Tí, čo poslali Mefistofela na Zem, samozrejme, predvídali relatívnu nespoľahlivosť informácií, ktoré zistil Mefistofeles počas svojej náročnej výpravy. Prikázali Mefistofelovi dopraviť na M niektorého pozemšťana - človeka, ktorý sa dobre vyzná v záležitostiach vlastnej planéty. Teda Mefistofeles mal dopraviť na M jedného pozemšťana. Je prirodzené, že sa usiloval nájsť čo najskúsenejšieho a najvzdelanejšieho človeka. Vybral si váženého vedca, u ktorého nemohlo byť pochýb o jeho encyklopedickej vzdelanosti a vedeckej statočnosti. Vynára sa otázka: vedel doktor Faust, kto je Mefistofeles? Nevedel! Pokúšal sa Mefistofeles vysvetliť, odkiaľ a prečo prišiel? Nie, nepokúšal sa. Ba, čo navyše Mefistofeles presvedčil Fausta o tom, že prišiel z podzemia. Poviem vám, prečo.
Vykonajme pomyselný experiment. Predstavme si, že sa na Zemi teraz objaví diabol. Navštívi moderného vedca. Za koho sa bude vydávať? Za čerta? Vôbec nie! Inak by musel vedca presviedčať o tom, že to nie je hlúpy žart. Ale ak sa čert predstaví ako hosť z vesmíru, vedec sa bude o neho mimoriadne zaujímať.
Tak by to vyzeralo dnes. V stredoveku to však bolo celkom inak. Ak by bol vtedy Mefistofeles povedal Faustovi, kto je a odkiaľ prišiel, bol by ho tento považoval jednoducho za blázna. Ak by chcel dokázať Faustovi, že priletel z inej planéty, musel by stredovekému učencovi vysvetľovať štruktúru slnečnej sústavy, teóriu relativity, kvantovú fyziku, podstatu fotónového alebo plazmového pohonu. Starý Faust by nielenže nič nepochopil, ale by sa ani nesnažil nič pochopiť, aj keď k tomu mal schopnosti: bolo by to na neho veľa. Preto bolo jednoduchšie vydávať sa za nečistú silu. Podľa presvedčenia ľudí to nebolo možné. Tomu Faust uveril ľahko. Uveril o to skôr, že Mefistofeles využíval na Zemi neznáme výdobytky vedy a techniky planéty M, prechádzal cez steny, robil sa neviditeľným - to znamená, že robil práve to, čo z hľadiska Fausta bolo nezvratným dôkazom toho, že je služobníkom pekla.
Prečo však Mefistofeles venoval Faustovi tak veľa času a ukazoval mu rôzne čudá? Podľa môjho názoru tu boli dve príčiny. Po prvé, chcel Fausta pripraviť na stretnutie s civilizáciou planéty M, a to najmä psychologicky. Preto Mefistofeles vytvoril rad situácií, v ktorých Fausta vystavil emocionálnemu preťaženiu. Okrem toho bez primeranej telesnej prípravy by Faust nevydržal podmienky kozmickej púte. Práve preto Mefistofeles zmenil Fausta na mladého a silného človeka.
Po druhé, Mefistofeles nemohol vziať Fausta so sebou na planétu M násilím. Obyvatelia planéty M dosiahli obrovský rozvoj nielen vedy a techniky, ale aj morálky. Iba s osobným súhlasom Fausta mohol Mefistofeles vziať ho so sebou do sveta planéty M. Tento súhlas získal Mefistofeles formou dohody o tom, že Faust predal dušu diablovi. Je tu ešte jeden problém. Ako vysvetlíme podivný vonkajší vzhľad Mefistofela? Mohli by sme, prirodzene, predpokladať, že kozmický návštevník sa ozdobil chvostom, srsťou a rohami preto, aby presvedčil Fausta o tom, že je naozaj čert. Takýto predpoklad však nemožno považovať za vyhovujúci. Je možné, že obyvatelia planéty M naozaj majú rohy, chvost, ba aj kopytá. Pravdepodobne sú to orgány, ktoré majú určitú funkciu. Povedzme, že to, čomu hovoríme rohy, sú orgány na príjem bioprúdov (nedivme sa, že Mefistofeles vedel čítať myšlienky na diaľku). V takom prípade nie je vylúčené, že chvost slúži na uzemnenie a hustá srsť - to je akumulátor elektriny (spomeňme si, ako iskrí srsť mačiek).
Prečo sa potom stretnutia ľudí s obyvateľmi planéty M v posledných storočiach prerušili? Možno nás obyvatelia planéty M už dostatočne poznajú a teraz skúmajú iných obyvateľov našej Galaktiky. Možné, že sa presvedčili o tom, že nie sme schopní pochopiť zvláštnosti ich civilizácie a rozhodli sa počkať, kým pozemská civilizácia dosiahne vysokú úroveň rozvoja. Je možné, že ten čas sa už blíži. Musíme sa pripraviť na to, že jedného pekného dňa nás ktosi navštívi a povie:
- Dobrý deň, som Mefistofeles!
S týmito slovami sa mladý vedec prenikavo zahľadel na poslucháčov, napravil si čiernu baretku na bujných vlasoch a rozplynul sa vo vzduchu.
Zdroj: Časopis Elektrón
