Vianočná básnička z roku 1943
Hen od lesov posol beží, na hlave má čiapku, iste dar ten od Ježiška dostal na pamiatku.
V očiach svieti čierny uhol, smolničky to zuby, raz je tenký ako cverna, a raz Jak peň hrubý.
Bunda kryje biele telo, iste je z barana, kade beží, zdvihne krídla vrana poľakaná.
V ruke z briezok bielolícich papieriček stíska, novoročný pekný vinšík spievajú vetriská.
Biely panák zrazu sťa stĺp v bežku svojom stane, a už počuť vinšovačku hen na každej strane.
— Vinšujem vám nový rôčik, všetkým: veľkým, malým. Od polnoci zapadol môj, preňho ťažko žialim.
— Zo srdca vám želám radosť a čím viacej snehu, pokĺžte sa až do chuti do údolia s brehu.
— Sane, lyže, korčulienky, ľúbte v roku novom. A teraz už musím ďalej. Ostávajte sbohom.
Zima (1943)
Už je zima, už je tu, koniec hrám a výletu. Biely sniežik pokryl polia sánkovačka deti volá
Biele pole, biley dom, biela lúka, biely strom, vše zo snehu, všetko z ľadu rozveselí chasu mladú.
Dole sane, s klína, hen budeže to radosť len! Sánkovačka nás už čaká, snehu nech sa nik neľaká!
Zdroj: SRDIEČKO (1943, príloha časopisu Ústrednej charity na Slovensku: CARITAS).