RetroMánia

V KLUB

Ak chápeme pojem džez širšie a veľkorysejšie (a veľkorysosť je priam základný kameň džezu), do hudby tejto oblasti musíme zaradiť aj fusion, nech si konzervatívci hovoria, čo chcú. V polovici 70. rokov sa aj v Česko-slovensku prejavila vlna, ktorú vyvolali Mahavishnu Orchestra, Chick Corea, Herbie Hancock či Weather Report, ale Slovensko zasiahla len okrajovo. V podstate jediným solitérom na vlnách týchto trendov bola skupina Fermata. Vznikla v roku 1973 a prvá etapa jej úspešnej kariéry sa tiahla až do polovice 8. dekády. S fusion pracovala v posledných obdobiach svojej existencie aj skupina GATTCH, primárne orientovaná na progresívny rock. Jej členom bol multiinštrumentalista Gabriel Jonáš, ktorý sa ako klavirista v roku 1975 náhle stal slovenskou džezovou jednotkou. Jeho debut Impresie (1978) sa stal senzáciou. Po Jonášovi rád siahol český renomovaný multidychár Jiří Stivín a utvoril s ním duo. Ich spoločné dielo Zvěrokruh (Zodiac, 1977) nepochybne patrí medzi vrcholy európskeho džezu. Je príznačné, že svoj debut Jonáš nahrával s českou rytmikou a saxofonistom.

Mária Ďuríčková

Mária Ďuríčková vlastným menom  Mária Masaryková, rodená Piecková, slovenská spisovateľka sa narodila vo Zvolenskej Slatine. Do ľudovej a meštianskej školy chodila v rodnej Zvolenskej Slatine a neskôr vyštudovala  Učiteľský ústav v Lučenci, kde v 1938 roku aj zmaturovala. V rokoch 1949 – 1951 navštevovala Pedagogickú fakultu UK v Bratislave. Ako učiteľka pôsobila v Hornom Tisovníku, Žitnej, na Šajbe, v Humennom, v Omastinej a v rokoch 1945 – 1951 aj v Bratislave. Pôsobila, ako šéfredaktorka časopisu Družba, a neskôr i Zorničky. Medzi detských spisovateľov sa zapísala v roku 1954, keď vo vydavateľstve Mladé letá publikovala svoju prvú knižku s názvom Rozprávka o dedovi Mrázovi.

Jej diela boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny. Zomrela v Bratislave, vo veku nedožitých 85 rokov.

Rečňovanky, veršíky pre deti od Ľudmily Podjavorinskej

Vstalo slnko z poza hory, po nebíčku kráča, ide budiť včielku, lienku na konárku vtáča ... Ľudmila Podjavorinská (1872 – 1951) sa svojím dielom radí v dejinách slovenskej literatúry k významným vývinovým obdobiam. Do roku 1918 na rozhraní medzi realizmom a modernou kde jej dielo prevažne súvisí s tvorbou pre dospelých, až po  literatúru pre deti. Hádam každý z vás z tých skôr narodených si spomenie na príbehy slávneho vrabčiaka Čima. „Čimčarara, čim, čim, čim, mama ja sa ožením!“ Tak na túto nezabudnuteľnú vetu si pamätám do dnes. A keďže som veľmi dlho premýšľal či sa mám na stránkach retrománie vrátiť k tomu to literárnemu dielu - hľadať aj video k článku - nakoniec som si povedal. A prečo nie? Patrí Čim k spomienkam na moje detstvo? Patrí! Tak sem s ním! A tak milí dospeláci, pekne si posadajte, rozprávka s nezabudnuteľným Ivanom Krajíčkom práve začína.

Cigáni idú do neba vo filmovom príbehu sa predstavuje tragický príbeh zradenej lásky a túžby

po voľnosti a slobode, nakrútený podľa raných poviedok Maxima Gorkého, ktoré situuje do rómskeho prostredia. Zaľúbenými hrdinami sú zlodej koní Zobar a krásna Radda, o ktorej sa povráva, že vie čarovať. V baladickej dráme, vidieť rómsky živel s dovtedy nebývalou poéziou, zohrávajú významnú úlohu originálne cigánske pesničky. Pamätáte si na tento film? Jeho premiéra a ďalšie reprízy v tedajšom socialistickom Československu napĺňali amfiteátre až do prasknutia na filmových festivaloch pracujúcich. V tedy sme sa spoločne dívali na film my gádžovia a oni cigáni. Dnes by bola asi dobré tento slengový výraz uviesť na správnu mieru, aby som šiel s dobou. Ak by sme sa dnes streli tak, ako v tedy hádam ešte na nejakom  funkčnom amfiteátri, tak by sme sedeli spolu my gadžovia a oni rómovia. Ale nie na to chcem poukázať. Retrománia  je venovaná nostalgii na veci už dávno minulé, na našu mladosť na naše radosti, ktoré sa nám navracajú ak prídeme na miesta, kde sme neboli hádam sto rokov, alebo stretneme starého priateľa, či prvú lásku. Aj mňa pri prechode autom východným Slovenskom (Spiš) vždy chytí nostalgia keď vidím tú istú nemennú tvár osád na ktorých sa akoby zastavil čas. A to bolo pre mňa i dnešnou inšpiráciou k napísaniu tohoto článku. Našiel som na nete niekoľko zaujímavých videí o ktoré by som sa rád dnes s vami podelil.