Pre široké masy ujarmeného ľudu museli byť tieto hrubé a bezduché ihlany čímsi úplne cudzím, nepriateľským symbolom ich vládcov, ktorí nepoznali mieru vo svojej pýche a egoizmu. Veď stavba týchto pyramíd pohlcovala hlavné ekonomické rezervy Egypta a prehlbovala biedu poddaných. Dokonca i po svojom dohotovení boli cudzopasníkmi na práca roľníkov a remeselníkov, pretože rituál vyžadoval aby pri pyramíde slúžilo mnoho kňazov.
Najväčšou, najvyššou a najznámejšou egyptskou pyramídovou no zároveň najtajomnejšou, lebo ani vedci nášho storočia neodhalili jej záhady, je Chufevova pyramída, známa skôr pod gréckym názvom Cheopsova alebo pod menom Veľká pyramída. Nachádza sa v Gize neďaleko Káhiry, štvorcová základňa pyramídy má 54 300 m2, teda o 300 m viac ako Václavské námestie v Prahe, ktoré má rozmery 600 x 90 m. Je to najväčšia stavba z kameňa na svete, jej objem má 2 521 000 m2. Skladá sa z asi 2,5 milióna vápencových kvádrov vežiacich od dvoch do sedemdesiat ton! Je väčšia nielen ako Versailles či Buckinghamský palác alebo Zimný palác, ale aj ako viedenský Hofburg či Escorial pri Madride! Dal ju postaviť faraón Chufev Jeho stavitelia boli múdri a svedomití. Práca týchto ľudí spred 4700 rokov je taká presná, že chyby v dĺžkových mierach a uhloch pri, Veľkej pyramíde možno, zakryť palcom. A že to stari stavitelia s tou statikou preháňali, keď napríklad vo vlastnej komore hrobu nechali par dutých priestorov na odľahčenie granitových nosníkov stropu - podľa moderných výpočtov by stačil jeden dutý priestor.
SKLAMANIE KALIFA AL MAMÚNA
Prvý skúmal Chufevovu pyramídu roku 820 vzdelaný kalif Al Mamún, najmladši syn Harúna ar-Rašida. Vyznal sa v astronómii t v matematike, študoval antické dokumenty a z nich sa dozvedel aj to, že vnútri Veľkej pyramídy sú voľné priestory - siene. Bol presvedčený, že v nich bude veľa zlata a iných pokladov. Keďže jeho technici nemohli nájsť nijaký vchod do pyramídy, kopal naslepo. Arabskí robotnici (Al Mamún ich nazval mravcami pyramídy) sa po nesmierne namáhavej práci dostali asi 30 m do pyramídy, no nenarazili na nijakú miestnosť. A práve vtedy, keď Al Mamún rozkázal, aby už nepokračovali v práci, začuli vnútri pyramídy pád niečoho ťažkého ako neskôr zistili, jeden z vápencových kvádrov spadol do vnútorného priestoru. V práci okamžite pokračovali a čoskoro sa dostali do chodby stúpajúcej hore pod uhlom 26 uhlov. Našli aj skrytý vchod ďalšie chodby, miestnosti, no boli prázdne. Keď objavili veľký sarkofág z tmavohnedej žuly, boli vo vytržení, no i ten bol prázdny. Jediné, čo si Arahl z Chufevo vej pyramídy odniesli, a použili ako stavebný materiál, bol jej krásny vápencový plášť, skladajúci sa z jemne opracovaných tabúľ, ktorú ju chránili ako pancier. Boli totiž podobne ako vnútorné kvádre - tak tesne a pevne pripevnené, že pomedzi ne nebo Io možné vpichnúť ani čepeľ noža.
OHROMUJUCE ČISLA
Po Al Mamúnovi skúmal pyramídu John Greaves, astronóm anglického kráľa Karola I. Roku 1637 v nej objavil ďalšiu chodbu. Na konci 18 storočia tam pracoval britský konzul v Alžirsku Nathaniel Davison. Objavil ďalšiu miestnosť. Tiež bola prázdna. Francúzsky vedci, ktorí prišli do Egypta s Napoleonom roku 1799, odkryli spod nánosu plesku základy pyramídy. Nasledovali ďalší bádatelia. Veľká pyramída obsahuje múdrosť a poznatky dosiahnuté v rozličných vedách a umeniach, aby navždy zostali zachovane v prospech tých, ktorí ich budú schopní pochopiť. Neskôr sa tam vybral s najmodernejšími prístrojmi.
PRÁZDNY SARKOFAG NA OKLAMANIE ZLODEJOV?
Zo všetkých tajomstiev vedcov najväčšmi vzrušuje jej vnútro. Veď sarkofág, vykresaný z jedinej obrovskej skaly je sám osebe je záhadou. Lebo je väčší, ako rozmery chodieb a otvorov a tak nik nevie vysvetliť, ako ho tam dali. A našiel sa prázdny. Ak ho nevykradli dávnovekí vykrádači pyramíd, prečo ho dali do pyramídy prázdny? Prečo nemá veko? No azda na oklamanie zlodejov,hľadačov zlata? Začiatkom roku 1913 dánsky architekt Paulsen oznámil egyptskej vláde, že sa mu podarilo vyrátať presnú polohu skutočnej hrobky vo Veľkej pyramíde. V tom čase sa ju pripravoval nájsť po viacročnom štúdiu americký vedec dr. Luts W. Alvarez, profesor jadrovej fyziky na Kalifornskej univerzite, nositef Nobelovej ceny za fyziku. Vyhlasil, že pomocou kozmických lúčov nájde pravú a ešte neobjavenú Chufevovu hrobku v jeho pyramíde. Spolu s egyptskými archeológmi chce umiestniť v pyramíde supermoderný prístroj, zachytávajúc atómové častice.Stroj by to presne zaznačil a pomohol vedcom tajné priestory nájsť. Sú to však len predpoklady. Chulevoya pyramída si chráni svoje tajomstvo.
Zdroj: Časopis Elektrón
