Dodnes sa ešte nikto nepokúšal imitovať zmenu geofyzikálnych poli sprevádzajúci silné zemetrasenie, aby sa preskúmalo, ako sa táto zmena prejaví na pokusných zvieratách. Ale vedci už modelovali magnetické búrky. O tom referoval U. Achmerov z Kazanskej umverzity. Tam uskutočnili pokus, pri ktorom skúmali, ako na človeka pôsobí umelá „magnetická búrka" približujúca sa intenzitou skutočnej. A čo sa ukázalo? U všetkých skúmaných osôb pri pokuse prejavil pokles frekvencie srdcových sťahov približne o päť percent. Niektoré referáty sa dosť dotýkali nezvyčajných aspektov pôsobenia magnetických poli. V. Černilovskij z Ústavu evolučnej morfológie a ekológie živočíchov Akadémie vied ZSSR hovoril o tom, že magnetické polia oveľa silnejšie pôsobia na mláďatá živočíchov ako na dospelých jedincov. Pritom toto pôsobenie môže byt dvojaké — kladné a záporné. Kladné sa prejavuje v tom, že u pokusných zvierat sa spomaľuje starnutie. Keď sedemdesiat-dňové myši umiestnili do magnetického poľa, ešte štyristo dňové, čiže v hlbokej „starobe" vyzerali oveľa mladšie, ako kontrolné a boli oveľa pohyblivejšie. Ale pri pokuse s „dospelejším" myšiam tento efekt nezistili. Na riešení širokého okruhu problémov účinku elektromagnetického poľa na biosféru, na človeka sa zúčastňuje biológia medicína, geofyzika, astronómia a iné vedy, ako aj mnohé technické disciplíny. Na jaltskej konferencii sa prijalo uznesenie prehĺbiť a rozšíriť výskumy v tomto smere.
Zdroj: Časopis Elektrón
