Nás však bude zaujímať výroba velúrových kožušín, pretože z nich šijú tak dobre známe slovenské kožuchy. Lenže vstúpiť do prevádzky bez zopakovania si vedomostí o zložení kože si dovoliť nemôžeme. Pokúste sa predstaviť si schému zloženia kože, s ktorou ste sa určite stretli na hodinách biológie, koža cicavcov sa skladá z viac vrstevnej pokožky, ktorá je na povrchu, ďalej zo zamše, tvoriacej základnú zložku kože. Svojou pevnosťou chráni telo živočícha pred úrazom. Pretože túto vrstvu možno vypracovať na úžitkovú, čiže remeňovú kožu. nazývame ju aj remeňovou vrstvou. U živočíchov, ktorí upadajú v dlhodobý zimný spánok, býva medzi zamšou a svalovou vrstvou tuk. Poslednú vrstvu - podkožné väzivo - tvoria blany z riedkeho spojovacieho väziva. Medzi nimi je mnoho krvných ciev. Treba však ešte dodať, že základné stavebné zložky kože sú bielkoviny, v zamši kolagénne vlákna a v pokožke a v chlpoch keratíny, tvoriace súčasť rohoviny. Do Kožiarskych závodov prichádzajú suroviny - kožušiny, či už domáce alebo zo zahraničia (hlavne z Grécka a Talianska) vysušené. Tým tu majú o jednu z vyše tridsiatich operácii vypracovania kožušín menej. Preto môžu roztriedené kožušiny hneď vložiť do tzv. námoku, čím koža nadobudne taký stav a vlhkosti ako na živom zvierati. Súčasne sa tým odstraňujú nečistoty a rozpustené bielkoviny. Vo veľkých drevených jamách s vodou sa musia kožky rozmáčať jeden až dva dni.
— Pozrite sa, — ukazuje na kopu "zmoknutých" kožušín vedúci majster, súdruh Jaroslav Forró,
— tieto kožky sú už pripravené na česanie. Tým odstránime z chlpov "repíky" — lopúchové bodliaky a iné drobné zvyšky rastlín, ktoré sa pri pasení zachytili na ovciach.
Potom kožu žmýkame ešte na veľkých odstredivkách, predbežne zastrihneme a vyperieme rôznymi saponátmi. Po týchto piatich operáciách koža obsahuje ešte podkožnú svalovú a tukovú vrstvu. ktorú zrezávajú strojovo na tzv. miazdričkách s nožovým valcom. Veľmi dôležitou vlastnosťou kožušín je plastičnosť remeňa. Možno ju dosiahnuť rozriedením vlákien kože a naplnením látkami, ktoré bránia opätovnému zlepeniu vlákien (tuky, sypké látky). Preto sa na kožu pôsobí nielen mechanicky,ale hlavne chemicky. lde o tzv. piklovanie, pri ktorom sú kožky 48 hodín namočené v roztoku chloridu sodného a kyseliny mravenčej (keby však použili miesto kyseliny zásadu hrozilo by nebezpečenstvo, že sa chlp uvoľni a bolo by po kožuchu).
Snáď by sa z takejto kože mohla vyrobiť useň na kožené topánky. Po piklovaní sú kolagénne vlákna ešte stále citlivé na teplotu a koža môže podliehať hnilobným procesom. Odolnosť proti týmto vplyvom nadobudne len po „dlhodobej konzervácii" — po vyčineni. Na pomoc tu prichádzajú opäť chemické látky v podobe „činiacej brečky". Chemik by z názvu tohto roztoku veľa nevedel. Zato kožiari vedia presne, že ide o roztok kamenca chromito-draselného a kyseliny mravenčej, pridaním kalcifikovanej sódy, ktorá okrem iného zníži kyslosť brečky a zvýši jej viazaciu schopnosť.
— Škála činiacich látok je široká, — hovori výrobný námestník inžinier Pavel Bolvanský.
— Kedysi používali garbiari len prírodné triesloviny zo smrekovej a dubovej kôry. Dnes sa u nás,ale i vo svete využívajú na činenie soli trojmocného chrómu. Chróm však možno kombinovať s zirkónom, fenol-formalde-hydovými živicami a syntetickými či prírodnými trieslovinami. Dvadsaťštyrihodinové máčanie v tomto „kúpeli" stačí na to, aby bola koža vyčinená. Pretože chróm ešte stále neprenikol dostatočne do celej kože, musia nechať kožky po odstredený a vyzrážaní — roztiahnutí, odležať. — „Likrovanie" čiže tukovanie je veľmi dôležitým výrobným procesom, — pokračuje ďalej súdruh Forró, — pôsobením syntetických, či prírodných olejov sa zamedzi práve zlepenie kolagénnych vláken a koža sa stáva vláčnou.
Aj správne sušenie má veľký význam pre kvalitu budúcej kožušiny. Kedysi tu sušili kožušiny len voľne na latách, čo trvalo asi tri dni. Dnes jahňacie či ovčie kožky sušia väčšinou vo veľkých bubnových sušičkách, v ktorých sa za 4 až 5 hodín vysuší 250 kusov kožiek. Ešte jeden, dva dni si vysušené kožky ,.oddýchnu" a opäť postupujú na ďalšie spracovanie — strojno-mechanické mäkčenie, alebo v reči kožušníkov „bakľovanie". „Bakľovačka" s točiacim sa bubnom, na ktorom sú po celom obvode ostré nože, kožu a tým aj čiastočne roztiahne. Pretože suché kožky by sa bakľovaním mohli popraskať, treba ich predtým vo vode namočiť a nechať 4 až 5 dní odležať, aby sa vzájomne navlhčili. Asi tak ako kropené prádlo pred žehlením. Kvalitné spracovanie kožušín si vyžaduje presné dodržiavanie všetkých operácii. A tých naozaj nie je málo. Opis každej z nich by si vyžiadal ešte mnoho strán, ktoré by stačili na poriadne hrubú knihu. Pretože vynechanie niektorých operácií by na kvalite budúceho slovenského kožucha nepridalo a každý z nás radšej uvíta ten kvalitnejší, musíme aj my aspoň stručne dodržať ich sled. Kožky treba ešte „lajtrovat" v pilinách spolu s kriedou v točiacom sa uzavretom bubne, potom v sieťovitých sudoch vytrepávať, niekoľkokrát na „bakľovačkách" zmäkčovať, česať, orezávať prebytočné okraje a brúsiť na zámiš. Pri tejto práci musí sa pracovník naplno sústrediť, aby náhodou neprebrúsil remeň až ku korienku srsti. A to by bola veľká škoda, znehodnotila by sa už skoro hotová kožušina.
Kožky, ktoré sú určené na velúrové spracovanie nesmú mat žiadne nedostatky. Neraz sa stáva, že práve na remeňovej strane, ktorá je pri slovenských kožuchoch lícovou stranou, ostávajú po cudzopasníkoch stopy — „peniažky" — biele bodky, veľmi výrazné aj po zafarbení. Preto na farbenie postupujú iba bezchybné kožky. Farbenie zaberá z celého asi 24-dňového cyklu spracovania a úpravy kožušín jeden deň. V súčasnosti sa najviac žiadajú prírodné orieškové, ale podľa zákazky tu farbia aj na zeleno, modro-šedo a na iné pastelové farby. Po odstredení, vystieraní a vysušení kože opäť mäkčia a potom napínajú na drevené rámy, aby neboli, ako tu hovoria po liptovsky „pokrabatené". A to už sú kožušiny vlastne pred koncom svojho spracovania. Ešte ich raz zmäkčia, strihajú vlas, triedia do jednotlivých klasifikačných tried, merajú a autami odvážajú do „konfekcie".
— Naša prevádzka, v ktorej spracujeme ročne do 600 000 kusov jahňacích a ovčích kožušín, je veľmi stará a pracovať bude možno len do leta, — hovorí Ing.Bolvanský. — Nová budova je už skoro hotová. Teraz kompletizujeme moderné technologické zariadenie našej a zahraničnej výroby, ktoré idú vyhovovať nielen vyšším technologickým požiadavkám, ale aj z hradiska zlepšenia pracovného prostredia.
Okolo novej budovy prvovýroby kožušín, ktorá je blízko „konfekcie", postupne skoncentrujeme všetky prevádzky, kožiarskych závodov, ktoré sú dosiaľ roztrúsené v meste a okolí.
Šesť poschodí v budove konfekcie sú navlas rovnaké. Neraz sa stane, že aj majstri si ich popletú. Veľké strihačské pulty,stojany s najrôznejšími strihmi a rad šijacích strojov, za ktorými pracujú šikovné ruky krajčírok. Len výrobky, ktoré z nich vychádzajú, sú odlišné. Od najdrahších vývozných kožuchov, cez slovenské kožuchy, určené len na náš trh, papučky, rukavice, čiapky, podšívky až po konečné spracovanie odpadu. O odpade tu naozaj ťažko hovoriť, pretože jednotlivé kúsky, ktoré ostanú pri strihaní kožuchov, možno ešte navzájom zošit a použiť ako prikrývky či podšívky do daktorých robotníckych odevov. V ostatných prevádzkach, v ktorých je už viac odpadu, sa oň postarajú najmä zväzáci. Každoročne súťažia o najlepší spomienkový predmet práve z tohto už nepotrebného materiálu, alebo ho poskytujú pionierom pre činnosť záujmových krúžkov. 608 členov v 9. základných organizáciách SZM majú za sebou aj bohatú brigádnickú činnosť. Ved pri budovaní pionierskej základne v Žiarskej doline zväzáci odpracovali 3500 brigádnických hodín. Spolupráca a pomoc pionierskej organizácii sa však týmto neskončila, práve naopak.
— Naša zväzácka organizácia má patronát nad pioniermi zo ZDŠ Nábrežie, s ktorou sme sa zmluvne dohodli na vzájomnej spolupráci, — hovorí predseda CZV SZM Ing. Rudolf Samko. — My pomôžeme pionierom materiálne a z radov našich zväzákov dáme pionierskych vedúcich.
Škola nám zase poskytne napríklad telocvičňu a pionieri nám kultúrnym programom spestria podnikové slávnosti.
Samozrejme, že pomoc PO nie je jedinou náplňou činnosti zväzákov z kožiarskych závodov. Napríklad každá základná organizácia má svoju hliadku Reflektora mladých, ktoré podľa presných propozícií súťažia o najlepšiu z nich. Rozvíjajú súčasne aj zlepšovateľské hnutie najmä v súťažiach o najlepšieho zlepšovateľa. Že je ich práca skutočne na úrovni, dokazuje aj účasť ich prác na celoštátnej súťaži ZENIT-u.
V Kožiarskych závodoch ná-rodného podniku v Liptovskom Mikuláši vyrábajú kožuchy po celý rok. A veru budú sa mať v tomto roku čo obracať. Ved pred zimou a mrazom, aké boli v tomto roku, je naozaj najlepší teplý kožuch.
Zdroj: Časopis Elektrón
