sobota, 02 február 2013 00:21

Malá vojna

Napísal(a)
Ohodnoťte tento článok
(1 hlas)
Malá vojna Malá vojna wikimedia.org

17. marca maďarské ministerstvo zahraničných vecí

Oznámilo Nemcom, že Maďarsko chce rokovať so Slovákmi ohľadom hraníc Slovenska so Zakarpatskou Rusou, keďže pôvodné hranice so Slovenskom boli podľa nich iba vnútornou hranicou ČSR a preto po obsadení Zakarpatskej Rusi Maďarmi, túto hranicu je potrebné upraviť. Preto navrhovali posunúť hranicu 10 km západne, až za Sobrance, a potom takmer priamo severne k poľskej hranici.

Maďarské nároky sa zakladali na fakte, že Rusnáci, nie Slováci, tvorili väčšinu obyvateľstva na severovýchodnom Slovensku. Názor, že Rusnáci by preferovali maďarskú vládu pred Slovenskou sa mi však vidí pritiahnutý za vlasy. To potvrdil aj odpor, ktorému Maďari čelili od krátko trvajúcej vlády Zakarpatskej Siče. Maďari však mali mysli niečo iné. Ochrániť Užhorod a kľúčovú železnicu vedúcu do Poľska ponad rieku Uh, ktorá bola v dohľade slovenskej hranice a získať čo najviac územia novovzniknutého štátu, ktoré by im poskytlo čo najdlhšiu hranicu s Poľskom, ich spojencom v čase Mníchova, keď ich požiadavky voči československej vláde v podstate vytvorili pre ČSR situáciu takmer úplného obkľúčenia s výnimkou krátkej hranice s Rumunskom. Boli teda rozhodnutí posunúť hranicu čo najďalej za západný breh Uhu. K tomu sa ešte pridal fakt, že časti jednotiek Siče, práve vytlačené z územia Zakarpatskej Rusi, sa začali formovať za slovenskou hranicou v Uliči, a Maďari mali v úmysle ich zahorúca rozprášiť.

Berlín dal Maďarom vedieť, že takúto zmenu hraníc povolí a oznámil to aj Bratislave. 18. marca to museli slovenskí politici pri podpise Ochrannej zmluvy vo Viedni zdráhavo akceptovať a slovensko-maďarská hraničná komisia bola zostavená. To schladilo situáciu a pohraničné nepokoje ustali. 22. marca ukončila pohraničná komisia prácu a perspektíva mierového urovnania viedla Slovákov k zníženiu pozornosti. Slovenskej vláde však nebola daná žiadna šanca na akceptovanie a ratifikovanie revízie hraníc. Maďari vedeli, že Slovensko podpísalo 18. marca dohodu o garancii hraníc, a tá nadobudne účinok až keď ju podpíšu aj Nemci. Preto pravdepodobne cítili tlak zabrať ich nárok predtým, aby nepostavili Nemecko do nepríjemnej pozície. A tak začali jednotky sústredené v Zakarpatskej Rusi maďarský postup od rieky Uh do východného Slovenska na svitaní 23. marca, asi 6 hodín predtým, ako Ribbentrop podpísal Ochrannú zmluvu za Nemecko.Dopoludnia maďarské vojská obsadili 42 dedín a posunuli hranicu o 10 až 15 km. Nielen slovenská vláda, ale aj miestni Nemci a nemecká administratíva v Rakúsku boli zaskočení maďarským ťahom. Slováci, predtým viazaní nemeckými inštrukciami zostať v kasárňach, začali okamžite rozmiestňovať svoje jednotky ako najlepšie mohli.

Za obranu východnej hranice bol zodpovedný Malár so VI. zborom, zdedeným po československej armáde. Zostava zboru však bola narušená predchádzajúcej jesene po Viedenskej arbitráži, po ktorej jednotky zboru museli opustiť svoje pohraničné opevnenia a presunúť veliteľstvo z Košíc do Prešova. Maďarská okupácia Podkarpatskej Rusi, kde mala posádku 12. divízia, túto divíziu takmer kompletne rozložila, tým myslím rozložila personálne, keďže po ústupe z Podkarpatskej Rusi na územie Slovenska jej českí dôstojníci, poddôstojníci a vojaci odchádzali domov.

Podobne pluky VI. zboru, ktoré boli časťou 11. a 17. divízie a mali mať každý 2 až 3000 vojakov ostali iba so 70 a 400 slovenskými vojakmi potom, ako ich českí príslušníci odišli domov. Toto ponechalo východnú hranicu takmer nechránenú. Preto Malár začal stavať základ týchto jednotiek z rezervistov piatich ročníkov zálohy povolaných po 15. marci. V rovnaký čas Jurech a Imro na západnom Slovensku začali postupne formovať jednotky pre Malárovu podporu zo slovenských dôstojníkov a vojakov prichádzajúcich z Čiech. Ich presun na východ bol však brzdený tým, že cesty a železnica boli preťažené prepravou českých vojakov vracajúcich sa domov. Posledný transport s Čechmi z 12. divízie odišiel 22. marca, teda iba deň pred maďarským útokom.

Celá táto repatriácia a posilňovanie musela byť organizovaná rôznymi neskúsenými a preťaženými slovenskými štábmi, hlavne Malárovim v Prešove. Pritom sa narobilo veľa zlej krvi na oboch stranách. Jeden slovenský delostrelecký dôstojník vracajúci sa z Moravy bol obťažovaný na stanici slovenským vojakom, ktorý predpokladal na základe jeho hodnosti, že ide o Čecha. Niektorí Česi radšej sabotovali techniku, ako by nechali Slovákov mať z nej nejaký úžitok. Malárovi sa však podarilo presvedčiť určitý počet českých dôstojníkov dočasne zostať a pomôcť v boji proti Maďarom. Tieto faktory taktiež zabránili zvyškom čs. 3. rýchlej divízie, ktorá mala posádky na západnom Slovensku, aby sa táto presunula v rýchlom čase na východ. Jej 3. tankový pluk zostal s 10 dôstojníkmi namiesto 60 a 222 poddôstojníkmi a vojakmi namiesto 821, potom, ako Česi boli repatriovaní. Toto bolo veľkou a rozhodujúcou nevýhodou, pretože pluk mal k dispozícii dostatočné množstvo techniky, a to 70 LT34 a LT35, 30 tančíkov vz. 33 a z obrnených automobilov to bolo 3 OA vz. 27 a 10 OA vz. 30, ktoré by boli na východe veľkou podporov proti zastaraným maďarským 5 ľahkým tankom Fiat 3000B, 70 tančíkom Fiat Ansaldo CV35 a 3 obrneným automobilom Crossley M29.

Jediné obrnené jednotky, ktoré mal Malár na východe k dispozícii bolo 8 OA vz. 30 a 9 LT35, ktoré boli evakuované z Podkarpatskej Rusi do Humenného a Prešova, ktoré však boli po evakuácii a po príchode na Slovensko ich českými posádkami poškodené (10 LT35 sa počas evakuácie z Podkarpatskej Rusi pokazili a boli ponechané napospas Maďarom). To malo za následok, že 23. marca ani jeden z nich nebol okamžite k dispozícii. Všetky tieto vozidlá boli včlenené do skupiny obrnených vozidiel pod velením delostreleckého dôstojníka por. Daxnera. Posádky boli vybrané zo spojovacieho práporu a nemali žiadne skúsenosti s opravou a prevádzkou obrnených vozidiel. Našťastie por. Potočný, ktorý práve prišiel k jednotke, mal výcvik na tankoch LT vz. 35 a tak sa stal jediným expertom, ktorého skupina mala momentálne k dispozícii. Por. Potočný organizoval opravy vozidiel v Prešove a začal zostavovať posádky na základe ich skúsenosti. Do 24. marca sa mu podarilo zostaviť rotu piatich obrnených vozidiel OA vz. 30.

Zdroj: druhá svetová


Tento článok si prečítalo 1516 ľudí Naposledy zmenené streda, 31 júl 2013 19:30
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Komentáre k tomuto článku

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený. UPOZORNENIE. Z dôvodu veľkého počtu nechcených reklamných oznámení v komentároch, všetky novo vložené komentáre podliehajú schváleniu našim administrátorom, ktorý ich následne zverejní. Sloboda slova tým nie je dotknutá. Nezverejňujú sa len tie komentáre, ktoré obsahujú reklamné oznamy, alebo komentáre, ktoré sú hanlivé, či urážajúce.

Vyhľadávanie

 

40. vojnové roky

  • Magická osmička
    Magická osmička Pod tlakom Veľkonemeckej ríše a domácich slovenských a českých politických strán, došlo k odštiepeniu veľkého územia od ČSR a k…
  • Ako prišlo Československo o Podkarpatskú Rus
    Ako prišlo Československo o Podkarpatskú Rus Československá republika pri svojom vzniku disponovala územím od najzápadnejšej až po najvýchodnejšiu časť vo vzdialenosti viac ako 900 km. Napríklad…
  • Pohľad na Slovensko 1919-1938
    Pohľad na Slovensko 1919-1938 Vzácne zábery, ktoré odvysielala Česká televize zo svojho archívu pri filmovom pohľade na Slovensko v období 1919-1938.
  • JUDr. Vladimír Clementis
    JUDr. Vladimír Clementis Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.) narodený 20. september 1902 v Tisoveci bol…
  • Ako sa financovalo Slovenské národné povstanie
    Ako sa financovalo Slovenské národné povstanie Asi 14 dní pred vypuknutím SNP (Slovenského národného povstania ) jednotky pravidelnej slovenskej armády strážili všetky prístupové cesty do Banskej…
  • Vlakom zo Zvolena do Vrútok
    Vlakom zo Zvolena do Vrútok Všetci, ktorí pravidelne cestujú vlakom medzi Zvolenom a Vrútkami, vidia krajinu len z pohľadu cestujúceho. Určite by možno mnohých z…
Abychom dokázali velké věci, musíme žít, jako bychom nikdy neměli zemřít.

Oldřich Nový

Když se starý člověk jednoho rána probudí a nic ho nebolí, znamená to, že je mrtvý.

České přísloví

Bolek Polívka

Ideální rozměry manžela: 90-60-40 To znamená 90 let, 60 miliónů korun na kontě a 40 stupňů horečky.

Miloš Kopecký

Žena by měla být kuchařkou v kuchyni, dámou ve společnosti a gejšou v posteli. A tragédie je, když se to přehází.

Vlasta Burian

Žena se dívá do prázdna jen tehdy, nemá-li zrcadlo.

ON LINE

Práve tu je 2213 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Každý cigán svojho koňa chválí.

Slovenské príslovie

Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2018. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk