny…
  • Michal Kováč
    Michal Kováč Ing. Michal Kováč, CSc., prvý prezident Slovenskej republiky. Do tejto ústavnej funkcie bol zvolený dňa 15. februára 1993 Prezidentský mandát…

Miroslav Plzák

Plzákův zákon oblíbenosti tchýně: "Oblíbenost tchýně roste se čtvercem vzdálenosti".

Miroslav Plzák

Každé hrábě hrabou k sobě.

České přísloví

Ladislav Smoljak

Plzákův zákon oblíbenosti tchýně: "Oblíbenost tchýně roste se čtvercem vzdálenosti".

Miroslav Plzák

ON LINE

Práve tu je 13 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2017. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk