Textílie z umelých vláken priamo dráždia i zdravú pokožku, najmä detskú a citlivejšiu. Dráždenie spôsobujú nielen samotné vlákna, ale aj mnohé chemikálie používané pri ich spracúvaní, farbení, impregnácii. chemikáliami proti nadmernej tvorbe statickej elektriny a zvýšenej horľavosti. Syntetické vlákna sa vyrábajú prevažne z uhlia, dechtu a ropy. Z množstva druhov sa v textilnom priemysle najčastejšie používajú tieto skupiny:
Polyesterové vlákna (tesil, terylén, crimpléne, slotera, diolén a iné).
Ich nevýhodou pre pokožku človeka je najnižšia navlhavosť 0,4 %. Preto sa aj najviac nabíjajú statickou elektrinou. Na jej zníženie sa pridávajú do textílií avivážne prostriedky. Niektoré polyesterové vlákna vôbec neprijímajú vodu. Na druhom mieste pokiaľ ide o množstvo produkcie sú polyamidové vlákna (nylon, perlon, silon, dederon, kasilon, chemlon a iné). Sú to najdôležitejšie syntetické vlákna s najlepšou odolnosťou voči odieraniu, tá je 10 krát väčšia ako u bavlny, 2 krát väčšia ako pri polyesterových vláknach. Navlhavosť je vyššia, okolo 4%, čo je priaznivejšie pre pokožku. Niektoré druhy vláken napr. dederon, sa porušujú pôsobením kyselín z kožného potu, preto treba prádlo i pančuchy denne preprať. Polyakrylonitrilové vlákna sú na trefom mieste v produkcii (dralon, akrilan, dolan, crumerom a iné) majú tiež nízku navlhavosť - 1,5 %.
Textílie vyrobené zo syntetických vláken alebo ich kombináciou s prírodnými vláknami si vyžadujú odlišný spôsob ošetrovania. Preto výrobky, ktoré obsahujú viac ako 15 % umelých vláken majú označenia o najvyššej teplote, pri ktorej ich možno prať a hladiť. Nevýhody syntetických vláken zo zdravotného hradiska sa čiastočne znižujú v textíliách kombinovaním s prírodnými vláknami, najmä s vinou a bavlnou. Prírodné vlákna zlepšujú ich schopnosť sať pot, vlhko a odstraňujú tvorbu nadmernej statickej elektriny. Naopak, syntetické vlákna zlepšujú nedostatky bavlny, elastičnosť, krčivosti, tvarovú i rozmerovú stálosť. Aké ochorenia na koži môžu spôsobiť syntetické vlákna? Tým, že neodsávajú pot, vznikajú v záhyboch kože spareniny, pri ktorých je koža veľmi červená, citlivá, vzniká pocit rezania a bolesti. Stav zhoršuje ešte trenie a tlak z úzkeho odevu napr. príliš vypasované džínsy. Telo a vlhko na koži pod textíliami z umelých vláken poskytuje výborné podmienky pre rozmnožovanie mikroorganizmov. Na hrudníku býva častá Pityriasis versicolor prejavujúca sa najprv bledo červenými, neskôr nahnevanými škvrnami. Po liečbe zostávajú aj niekoľko mesiacov škvrny bledšie ako zdravá koža. Ochorenie sa často vracia, keď na hrudníku sa často vytvára teplo a vlhko. Iný druh húb spôsobuje červenohnedé ložiská so svrbením v rozkroku a na stehnách (Erythrasma). Vhodné podmienky pre rýchle množenie húb vytvára nevzdušné spodné prádlo. Ani ponožky zo syntetických vláken nesajú vlhko a pri súčasnom používaní gumených topánok alebo z umelých hmôt sa nohy nadmerne potia, čo podporuje veľmi časté ochorenie kože — epidermofýciu. U ľudí náchylnejších k mikrobiálnym infekciám vlhké a teplejšie prostredie pod textilom z umelých vláken podporuje vznik hnisavých kožných chorôb ako chrasty a vredy.
Priamym dotykom na citlivejšiu pokožku dochádza k jej podráždeniu, čo sa prejavuje zapálením, začervenaním. Pri častom používaní niektorých druhov textílii vznikajú na náchylnej koži alergogenným mechanizmom ekzémy. Pri ich vzniku okrem samej tkaniny hrajú úlohu početné chemikálie používané pri ich výrobe, čistení i pracie prostriedky. Pri citlivejšej koži treba prádlo, ktoré prilieha priamo na kožu viacnásobne prepláchnuť po vybráni z práčky vo väčšom množstve vody. Riešením je aj pranie v mydlových pracích prostriedkoch. Zo zdravotného hľadiska sú vhodné textílie zo vzdušných tkanín, ktoré dobre sajú pot, koža pod nimi „dýcha" a nedráždia pokožku mechanicky. Najvhodnejšie sú bavlnené látky, preto sa odporúčajú bavlnené tričká pod prádlo zo syntetických vlákien. Pri nosení šiat z kombinovaných tkanín treba sa obliekať ľahko, primerane k teplote prostredia, aby sa koža čo najmenej potila. Je potrebná častá výmena bielizne, pančúch, ponožiek a obuvi. Niektoré textílie zo syntetických vláken nemožno vyvárať a hladiť. Nie zriedkavo ich treba dezinfikovať po ochoreniach mikrobiálnych, hubových k zabráneniu opakovaných infekcii. Spóry húb prežívajú v tkaninách dlho, takže k ich odstráneniu nestačí nenosiť ich dlhší čas. Vhodná dezinfekcia syntetických vláken je ich namočenie pred vypratím do 1 percentného roztoku Septonexu na 5 hodín (na 1 liter vody 2 kávové lyžičky).
Zdroj: Časopis Elektrón
