Stavbu úzkokoľajnej trate zrealizovala firma Mandel a Révész z Budapešti. Výstavba v členitom a miestami úzkom teréne si vyžiadala 300 stavieb (prevádzkové budovy a 75 m dlhý most cez rieku Váh do železničnej stanice Ružomberok s remízami pre rušne v Ružomberku a v Liptovskej Osade). Ako prvá pre túto železnicu dodala 3 lokomotívy budapeštianska fabrika MÁVAG. Išlo o lokomotívy typu 51. V neskorších rokoch prišli lokomotívy triedy kkStB - rady U, ktoré boli na tejto trati používané až do roku 1959. Od 50. rokov jazdili na trati dieselové lokomotívy radu T47.0. Pre osobnú dopravu sa v období socialistického Československa používali osobné vagóny ČKD Tatra, typ Balm / u. Pôvodná parná lokomotíva U37 006 je dodnes vystavená ako spomienka na túto ružomberskú regionálnu železničnú epochu a je umiestnená na podstavci v parku pred železničnou stanicou v Ružomberku.
Stanice a (nakladacie) zastávky na trati:
- stanica Ružomberok km: 0,000
- stanica Ružomberok Celulózka (papiereň) km: 2,266
- zastávka Ružomberok- Biely Potok km: 5,427
- nákladná zastávka Biely Potok - Trlenská dolina km: 6,652
- stanica Ružomberok - Jazierce km: 7,976
- nákladná zastávka Ružomberok - Podsuchá km: 11,420
- stanica Liptovská Osada (Osadianská píla) km: 15,279v
- zastávka Liptovská Osada obec km: 16,436
- nákladná zastávka Liptovská Osada - Patočiny km: 20,549
- stanica Korytnica kúpele km: 23,467
Posledná vlaková súprava prešla po trati 28.9.1974. Socialistická Slovenská Republika v súčinnosti s ČSD následne celú trať vrátane zvršku zlikvidovala a presmerovala výkon osobnej a nákladnej dopravy zo železnice na cestný automobilový ťah Ružomberok - Korytnica - Banská Bystrica tak, ako ako tento cestný ťah poznáme dnes (cesta bola v rokoch 1946 až 1950 klasifikovaná ako cesta II. triedy, v roku 1950 bola preklasifikovaná na cestu I. triedy a medzi rokmi 1958 až 1962 bola cesta rozšírená a vyasfaltovaná, pričom došlo k zmene i trasovania medzi obcami Motyčky a Liptovská Osada). Zrušenie trate v roku 1974 prinieslo rozčarovanie miestneho obyvateľstva, ktorí nechápali politické rozhodnutie komunistickej strany trať strhnúť a tak zničiť historickú regionálnu železnicu, ktorá tak dobre tomuto regiónu slúžila. Po roku 1989 je historicky evidovaných niekoľko pokusov zo strany mesta Ružomberok a jej nadšencov trať obnoviť. A keďže kde nie sú peniaze, nie je cesta - s najväčšou pravdepodobnosťou sa tento historický traťový unikát nepodarí oživiť už asi nikdy.
Zdroj informácií:
