Tým sa otvorili aj perspektívy rozvoja športového letectva a parašutizmu v našom meste. Vycvičení boli prví parašutisti. Po roku 1950 nastala nová etapa v rozvoji športového letectva a parašutizmu v našom meste. Na časovo mladom letisku sa stretli generácie, ktoré prešli ohňom Povstania. Tá s príkladnou ochotou podala ruku generácii nových nadšencov športového lietania a parašutizmu. Prešlo ďaľšie, opät úrodné obdobie športového letectva a parašutizmu. Roky 1950 až 1965 sú charakterizované tým, že intenzívne pulzoval život na letisku. Boli to roky mimoriadne aktívnej prípravy vo všetkých druhoch činnosti, či už išlo o prípravu pre motorové, bezmotorové lietanie a parašutizmus. Za tieto roky boli vyškolené stovky letcov a parašutistov a pripravovali sa aj branci letectva a parašutizmu. Dobré výsledky, ktoré športoví letci v Partizánskom dosahovali im umožňovali dosahovať rôznu kvalifikáciu v kurzoch, ktoré uskutočňovala Ústredná škola letecká a parašutistická vo Vrchlabí.
Tu sa školili členovia aeroklubu v meteorologii, výkonnom lietaní a parašutizme. Medzi významné udalosti tohoto obdobia patril v roku 1955 nácvik na I.celoštátnu spartakiádu. Na vzdušné vystúpenie v rámci republiky boli vybratí Eduard Homola, ako motorový pilot a Štefan Pavelka, ako pilot vetroňa. Deviatka aerovlekov zo Slovenska sa ešte pred pražským vystúpením s úspechom predstavila v Partizánskom a Nových Zámkoch. Obdobie po roku 1955 bolo v znamení výdatnej pomoci od nadriadených a miestnych orgánov. Aeroklub vďaka svojej aktivite dostával náležitý prísun leteckej techniky. Ale od nadriadených orgánov boli aj náročné požiadavky. Ústredné orgány aeroklubu určili počet štartov rôznych druhov, počet nalietaných hodín, vycvičených letcov a výsadkárov. Splnenie tejto práce vyžadovalo veľa úsilia ale bola to práca radostná a velká väčšina členov aeroklubu dávala do nej svoj voľný čas a celé srdce. Vráťme sa ešte raz do roku 1950, ktorý sa vyznačuje aj masovým rozvojom parašutizmu. Hlavné ťažisko bolo v učilišti Baťovej školy v Partizánskom. Výcvik sa vyznačoval vysokou úrovňou inštruktorov Žolčáka, Vanču, Šuca, Mamráka, Podolca, Pisku, Tencera, Valachoviča, Čongrádyho, Slimáka z Bošian a ďaľších. Nadšením ovplývali aj samotní cvičenci, ktorí spoločne s inštruktormi si vybudovali výcvikové stredisko. V tomto období naši inštruktori pri rozvoji parašutizmu aktívne pomáhali na celom Slovensku, ba i na Morave. Napríklad Anton Podolec, Milan Rech, Jozef Prochác na výzvu odišli pracovať do uhoľných baní v Handlovej, aby v Handlovej pomohli vytvorit parašutistickú základňu. V roku 1951 v Partizánskom vzniklo krajské stredisko parašutizmu. Do funkcie krajského inštruktora nastúpil náš odchovanec Emil Tencer / na obrázku /, ktorý sa vrátil od výsadkového vojska. Jeho príchodom sa práca podstatne skvalitnila. Robili sa propagačné zoskoky v Bošanoch, Topoľčanoch, Handlovej, Uhrovci a inde. Kvalitatívny pokrok nastal v roku 1952, keď pod vedením sovietskeho parašutistu Žorkina bol usporiadaný v Československu kurz volných pádov.
Z Partizánskeho sa ho zúčastnili Tencer, Poliaček a Pisko. Tým bol daný impulz pre ďalší rozvoj športového parašutizmu. Prejavilo sa to v roku 1953 na majstrovstvách ČSR v Ostrave. Majstrom republiky sa stal v zoskoku padákom Štefan Pisko, ktorý sa stal krajským inštruktorom v terajšom východoslovenskom kraji. V roku 1955 sa I.celoštátnej spartakiády zúčastnil aj celok vycvičený v našom aeroklube. V tom istom roku vytvorila skupina V. Zámečník, J. Valachovič a Časnocha z výšky 1500 m a výdržou l5 sekúnd na presnosť pristátia čs.rekord. Padli aj dalšie rekordy. Dokonca svetové! Marko, Zámečník a Valachovič, nočným zoskokom zo 4000 m výšky, keď preleteli voľlným pádom 3500 m utvorili čs.rekord. Tento zoskok sa uskutočnil na letisku Nové Zámky. Štefan Švarc vytvoril svetový rekord s okamžitým otvorením padáka zo 600 m na presnosť pristátia /0,63 m, padák PD-47/. Ján Valachovič zasa svetový rekord zo 600 m a výdržou na presnosť pristátia. V roku 1957 aeroklub Partizánske usporiadal I.majstrovstvá Slovenska v zoskoku padákom. Majstrom Slovenska v zoskoku s vykonaním figúr počas voľného pádu sa stal Ján Valachovič. Celkom sa umiestnil na 3.mieste čím si vybojoval účasť na majstrovstvách ČSR, kde svoj úspech zopakoval. Na majstrovstvách ČSR medzi ženami bola Helena Mjartanová prvá. Na majstrovstvách ČSR vyhráva kombinovaný zoskok z 1500 m na presnosť pristátia. Títo mali aj svojich následníkov, keď družstvo v zložení J. Paninár, V. Kosorín, J. Veselý na majstrovstvách Slovenska v roku 1969 obsadili I.miesto. Viliam Kosorín v roku 1970 a 1971 na presnosť pristátia obsadil 2.miesto. V roku 1972 celkove skončil na III.mieste. Od roku 1973 sa vykonávajú súťaže v brannom parašutistickom boji. V tomto viacboji je streľba, beh na 3000m, plávanie a zoskoky na presnosť pristátia. Na majstrovstvách Slovenska v roku 1973 Marián Mikulovský vyhral zoskok na presnosť pristátia, družstvo skončilo celkove na 2.mieste. Aj v roku 1975 družstvo Partizánske skončilo na majstrovstvách Slovenska na 2.mieste. V roku 1977 na parašutistických majstrovstvách ČSSR medzi ženami bola Katarína Matvoňová celkove druhá. Družstvo žien skončilo celkove na 3.mieste. V tom istom roku na majstrovstvách Slovenska vyhrala streľbu a celkove skončila druhá. Ján Varga bol v presnosti pristátia na I.mieste. V roku 1979 družstvo žien v skupinovom zoskoku bolo na I.mieste, celkove bolo druhé. Na počesť Slovenského národného povstania zaisťuje parašutistický odbor sútaž družstiev aj jednotlivcov v klasických disciplínach v zoskoku padákom o Pohár partizánskej bridády Jana Žižku. Základ tejto brigády tvorili parašutisti vycvičení v ZSSR. Veliteľ Leopold Póla bol aktívny parašutista aj neskôr. Táto súťaž začala v roku 1975 a pokračuje 11.ročníkom v roku 1987 na letisku Partizánske.
Výsledky: 1976 - zoskok na presnosť pristátia - Varga 1.miesto, družstvo bolo druhé, 1978 J. Paninár na presnosť pristátia 1.miesto, 1977 družstvo celkove druhé, 1979 zoskok družstva 2.miesto, celkove družstvo v zložení Paninár, Vargic, Čapla 1.miesto a výherca pohára, 1980 presnosť pristátia jednotlivcov Vargic 3.miesto, zoskok družstva 1.miesto, celkovo družstvo 1.miesto. Tejto sútaže sa zúčastňujú družstvá Čiech, Moravy a Slovenska. Tak ako pri vzniku Zväzarmu bola spolupráca medzi zložkami Zväzarmu a zložkami NF, táto sa stále rozširuje. Parašutisti svojim vystúpením pri rôznych udalostiach spestrujú program a to nielen v našom okrese ale aj v rámci Slovenska a celej ČSSR. V roku 1956 skákal Ján Valachovič, Zámečník a Mjartanová v Tátabanyi v MĽR. V roku 1953 a 1957 skákal na leteckom dni a Dni oslobodenia v Prahe na Strahove. Na majstrovstvách sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách do Areála snov v roku 1970 skákal Valachovič a Kosorín. Medzi úspechy parašutizmu v Partizánskom treba pripočítať aj účasť Partizánčanov Pisku, Mjartanovej, Mikuškovej na majstrovstvách sveta v parašutizme. Dosahované výkony parašutistov aeroklubu Zväzarmu v Partizánskom boli aj náležite ocenené. Štefan Pisko ako prvý parašutista v republike obdržal titul majstra športu. Okrem neho titulom boli poctení: V. Zámečník, H.Mjartanová, J. Valachovič, M. Mikušková a V. Kosorín.
Nositeľmi najvyššieho výkonnostného odznaku Medzinárodnej leteckej federácie FAI - odznaku s tromi diamantami sú J. Valachovič, V. Zámečník a V. Kosorín. Prevažná väčšina parašutistov svoju činnosť nekončí tým, že prestane aktívne súťažiť ale sa ďalej venuje výchove mladých a inej činnosti. Napríklad Jozef Paninár, ako jeden zo súčasne najstarších parašutistov, prvý zoskok mal v roku 1950, doteraz vykonal 2350 zoskokov, sa ako predseda parašutistického odboru a cvičiteľ brancov, záloh, základného výcviku parašutistov, venuje výchove mládeže, pričom je ešte aj aktívnym parašutistom. Ján Valachovič je medzinárodným rozhodcom a zúčastňuje sa domácich aj zahraničných súťaží. Medzinárodným rozhodcom je aj Viliam Kosorín. Národnými rozhodcami sú : Jozef Paninár, Rastislav Vargic, Marián Mikulovský. Parašutisti v Partizánskom sú v súčasnosti vybavení najmodernejšou technikou. V súčasnosti sú to PTCH-1OA, PTCH-11 a PTCH-11 - tandem a z leteckej techniky L-60 brigadýr a AN-2. Vykonali 30-40 000 zoskokov, vycvičili stovky brancov, záloh a základného výcviku parašutistov.
Prvý zoskok v roku 1948
|
|
|
Prvý zoskok v roku 1949
|
|
|
Prvý zoskok v roku 1950
|
|
|
Ostatní, ako inštruktori činní, v priebehu rokov:
Kosorín Viliam Kavický Vladimír Šokyová Mária Vargic Rastislav Mikulovský Marian Hitka Štefan Paszto Dionýz Záhumenský Anton |
Begerová Liuba Nosková Alžbeta Varga Ján Paninár Jozef ml. Daniš Dušan Čapla Ján Bencel Jozef Školka Anton |
Bartolen Ján Kyselica Milan Matvoňová Katarína Veselý Jindřich Čurlík Ondrej Fábry Marian Kročka Vincent Peniaška Jaroslav |