
ČSSR 70. roky 20. storočia (179)
Ako sa robí ohňostroj
Pohľad na výrobu ohňostroja v ZETEVE. n. p. v Bojkoviciach. Píše sa rok 1974.
9. mája ožiaril Bratislavu ohňostroj — tmavé nebo sa naplnilo kyticami pestrofarebných kvetov, ktorými si uctievame pamiatku tých, ktorí pre náš dvadsiaty deviaty slobodný máj obetovali svoj život. Preto sme sa tentoraz rozhodli napísať o tom, z akých „kvetov" viažu tieto kytice, ako a kde ich „pestujú", čo všetko treba urobiť a dodržať, aby svojou krásou a farbami rozsievali radosť a úsmev. Takéto „záhradníctvo" je v Československu len jedno. V ZETEVE n. p. v Bojkoviciach. Dlho by ste tu hľadali kvety, ktoré vyrobili a ktoré svietili na rozžiarenej oblohe. Určite by sa vás spýtali (tak ako aj nás) — Ide vám o guľaté talianske bomby, rakety alebo lietavice...? Princíp ich výroby je v podstate rovnaký. Možno sa budete čudovať, ale ohňostroje sú výsledkom práce ženských rúk. Prečo? Na to nám dal odpoveď vedúci, súdruh Vavřinec Hradský, ktorý nás neskôr aj zasvätil do tajov ohňostroja. Ročne tu vyrobia asi 25 000 rakiet a 8000 bômb. To záleží od toho, aký bohatý je rok na významné výročia a oslavy. Ručná práca prevláda preto, lebo zavedenie strojovej linky by bolo pre takýto počet naozaj zbytočné. Okrem toho sa výroba jednotlivých druhov ohňostrojových telies stále strieda a každé si vyžaduje trocha odlišný postup.
Povojnový sovietsky raketomet BM-14-17
Kaťuša - tajná zbraň sovietov, ktorú nemci za 2.sv. vojny nazývali Stalinove varhany. Čo to vlastne bolo? Dozviete z nasledujúceho článku.
Bol júlový deň roku 1941. Jednotky Červenej armády, prinútené ustupovať pred veľkou nepriateľskou presilou, stavajú obranu neďaleko mestečka Orše. Náhle sa nad blízkym lesom objaví ohnivá smršť ženúca sa s ohlušujúcim rachotom smerom k nacistickým postaveniam. Nad lesom vystúpil mohutný čierny oblak a hneď potom zaduneli zo železničnej stanice obsadenej nepriateľom prenikavé detonácie. Približne sto rakiet vybuchovalo v niekoľkých sekundách na železničnej stanici medzi množstvom vlakov naložených vojakmi, zbraňami a zásobami. Ešte na druhý deň visel nad stanicou nepreniknuteľný závoj dymu. Tak sa poodhalilo tajomstvo kaťuší, alebo sovietskych raketometov, prvej novodobej raketovej zbrane druhej svetovej vojny. Ale to sa už prvá samostatná raketometná batéria pod vedením kapitána Frolova rýchle presunula. Onedlho sa ozvalo nacistické delostrelectvo na celej niekoľkokilometrovej línii, početné skupiny bombardérov dorazili neskoro. Batéria raketometov bola už bezpečne skrytá, vyhliadla si kolónu tankov a pechotu. Koncert mohol začať opäť. V nemeckých štáboch nastal chaos. „Rusi majú novú tajnú zbraň !'". Poplašné depeše smerovali až do Berlina. Nemecké velenie sľubovalo všetko možné tomu, kto odhalí tajomstvo tejto zbrane. Do tyla sovietskych vojsk boli nasadené špeciálne skupiny špiónov, každý výstrel kaťuši mal byt hlásený až Hitlerovi, ale pátranie rozviedok bolo celé tri mesiace bezvýsledné. V noci zo 6. na 7. októbra 1941 sa však batéria kapitána Frolova dostala aj so svojou výzbrojou do obkľúčenia. Uniku nebolo. Kapitán Frolov mal pre takýto prípad jediný rozkaz: Tajomstvo novej zbrane nesmie byť nacistom vydané. V krajnom prípade treba všetko zničiť, i za cenu vlastného života! Keď nacisti postúpili až na niekoľko desiatok metrov k palebnému postaveniu prvých batérii kaťuší, zastavil ich mohutný výbuch.
SZM - Reflektor mladých
O čom boli za socializmu hliadky reflektora mladých sa dozviete z tématického článku (píše sa rok 1974) tej doby.
Štvrť miliardy korún si v minulom roku pripísalo na svoje konto 8 940 hliadok Reflektora mladých v priemysle, poľnohospodárstve, v družstvách, školách a učňovských zariadeniach celej ČSSR. V porovnaní s rokom 1972 pribudlo takmer 2 tisíc hliadok a celkový prínos vzrástol takmer o 50 miliónov korún. Na Slovensku odhalil Reflektor rezervy v podobe úspor všetkých druhov energie, racionálneho využívania surovín a materiálov, nepotrebných zásob a nevyužitého technologického zariadenia vo výške takmer 109 miliónov korún. Podieľalo sa na tom 2 114 hliadok RM. Nie sú to malé hodnoty, no napriek tomu po vyhodnotení štvrtej úlohy Boj proti požiarom - úloha každého z nás, nastal v činnosť reflektora akýsi útlm. Prišlo zimné obdobie, problémy s elektrickou energiou, a tu sa očakávala trochu pružnejšia reakcia Reflektora. Jednotlivé hliadky a štáby pracovali, no chýbal im akýsi mobilizujúci moment, ktorý by vyprovokoval zväzákov,okamžite a maximálne robiť opatrenia. Prílišné rozvažovanie a preťahovanie s vyhlásením piatej dlhodobej úlohy nás zväzákov pripravilo o (dalo by sa povedať) vavrínový veniec. V piatej úlohe nás čaká trochu viac roboty. Nie je to iba šetrenie energiách a palivami všetkých druhov, ale pre naše národné hospodárstvo je rovnako dôležité aj materiál, najmä dovážaný zo zahraničia, za ktorý platíme ťažké valuty, šetriť, neplytvať ním, ale hospodárne ho využívať. Ešte nie vo všetkých závodoch a podnikoch sa naplno využívať praccvn4 sila a pracovný čas. Pripadá teda Reflektoru posvietiť si aj na túto oblasť.
Rozhlasové prijímače pre náročných
Spiritual má pre rozsah VKV, DV, SV, KV I a KV II, AFC a plynulú reguláciu výšok a hĺbok. Možno k nemu pripojiť vonkajší reproduktor. Spirituál s ôsmimi ladenými obvodmi stoji 1780.- Kčs.
URČITE NIELEN vy, ste náročnými poslucháčmi rozhlasového vysielania. Preto vás dnes chceme upozorniť na možnosť nezáväznej prehliadky a dobrého nákupu nového rozhlasového prijímača v špeciálnych predajniach ELEKTRO, podniku Domáce potreby. Ak napríklad pri práci vnímate rozhlasové vysielanie len ako zvukovú kulisu, potom svojmu aparátu všeličo odpustite. Ale aspoň občas chcete niektorú reláciu dokonale vychutnať. A v takom prípade by sa zišiel moderný a kvalitný rozhlasový prijímač. Takéto pre vás pripravili v špeciálnych predajniach ELEKTRO. Prv ako si ich prídete sami vypočuť, dovoľte nám o nich aspoň stručne niečo povedať. Všetky prístroje, ktoré vám dnes predstavíme, sú moderné stolové celo tranzistorové rozhlasové prijímače. Každý z nich má prípojku pre vonkajšiu anténu, gramofón, alebo magnetofón. Odporúčame do vašej pozornosti štyri monofónne a dva stereofónne rozhlasové prijímače. Ak sa rodinná rada rozhodne pre monofónny pristroj, pozrite si prijímač Šlazak. Šlazak má 6 tranzistorov, 7 diód a lepené obvody, zabudovanú anténu a tónovú clonu. Skrinka z ušľachtilých drevín ie lakovaná trvalým náterom. Slazak má hmotnosť asi 3 kg a má stredné, dlhé, krátke i veľmi krátke vlny. Stoji 1250,- Kčs. Všimnite si aj prijímač Euridika II — 441 A-3. Má štyri vlnové rozsahy, pričom VKV sú delené do dvoch pásiem pre normu OIRT i CCIR, 9 tranzistorov, 10 diód, feritovú anténu a prípojku pre ďalší reproduktor. Euridika II má hmotnosť asi 2,5 kg a stoji 1450,- Kčs. Rovnaké vlnové rozsahy i delenie VKV do dvoch pásiem, rovnako početné tranzistorové a diódové osadenie má aj ďalší monofónny pristroj Eminent 441 A-4. Pekný pristroj Eminent 441 A-4 dostať za 1500,- Kčs. Nechajte si predviesť prijímač s tlačidlovou voľbou vlnových rozsahov Spirituál 442 A. Ten vám umožni počúvať vysielanie na VKV, na dvoch KV pásmach, SV a DV. Spiritual má pre rozsah VKV zabudovanú vnútornú anténu, feritovú anténu pre rozsahy DV, SV, KV I a KV II, AFC a plynulú reguláciu výšok a hĺbok. Možno k nemu pripojiť vonkajší reproduktor. Spirituál s ôsmimi ladenými obvodmi stoji 1780,- Kčs.
Pioniersky zber kovového šrotu
Zozbierané množstvo železného šrotu predstavuje asi 520 vagónov tejto suroviny, t. j. 13 nákladných vlakových súprav - každá z nich najmenej so 40 vagónmi.
Len čo SÚR PO SZM spolu s národnými podnikmi zberné suroviny v Bratislave, v Žiline a v Prešove a s národným podnikom Kovošrot v Bratislave vyhlásili každoročnú súťaž v zbere železného šrotu, pustili sa pionieri do práce. A výsledok? Výsledky zberu od 1. 1. - 31. 12. 1978
KRAJ | HMOTNOSŤ v kg | HODNOTA v Kčs |
Hl. mesto Bratislava | 93 450 | 37 380 |
Západoslovenský | 2 261 730 | 904 692 |
Stredoslovenský | 2 108 434 | 843 373,30 |
Východoslovenský | 725 957 | 290 382,80 |
Spolu | 5 189 571 | 2 075 828,10 |
Zápalky
Fosforové zápalky sa objavili okolo roku 1833 v mnohých krajinách Európy. Zápalnú zmes na drievka vyrábali z bieleho fosforu, chlorečnanu draselného, sírnika antimonitého a arabskej gumy.
TOHTO ROKU je to už 140 rokov, čo mladý stolársky pomocník Vojtech Scheinost začal vo svojom rodisku Sušici spolu so svojou ženou Máriou vyrábať zápalky. Vtedajšia výroba ešte nemala s továrenskou nič spoločné. Drievka na zápalky vyrábali pomocou špeciálnych hoblíkov, škatuľky zlepovali v sušických domácnostiach a zápalnú hmotu mleli na ručných mlynčekoch. Dielne sa postupne rozširovali až sa spojili do továrne, ktorá v roku 1845 zamestnávala už 300 ľudí. Sušické zápalky boli výborné, dostali medaily na svetových výstavách v Dubline, Paríži, Londýne i Viedni. V roku 1903 vznikla akciová spoločnosť SOLO so sídlom vo Viedni a odvtedy zdobí táto značka škatuľky sušických zápaliek. Pôvabné šumavské mestečko sa vďaka tejto výrobe preslávilo po celom svete. Viete, ako zápalky vôbec vznikli? Ich predchodcom bol tzv. ponorný namáčací zaparovač, ktorý vynašli v Pariži v roku 1805. Skladal sa z drievka, ktoré malo na jednom konci zmes chlorečnanu draselného, síru a arabskú gumu. Druhú čast tvorila „zaparovacia fľaštička" obsahujúca azbest nasýtený koncentrovanou kyselinou sírovou. Keď sa drievko Ponorilo do fľaštičky s kyselinou sírovou, zapálilo sa. Nepríjemnosti spojené s používaním koncentrovanej kyseliny sírovej však viedli k hra-daniu nových, dokonalejších zapaľovadiel. Potom prišla éra trecích zápaliek, ktoré sa zaparovali trením o rôzne upravenú alebo neupravenú plochu. Prvé takéto zápalky vyrobili v r. 1827 v Anglicku. Na jednom konci mali zápalnú zmes z jedného dielu chlorečnanu draselného, dvoch dielov sírnika anumonitého s použitím arabskej gumy ako pojidla. Zaparovali sa šúchaním medzi šmirgľovým papierom. Zaparovali sa však ťažko, zápalná zmes sa stierala, a preto do nej začali pridávať biely fosfor.