Od konca 40. rokov až do roku 1992 sa v československých väzniciach používala sústava účelových platidiel, ktorými sa odsúdeným vyplácala, časť mzdy za prácu vykonávanú v rámci ich zamestnania vo väzenskom prostredí. Vo väzenských kantínach sa za ne mohli nakupovať hlavne potraviny a hygienické potreby. Finančné odmeňovanie a nákup v určených priestoroch väzníc stimuloval pracovný výkon odsúdených a pôsobil na ne výchovne. Zo svojej mzdy kryli odsúdení náklady na výkon trestu, uhrádzali škody a podporovali svoje rodiny. Časť mzdy sa im ukladala na vkladné knižky. Zároveň išlo o naplnenie jedného z ustanovení, prijatých v roku 1958 rezolúciou OSN ako Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väzňami. Verejnosť s väzenskými platidlami do styku neprichádzala. Ojedinelo však tieto platidlá za brány väzníc unikli. Slúžili zvyčajne ako pamiatka na väzenské časy, alebo ako akási relikvia pre určité spoločenské postavenie v civilnom živote.