ÚLOHA STROJÁRSTVA
V rozvoji jadrovej energetiky pri- padla významná úloha československému stavebníctvu a ďalej najmä hutníckemu a strojárskemu priemyslu. Na základe dohody RVHP sme v tejto oblasti zaujali kľúčové postavenie medzi socialistickými štátmi. Pracovníci výrobno-hospodárskych jednotiek Škoda Plzeň, Vitkovice, Hutníctvo železa, Sigma Olomouc, Chepos Brno, Závody silnoprúdovej elektrotechniky Praha, Tesla Praha a ďalších stoja pred náročnou úlohou vyrobiť v 7. päťročnici technologické zariadenia tak, aby výstavba jadrových elektrární v Československu a v ďalších krajinách RVHP pokračovala podľa plánu.
Koncern Škoda má v tejto päťročnici zabezpečiť pre elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Dukovanoch šesť kompletov reaktorov o celkovom výkone 2640 MW a dať ich do prevádzky. Obe tieto energetické zariadenia ušetria ročne viac než 18,5 miliónov ton uhlia, čo je takmer ročná ťažba sokolovského revíru v západných Čechách. Poľa plánu majú škodováci postaviť 14 jadrových reaktorov VVER 440, teda skoro tri kolosy ročne. Škoda ako generálny dodávateľ tejto špeciálnej technológie má v tomto zmysle záväzky predovšetkým voči Maďarsku a NDR. V prvej polovici tohto roku dokončia v Škodovke horný blok prvej tlakovej nádoby jadrového reaktora, ktorej spodnú časť poslali do Maďarska už vlani. Ďalej zhotovia druhý reaktor pre maďarskú elektráreň v meste Paks a súčasne aj reaktor, ktorý bude ako prvý u nás vyrobený pracovať elektrárni V 2 v Jaslovských Bohuniciach.
Ďalšia výstavba jadrových elektrární sa bude rozvíjať na základe renovovaného ľahkovodného reaktora VVER 1000. Na výstavbu takejto elektrárenskej centrály vybrali stavenisko Malovice pri Českých Budějoviciach a s ďalšou elektrárňou sa počíta na severnej Morave. Jadrová energia sa bude využívať aj na výrobu tepla vo forme pary a horúcej vody, ktorým bude možné zásobovať mestá do vzdialenosti 30 až 50 km, pričom odpadové teplo sa bude využívať v poľnohospodárstve.
MATERIÁL NA JEDNOTKU
Pre spoľahlivú a bezpečnú prevádzku jadrových elektrární je rozhodujúca vhodná voľba materiálov ich bezchybná výroba. V tomto zmysle veľká zodpovednosť spočíva na podniku POLDI SONP Kladno, ktorý v súčasnosti vyvíja a dodáva oceľ a zliatiny pre troch výrobcov Komponentov jadrových elektrární. Pre o. p. Škoda je to tyčová oceľ na Konštrukčné prvky reaktora, pre n. p. VTZ Chomutov sú to polotovary na výrobu rúrok určených predovšetkým do Vítkovic, kde vyrábajú parogenerátory a pre k. p. Sigma Olomouc zasa tyčovú oceľ a zápustkové výkovky na armatúry. Okrem toho v Kladne vyrábajú polotovary z ocelí určených na zvarovanie, ktoré sa ďalej spracovávajú na drôty. Celkove ide o 20 značiek ocelí a zliatin. Rozhodne to nie je málo. A treba ešte pripomenúť, že osem značiek bolo pre POLDI úplne nových. Sedem typov už síce vyrábali predtým, ale požadované parametre boli také náročné, že sa museli stať predmetom výskumu a vývoja. Konečne, päť značiek je požadovaných s malými odchýlkami od štátnej alebo podnikovej normy, takže bolo nutné ich overiť. Z hľadiska požadovaných vlastností týchto ocelí a zliatin sledujú dodržanie predpísaného obsahu 10 až 15 chemických prvkov, bezchybnosť makroštruktúry, ktorú overujú opticky i ultrazvukom atď. Sústredeným úsilím výskumu, výroby a kontroly splnilo Kladno svoje úlohy na jednotku.
RÚRKY Z CHOMUTOVA
Aj pracovníci VTŽ Chomutov vedia, že jadrová energetika si vyžaduje neobyčajne kvalitné materiály a ich dokonalé spracovanie. Skupina vývojových pracovníkov sa od počiatku zamerala na vlastnú technológiu výroby rúrok, a to tvárne- ním za tepla a valcovaním za studena, tepelné spracovanie rúrok atď. Dnes sa už pripravujú na výrobu rúrok pre jadrové elektrárne typu VVER 1000.
Samozrejme, taký veľký objem výskumných prác by vývoj vo VTZ sám nezvládol, a preto sa do spolupráce zapojilo až 30 pracovisk - z výskumných ústavov, vysokých škôl, z rôznych podnikov a z Česko- slovenskej akadémie vied. O tom, aký veľký skok v kvalite predstavujú dodávky pre jadrový program v porovnaní s klasickou výrobou VTZ Chomutov, hovorí niekoľko čísel. Tolerancia vonkajšieho priemeru rúrky podľa ČSN je ± 0,4 mm, ale pre jadrovú energetiku iba ± 0,15 mm. Tolerancia hrúbky steny je 0,25 mm, zatiaľ čo podľa ČSN až 0,375 mm. Povolené povrchové chyby neboli podrobne špecifikované, no na rúrkach pre jadrové elektrárne nesmú byť hlbšie než sedem stotín milimetra! A tak by sme mohli pokračovať. Obrovská úloha nášho strojárstva, ktorej hovoríme jadrový program, si vyžiadala výstavbu, prestavbu a rekonštrukciu mnohých výrobných pracovisk. Atómový program totiž predstavuje aj veľkú šancu pre naše hutníctvo a strojárstvo, ktoré môžu celému svetu ukázať, že pre náš výskum a výrobu sú charakteristické akosť, kvalita a efektívnosť. A pre nás všetkých je atómový program symbolom dostatku energie.
Zdroj:Časopis Elektrón
