V roku 1977 vydal Ch. Jencs svoju bibliu postmoderny – Jazyk postmodernej architektúry. Všeobecne prinieslo obdobie vzniku postmoderny viaceré kľúčové teoretické diela. Najprv to bol Aldo Rossi, Bob Venturi, Colin Rowe, bratia Krierovci, Christian Norberg Schultz a hlavne Charles Jencks s viacerými knihami. Postmoderna vznikla evolučne z moderny. Namiesto Miesovho hesla „menej je viac“ deklaruje Venturi „menej je nuda“. Postmoderna hľadá inšpirácie aj v histórii a prináša pluralitu s eklekticizmom. Tie sa stávajú prvoplánovým znakom štýlu. Významnejším prínosom tejto doby bolo obnovenie jazyka a významu v architektúre. V architektúre sa rozšírili semiotické štúdie. Komunikatívnosť architektúry na rôznych úrovniach bola ďalším prvkom tejto doby. Kontext a skúmanie vzájomných vzťahov priniesli obnovu záujmu o klasické mestské priestory a o mestskú štruktúru. Obnovenie kontextu a jazyka boli asi najvýznamnejším prínosom postmoderny.
Toto obdobie prinieslo ešte záujem o architektonickú kresbu. Architektúra sa dostala do galérií a múzeí.
Ako každé obdobie, aj postmoderna doznievala na rôznych úrovniach. Niekde sa objavuje ešte dodnes často v pitoreskných eklektických kreáciách, ktoré degradujú možno iné, urbanistické kvality konceptu. Zaujímavý vývoj názorov prezentujú objekty, ktoré realizovali na Hodžovom námestí v posledných dvoch desaťročiach. Hotel Forum (1988) postavili v neskoromodernistickom trende s prvkami postmodernizmu. Slovenská sporiteľňa (1991) rozvíja postmodernistický koncept s dynamickými formami už neomodernistického tvaroslovia. Príbuzné tvaroslove a množenie foriem je charakteristické pre protiľahlý objekt (2001). Vlani dokončený objekt KB na rohu Palisád (2008) nesie znaky Unghersovského klasicizmu. V množení a pluralizme foriem sú tieto tri objekty príbuzné. Snažia sa dotvárať uličnú čiaru a blokovú zástavbu. Zásadne sa z tohto radu architektúr vyčleňuje vzdušný, transparentný solitér, objekt Tatra centra.
Osemdesiate roky boli poznačené u nás hľadaním východísk z normalizačného stereotypu, ktorý sa prejavoval aj v konzervovaní akéhosi východoeurópskeho štýlu a opatrnom preberaní aktuálnych svetových ideí. Gorbačovská perestrojka urýchlila toto trápenie a postupne sme sa stali súčasťou európskej architektonickej scény. Naša architektúra už nie je odrezaná od sveta.
Musí reagovať a riešiť podobné problémy ako susedné európske štáty.
Autor a zdroj článku: J. Bahna
