Sliezky dom (historickú) novostavbu otvorili 2. júla 1895 za účasti viac, ako 100 ľudí. Ako prvý si Sliezky dom prenajal Ján Greisinger. Zaviazal sa po celý deň podávať teplé jedlá a nápoje za stanovené ceny. Majiteľ tak, ako to bolo obvyklé na tú dobu, vyberal od hostí takzvané vstupné (do chaty). Vedľa chaty stála maštaľ pre hospodárske zvieratá. Sliezky dom mal kapacitu 40 lôžok a bol prevádzkovaný len počas letnej sezóny. Mimo sezónne si bolo možné vypožičať kľúč od správcu, ktorý sa nachádzal v Tatranskej Polianke, keďže Sliezky dom patril pod správu týchto kúpeľov. Sliezky dom bol dejiskom lyžiarskych školení a v rokoch prvej svetovej vojny výcvikovým strediskom horských vojenských oddielov.
Sliezky dom bol ideálnych východiskovým bodom na Gerlachovský štít. Turistický chodník od roku 1892 viedol na Poľský hrebeň s pokračovaní na Východnú Vysokú a patril medzi najfrekventovanejšie trasy vtedajších Vysokých Tatier. V roku 1913 prepojili Velickú dolinu s Hrebienkom a Popradským plesom (Tatranská magistrála). V roku 1924 získal Sliezky dom prvú telefónnu linku a v roku 1929 bola pri ňom vybudovaná vodná elektráreň.
V päťdesiatych rokov 20. storočia prešiel Sliezky dom rozsiahlou rekonštrukciou, ktorú stavebne realizoval stavebný podnik Litovský Mikuláš. V roku 1957 prešla stavba elektrifikáciou (bola to prvá chata vo vysokohorskom prostredí, ktorá bola zásobovaná elektrickou energiou z verejného rozvodu s kabelovým vedením pod zemou) a po ukončení (nie práve najlepšie vydarenej prestavby - šetrilo sa na všetkom, práce sa realizovali aj v mrazivom počasí bez dodržania technologických postupov) v roku 1959 disponoval Sliezky dom celkovo kapacitou 103 postelí a dvoma jedálňami s celkovou kapacitou 84 osôb. O päť rokov neskôr (29.11.1962) Sliezky dom vyhorel. Z horiacej chaty sa podarilo zachrániť len časť zásob a malé množstvo zariadenia. Chata do rána úplne vyhorela. Výstavbe nového objektu predchádzala trojročná príprava projektovej dokumentácie. V roku 1965 sa vybudovala vozovka od Tatranskej Polianky až do priestoru Sliezkeho domu, aby bolo možné voziť stavebný materiál nákladnými autami. Cesta je dlhá cez 6 km s výškovým prevýšením zhruba 660 m. Výstavba nového Sliezkeho domu započala v roku 1966 s investíciou viac ako 8 miliónov Kčs. Pri zemných prácach sa využívali trhaviny. Stavba bola dokončená v roku 1968. Nový Sliezky dom poskytoval celkovo 148 lôžok a bola v ňom vytvorená samostatná časť stanice Horskej služby.
Sliezky dom bol sprivatizovaný v roku 1998. Vystriedalo sa niekoľko novodobých majiteľov. Posledným majiteľom je spoločnosť Elevation s.r.o., ktorá preinvestoval pri rozsiahlej rekonštrukcii (z európskych fondov) do roku 2010 viac, ako 5 miliónov Eur.
Zdroj: Wikipédia
Web: Sliezky dom
Turistické trasy Sliezsky dom (1670 m.n.m.)
1. zeleno značená trasa z Tatranskej Polianky popri Velickom potoku ku Velickému plesu a ďalej na sedlo Poľský hrebeň.- Čas prechodu z Tatranskej Polianky ku Velickému plesu: 1:45 h
- Čas prechodu od Velicého plesa do sedla Poľský hrebeň: 2 h
- Čas prechodu z Batizovského plesa ku Velickému plesu: 1 h v oboch smeroch.
- Čas prechodu od Velického plesa na Hrebienok: 2:05 h, v opačnom smere 2:20 h
- Čas prechodu zo Starého Smokovca k rázcestiu s modro značenou trasou: 1:35 h
- Čas prechodu od rázcestia s modro značenou trasou ku rázcestiu so zeleno značenou trasou vo Vyšnej Velickej doline: 45 min
- Čas prechodu od rázcestia vo Vyšnej Velickej doline k hotelu: 20 min v oboch smeroch.
