streda, 01 máj 2024 06:03

Vyberáme z časopisu Roháč...

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vážení srandisti

Týmto záväzne prihlasujem seba aj všetkých starých mládencov do Vášho hnutia — pokiaľ to už voľakto neurobil. Dôvody:

  1. Makať môžeme ako ženatí (aj viac), ale zarobiť nie. A ešte platíme daň za to, že sme ostali pri rozume.
  2. Detské prídavky; ženatých platia za to, čo robia v posteli, a nie v robote. Pritom sa zabúda, že aj na tomto pracovisku často za ženatých zaskakujeme, ťaháme nočné, cez-časy, sviatky. Kto nám to uzná (okrem niektorých manželiek, aj to nie verejne)? 0 riziku a možnosti úrazu ani nehovoriac.
  3. Väčšina starých mládencov býva v ubytovniach kde — priznajme si to — nie sú vhodné podmienky na cez časy. Pokiaľ je rodina základnou bunkou spoločnosti, a to aj po revolúcii, tak spokojná — uspokojená — žena je základom harmonicky fungujúcej rodiny. Ak sa rozhodnete z horeuvedených ale aj neuvedených dôvodov prijať nás, starých, slobodných večných mládencov do Vášho hnutia, blahoželám, pretože čo do počtu členov sa dostávame na úroveň strany priateľov piva a strany erotikov. Zároveň však varujem pred prijatím do strany — do krabíc od topánok — staré dievky, a úplne vylučujem možnosť spojenia so starými pannami, pretože:
  1. ohrozili by ste naše stavy,
  2. kam čert nemôže, pošle ženu, nedajbože tristo starých dievok. Vraj sa má zyýšiť staromládenecká daň! Žiadam o ochranu a zápis do červenej knihy ohrozených existencií, hneď za učiteľmi ruštiny, učiteľmi a profesormi MLP, členmi ľudových milícii, PS-VB. ŠTB + Budaj, ale zatiaľ pred obéznymi — aj oni už majú svoje dni zrátané.

    Čerstvý dôchodca

    Konečne je zo mňa Niekto! Nie, nie že by moje sociálne postavenie vzbudzovalo závisť. Z dôchodku, ktorý mi ako čerstvému penzistovi vyrúbili, príliš vyskakovať nemôžem. Za to už od prvého dňa na zaslúženom odpočinku sa mi každé ráno zarezáva namiesto budíka do uši hlas mojej manželky: — Niekto si ale žije! Niekto si môže vylihovať koľko sa mu zachce! Niekto by mohol aj vstať a ísť kúpiť rožky! Niekto by mohol už konečne vyniesť smeti!... Niekto, Niekto, Niekto, stále dokola... Ale ja, vzhľadom na svoj mizerný prijem, vzhľadom na stratu spoločenského statusu, ktorý mi zabezpečovalo minulé povolanie, jej lichôtkam neverím. Táraj-ka, ja a Niekto? Otočím sa na druhý bok a púšťam tie reči jedným uchom dovnútra a druhým von.

    Ľudovít XV

    Za panovania francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., bola kráľovská pokladnica natoľko vyčerpaná, že nebolo už z čoho zaplatiť ani len dvoranom. Vtedy sa speváci Kráľovského divadla rozhodli, že pôjdu za ministrom financií, aby im konečne vyplatil mzdu.
    — Milí páni, —
    odvetil im však minister,
    — najprv musím zaplatiť tým, čo plačú, až potom tým, čo spievajú!

    Krčma

    Dym v krčme by sa nedal ani pílkou na železo krájať, ale vošiel som. Ako vždy. Vo dverách vyhadzovač Pišta chytil do svojej laby moju dlaň a niečo mi do nej vtlačil. Keď som sa veci prizrel, nemohol som uveriť vlastným očiam — v hrsti sa mi leskla päťkorunáčka. Nechápavo som si Pištu premeral. Nebol z tých, čo vracajú také malé dlžoby. Ani som si nespomínal, že by som mu bol niekedy niečo požičal. Keď videl moje rozpaky, s úsmevom na mňa žmurkol:
    — Vyrovnávame zápornú daň z obratu. Pozrel som na neho ešte nechápavejšie.
    — Ha-ha-ha. Nerozumieš? Mnohí nerozumejú. Vlastne ani ja celkom nie. Ale poviem ti to tak, ako to povedali mne. Posadili sme sa.
    — Ty nemáš rád vodku, však?
    — vážne sa ma opýtal.
    — No — nemám. —
    To je dobre.
    Ty nemáš rád vodku, preto piješ rum. Je tak? — Tak, — prikývol som. — A niekto iný, čo nemá rád rum, pije vodku. Teda ty piješ rum i za niekoho, čo pije vodku, a ten niekto, čo pije vodku, pije ju aj za teba. Chápeš? — Čosi na tom bude, — súhlasil som, hoci som nič nechápal, ale s Pištom je nebezpečné nesúhlasiť.
    — No, a v dôsledku toho sme zvýšili ceny vodky i ceny rumu. Tým sme zlikvidovali zápornú daň z obratu. Nechcel som vyzerať hlúpejší od neho, preto som sa len opýtal:
    — No dobre. Ale čo tých paf korún?
    — Aha! Pozri sa
    — doteraz si urobil cech za 45 korún. Hlavnému si dal sprepitné päť korún, aby ti nemusel vydávať drobné. Ak si mu nedal, zarátal si ho sám. A ty si sa tváril, že o tom nevieš. Pri nových cenách urobíš cech za 75 korún. Vrchný ti však naráta 77.
    Ty mu veľkodušne zaplatíš 80. Vo svojej naivite si myslíš, že si tri koruny kompenzoval z tej päťky a ešte si získal dve koruny a môžeš takto z každej návštevy nášho podniku odložiť niečo trebárs na sunar. Je to tak?
    — Uhm.
    — No vidíš. A to je celý problém zápornej dane z obratu.
    — Ešte mi povedz, z akého obratu?
    — Obraciaš do seba poldecáky, či nie?!
    — Obraciam. — vyjachtal som. A začal som prenikať do podstaty problému. A po piatom poháriku mi už bolo všetko úplne jasné. Ale vybabral som i s tými, čo pijú vodku, i s tými, čo pijú rum. Dnes som totiž obracal iba koňaky. Nech na mňa doplácajú obidvaja!

    Na šľaktrafenie

    Pamätáte sa ešte na tých hlupákov, ktorí nám nie tak dávno vyhlasovali, že všetko, čo je americké, je zlé? Takto nám napríklad v Bratislave v päťdesiatych rokoch zrušili čitáreň — americké kultúrne stredisko. Od americkej žuvačky až po filmy, časopisy, techniku — všetko bolo zlé, škodlivé a nehodné našej pozornosti. Samozrejme, nielen americké, ale v podstate všetko západné. Kam sme to s takýmito názormi dopracovali vieme a vidíme, stačí ísť do Hainburgu (rakúske mestečko asi 15 km vzdialené do Bratislavy). Prečo sa takto vzrušujem dnes, keď ten, čo má oči, to vidí aj sám? Opäť tu máme inkvizítorov, ktorí tvrdia (a začínajú to, žiar, v praxi presadzovať): všetko, čo je ruské, je zlé a nepotrebné. Nepotrebujeme vraj knihy o ruských ikonách, o historických kostýmoch, ľudovej architektúre, prekrásnych remeslách a o velikánoch tejto krajiny v oblasti maľby, vedy, skrátka, v novej Európe sa my, Česko-Slovensko, zaobídeme bez ďalšieho poznávania kultúry 260 miliónov ľudí. V Nitre, v Banskej Bystrici predajne sovietskych kníh dožívajú. V Bratislave jedna na Hurbanovom námestí je na dožitie a našu múdrosť a prezieravosť sme demonštrovali na malej predajni sovietskych knih na Steinerovej ulici. Na tejto komunikácii máme dve veľké predajne kníh a jednu skvelú malú. A to všetko vari na tristometrovom úseku. Aby sme pri súčasnom katastrofálnom nedostatku predajnej plochy urobili inteligencii zadosť, okrem spomínaných troch predajní sme zrušili Sovietsku knihu a v jej priestoroch otvorili ďalšiu — štvrtú predajňu. V Sovietskej knihe môže našinec kúpiť učebnice, množstvo odbornej literatúry, napríklad výtvarnej. Skvele vytlačená kniha na kriedovom papieri (navyše s anglickým textom) stoji okolo 200 Kčs. Takúto knihu možno samozrejme kúpiť aj v spomínanom Hainburgu. Má to však niekoľko háčikov. Tam je za valuty a desať až dvadsaťkrát drahšia. Preto som zásadne proti zrušeniu predajní sovietskych kníh. Vylievame tu totiž so špinavou vodou z lavóra aj dieťa.

    Zobrazené 93 krát
    R.F.K.

    Šéfredaktor magazínu

    Napíšte komentár

    Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

     

    Vyhľadávanie

     

    90. roky privatizácie

    • Vyberáme z časopisu Roháč...
      Vyberáme z časopisu Roháč... Vážení srandisti Týmto záväzne prihlasujem seba aj všetkých starých mládencov do Vášho hnutia — pokiaľ to už voľakto neurobil. Dôvody:…
    • Boženka bez prémií (na basovú nôtu)
      Boženka bez prémií (na basovú nôtu) Božena hodila najedovane výplatnú pásku na zem. — Ten gauner, — precedila cez zuby, — tak on to predsa len…
    • Kysuca, kysuca, netečie vodička
      Kysuca, kysuca, netečie vodička Súdiac podľa listu podpísaného viacerými obyvateľmi obce Olešná (časť Potôčky) z horných Kysúc, nemajú kysucké predajne domácich potrieb problémy s…
    • Rozkopávková vojna
      Rozkopávková vojna Rozkopávka vojna je špecifický československý variant zákopovej vojny. A predsa nikdy nestrácame nádej. Keď sa zjavia chlapi so zbíjačkou, lopatou,…
    • Usmievajme sa, pretože už zajtra bude horšie
      Usmievajme sa, pretože už zajtra bude horšie Na dnes som pre vás vybral niekoľko úryvkov z časopisu Roháč z roku 1993: Pravda vraj vyjde na povrch! Ale…
    • Železničná stanica Kraľovany
      Železničná stanica Kraľovany Železničná stanica Kraľovany je hlavná železničná stanica na smere Žilina - Košice. železničná stanica sa nachádza sa na severnom okraji…

    Miroslav Plzák

    Plzákův zákon oblíbenosti tchýně: "Oblíbenost tchýně roste se čtvercem vzdálenosti".

    Miroslav Plzák

    Každé hrábě hrabou k sobě.

    České přísloví

    Ladislav Smoljak

    Plzákův zákon oblíbenosti tchýně: "Oblíbenost tchýně roste se čtvercem vzdálenosti".

    Miroslav Plzák

     

    ONLINE

    Práve tu je 595 návštevníkov a žiadni členovia on-line

     

    Vojnové roky

     

    Kolektivizácia

    • Kapitán Dabač
      Kapitán Dabač Film Paľa Bielika z roku 1959 natočený, patril hádam v päťdesiatych rokoch v kinách k tým najnavštevovanejším. Hlavnú postavu si…
     

    Stagnácia

    • Retro pohľad na mesto Zvolen
      Retro pohľad na mesto Zvolen Zvolen patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku Je okresným sídlom so spoločenským centrom regiónu, centrom vzdelania, vedy s komplexnou sieťou…
     

    Normalizácia

    • Vysoké Tatry
      Vysoké Tatry Zima vo Vysokých Tatrách Najmä tých skôr narodených vždy potešia retro spomienky na obdobie, v ktorom prežívali svoju mladosť či…
     

    Socialismus

    • Pionierska kotva po štvrtýkrát
      Pionierska kotva po štvrtýkrát ŠTRKOVECKÉ JAZERO V BRATISLAVE bolo svedkom štvrtého ročníka súťaže lodných modelárov Pionierska kotva, ktorú usporiadal ÚDPMKG. Na hladine bolo vidno…
     

    Privatizácia

    • Železničná stanica Kraľovany
      Železničná stanica Kraľovany Železničná stanica Kraľovany je hlavná železničná stanica na smere Žilina - Košice. železničná stanica sa nachádza sa na severnom okraji…
     

    Globalizácia

    • Helena Růžičková
      Helena Růžičková Helena Růžičková (Helena Málková) kurpulentná žena si zo svojej nadváhy dokázala spraviť ochrannú známku. Jej výzor a duch bol neopakovateľný.…
     

    Pripravované články

    Zenit SSM

    Zenit SSM

    1600 hliadok RM sa v roku 1973 pričinilo o úsporu viac než 13 miliónov korún, zlepšovacie nápady predstavovali prínos 22 miliónov korún.

    Bude publikované:
    štvrtok, 23 máj 2024 08:00


    Záhady jazier a riek

    Záhady jazier a riek

    Dno teplejšie ako povrch, alebo - blúdiaci Lobnor a záhada Čadského jazera. To všetko sa dozviete z tohoto retro článku zo 70. rokov minulého storočia.

    Bude publikované:
    sobota, 01 jún 2024 08:00


    Loading ...
    Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
    Retromania 2010 - 2024. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
    Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
    Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.