ČSSR 70. roky 20. storočia (190)
Black Sabbath
Táto skupina sa právom považuje za otca heavymetalu. Black Sabbath disponoval jedinečným zvukom, ktorý vyplýval z odlišných hudobných vzorov.
Black Sabbath anglická hudobná skupina, ktorej vznik sa datuje do roku 1968
a ktorá spočiatku na hudobnej scéne hrala blues rock a hard rock. Táto skupina sa právom považuje za otca heavymetalu. Black Sabbath disponoval jedinečným zvukom, ktorý vyplýval z odlišných hudobných vzorov. Skupina našla svoj finálny zvukový štýl náhodou. Keď mali skúšku v štúdiu, ktoré bolo oproti kinu premietajúceho horory, zistili, že ľudia platia za to, aby videli film, ktorý ich vydesí až na smrti. Skupina začala zámerne písať temné a hrozivé texty v snahe o hudobnú odpoveď na hororové filmy. Zlúčenie ich nového temného zvuku s vyčíňaním Ozzyho Osbourna na pódiu viedlo k nevídaným úspechom u fanúšikov úspechu. Skupina zabodovala so svojím prvým albumom s názvom Black Sabbath, vydaný v roku 1970. Ich nasledujúci album Paranoid im otvoril bránu do USA. Skupina nahrala pieseň Paranoid v poslednej chvíli, aby zväčšila dĺžku albumu. Paranoid sa stal titulným singlom albumu a tiež to bol ich prvý singel, ktorý výrazne zabodoval v tedajšich hudobných rebríčkoch.
Autá z Tuzexu
A aby som nespomínal len sám za seba, pripravil som pre vás niekoľko zaujímavých informácií z tých čias.
Kúpiť si auto zahraničnej značky v socialistickom Československu si nemohol dovoliť hocikto
To šťastie mali len robotníci a pracujúca inteligencia, ktorá cestovala po svete, ako sa v tedy hovorievalo - po montážach. Tí za ťažko zarobené peniaze (pretože štát si z ich zárobku bral nemalé dane) si mohli napokon kúpiť auto z kapitalistickej krajiny. My sme doma nemali nikdy auto. Ani to socialistické, teda škodovku, trabanta, alebo sovieta, pretože moji rodičia patrili medzi tú nižšiu robotnícku vrstvu a zárobkovo nedosahovali celoštátny priemer, než tí čo tie autá mali. A tak sa dočkali svojej prvej škodovky až po nežnej revolúcii. Ale vráťme sa späť k tým nádherným kapitalistickým strojom, ktoré z času na čas brázdili naše cesty.
Roky po oslobodení
Tridsaťštyri rokov po oslobodení Československa sa život v Československu rozbehol na plné obrátky
Do Rajca prichádza jar o troška neskôr, takto začína úvod filmového žurnálu z roku 1979
Tridsaťštyri rokov po oslobodení Československa sa život v Československu rozbehol na plné obrátky. Ján Januš je hlavným filmovým hrdinom okolo ktorého sa točí úvodná časť filmového žurnálu a ukazuje obraz tej doby. Tie časy sú už dávno preč. I považské strojárne v ktorých Ján Januš pracoval už neexistujú a už je dávno preč i obdobie keď si fabriky vychovávali svojich zamestnancov a vychovávali učňovskú mládež pre národné hospodárstvo. Dnes patrí Slovensko medzi automobilové veľmoci. Vyrobí sa tu viac automobilov na hlavu, ako kdekoľvek inde vo svete. A na strane druhej, už nevychovávame dostatok mladých kádrov pre potreby nášho priemyslu, ale stredné školy opúšťajú absolventi s honosnými názvami odborov, ktorých uplatnenie pre daný obor je minimálne.
Tridsať prípadov majora Zemana
Kriminálny seriál natočila Československá televize v rokoch 1974 až 1979 vo svojej ústrednej redakcii armády bezpečnosti a brannosti.
Major Zeman filmový hrdina dôb hlbokého socializmu
Kriminálny seriál natočila Československá televize v rokoch 1974 až 1979 vo svojej ústrednej redakcii armády bezpečnosti a brannosti. Televízny seriál oslavoval bezpečnostný aparát socialistického Československa a zásadne - podľa oficiálnej propagandy - prekrúcali novodobé dejiny našej krajiny po druhej svetovej vojne. Na vtedajších televíznych obrazovkách toho takmer v oblasti kriminalistiky nič nebolo, takže tento seriál myslím si do určitej miery uspokojoval televíznych divákov v sledovaní tridsať rokov bojov komunistov za vybudovanie socializmu v Československu, zápasov a bojov najprv sa zvyšky fašistov a kolaborantov, zradcov a udavačov s buržoáziou vo februári 1948 a nepriateľmi štátu v období zostreného triedneho boja. Aj keď v čase sledovania jednotlivých príbehov si divák možno ani neuvedomoval ten triedny boj a potieranie zločinnosti v Československu možno tak, ako ho chcela uvedomovať komunistická propaganda, ale film sa sledoval skôr, ako skutočná kriminálka. Ako dobrá kriminálka. Teda nič viac, ale ani nič menej. Dnes z môjho pohľadu môžem smelo porovnávať jednu kriminálku na televíznej obrazovke tej doby a desiatkami krimináliek na dnešných televíznych obrazovkách, kde ma to v podstate rozčuľuje, pretože vidím super policajtov a super zločincov a som z nich unudený.
