ČSSR 70. roky 20. storočia (179)
Likové textilné závody v Revúcej
Textilný závod v Revúcej - Zenit, usporiadali súťaž o najlepšiu tkáčku závodu. A ako to dopadlo? Píše sa rok 1974.
V Likových a textilných závodoch v Revúcej príchodom nových zväzákov z iných školských a závodných organizácií sa práca zväzáckeho kolektívu zlepšila. CZV SZM riadi v závode 3 ZO SZM: Tkáčovňu, pradiareň a ZO správy závodu. Spolu tu pracuje v organizácii skoro 170 mladých ľudí, väčšinou dievčatá. V rámci sútaže Zenit, usporiadali súťaž o najlepšiu tkáčku závodu. Medzi sebou zápolilo 73 dievčat, z ktorých sa najlepšie umiestnila 19-ročná Anka Bohušová. Komisia hodnotila počet útkov nití, čistotu stroja a samozrejme kvalitu práce. Súťaž trvala mesiac a zväzáci získali pre závod skoro 300 tisíc korún. V hnutí Reflektor mladých v úlohe „Boj proti požiaru, úloha každého z nás", skončili v okrese na peknom, druhom mieste. Zväzáci podali 25 zlepšovacích návrhov, z ktorých prijali 17, 12 návrhov už realizovali vo výrobe.
Reflektor mladých šetrí kilovaty
Dodržiavanie odberových harmonogramov v spotrebe el. energie, alebo ako Reflektor mladých pomáhal ustrážiť spotrebu elektrickej energie v podnikoch tej doby.
Na prelome roka sa opäť ukázala nutnosť maximálne hospodárne, zaobchádzať s našimi energetickými zdrojmi a v prvom rade s elektrinou. Pristúpilo sa k regulovanému odberu a tým k najefektívnejšiemu využívaniu energie. To čo sme zameškali za niekoľko rokov vo výstavbe elektrárni, ťažko dobehnúť finišom v posledných dvoch-troch rokoch. Ak k tomu pripočítame liknavosť niektorých veľkoodberateľov pri vypracúvaní odberových harmonogramov, nedisciplinovanosť pri jeho dodržiavaní, neboli sme ďaleko od zbytočných problémov. Vysokonapäťovým „kanálom" k nám denne prúdi z bratských socialistických krajín množstvo elektrickej energie, no ani tá pri zvýšenej spotrebe na vykurovanie a prevádzku veľkých závodov nestačí. Neostáva teda nič iné iba efektívne využívať to čo máme, zbytočne neplytvať a šetriť. Pri úsporných opatreniach v predchádzajúcich rokoch významnú úlohu zohral Reflektor mladých. Vo svojej druhej úlohe ukladá hliadkam zamerať svoju pozornosť práve na šetrenie energie. Pri vyhlásení tejto úlohy aktivita mladých nasvedčovala tomu, že sa pustili s vervou do práce, keď však prišli ďalšie, táto úloha padla do úzadia a tak tohoročná zima aj ich pristihla nepripravených. Nemožno to však generalizovať, je množstvo príkladov, kde sa pohotovo pustili do šetrenia, odhaľovania nedostatkov pri hospodárení s energiou a tak dobré výsledky nedali na seba dlho čakať. Medzi tých najlepších patria košickí strojári. Reflektor tam stále prichádza s novými progresívnymi opatreniami. Ani teraz nezaháľajú. Deväť hliadok robí, čo sa dá. Vypínajú zbytočné svetlá, vypínajú aj voľne bežiace stroje. Keď si to tak spočítali, vyšla im za posledné tri roky pekná cifra 181 262 korún.
Reklama za socializmu
V roku 1967 sa prvýkrát na televíznych obrazovkách objavila jednoduchá animácia figúrky vajcovitého tvaru omamujúce reklamný blok Československej televízie.
Reklamu v Československu od roku 1954 určovali takzvané Reklamné podniky. Na začiatku 70. rokov sa dostáva do povedomia obyvateľov najmä podnik Merkúr, neskôr k Merkúru pribudol ERPO. K Merkúru a Erpu sa následne priradila Optima (propagácia Brnenských veľtrhoch a výstavách) a Rapid. Na propagáciu zahraničných výrobkov na území Československa zas slúžila agentúra s názvom Made in publicity, ktorá bola agentúrou Československej tlačovej kancelárie.
Rýchly rozvoj zaznamenali aj jednotlivé typy médií a okrem tlačených periodík sa reklamný priestor čoraz viac dostával do rozhlasu a televízie. Od roku 1966 pracujú v jednotlivých televíznych štúdiách samostatné reklamné oddelenia, ktorých úlohou je práve vytváranie televíznych reklamných spotov. A televízia sa pomaly stáva médiom číslo jedna, aj keď vlastniť v tej dobe televízny prijímač nebolo až tak ekonomicky únosné a tých televíznych prijímačov zas nebolo medzi obyvateľstvom až tak veľa. Najmä pre mladé rodiny to znamenalo, kúpiť takýto prijímač len na pôžičku. V roku 1967 sa prvýkrát na československých televíznych obrazovkách objavila jednoduchá animácia figúrky vajcovitého tvaru omamujúce reklamný blok Československej televízie.
Zorkij 4 a Sokol automat a Horizont, moderné fotoaparáty
Aké novinky v oblasti fotoaparátov ponúkali v špeciálnych predajniach FOTO- KINO a podnikov Drogérie v roku 1973? A akí boli ich ceny? To sa dozviete v tomto článku.
Máte radi albumy so starými i novšími fotografiami? S napätím obraciate stránky v časopisoch a zaostrujete svoj zrak ak sa objaví pekný obrázok? Už od malička ste si zvykli vidieť v knižkách, časopisoch a denne v novinách fotografie. A čo takto. Neuvažovali ste o tom, nielen sa na fotografie pozerať, ale taktiež pre vlastné potešenie sa do toho pustiť a fotografovať? Keď budete fotografovať sami, budete mat možnosť voľby takého záberu, ktorý by sa vám nielen páčil, ale tiež vám po rokoch všeličo pripomenul, čim skôr začnete, tým lepšie pre vás. Nazhromaždite si väčšie množstvo spomienok na svoju mladosť, na kamarátov a všetky tváre, ktoré ste vo vašej mladosti videli. Už tohto roku si môžete priniesť zo zimných výletov množstvo snímok, ak sa pustite s chuťou do toho. Pre fotografa totiž neexistuje len letná sezóna. Práve v zimnom období sa dá urobiť množstvo neobvyklých záberov zo zasnežených hôr a rovín. Nemusí vás trápiť ani to, že ste pod stromčekom nenašli vytúžený fotoaparát. To sa dá totiž veľmi ľahko napraviť, pretože v špeciálnych predajniach FOTO- KINO, podnikov Drogérie práve teraz pripravili pre vás pekný výber. Dnes vám chceme aspoň v stručnosti predstaviť tri kino filmové aparáty, ktoré vám zaručia pekné snímky. Sú to prístroje s ktorými si budete môcť robiť snímky podľa vlastného želania v čiernobielom, alebo farebnom podaní. Ak ste ešte nikdy nestlačili spúšť fotoaparátu, bude lepšie, keď si na začiatku urobíte niekoľko čiernobielych filmov, aby ste sa so svojim novým priateľom dokonale zoznámili a aby sa stal skutočne vašim predlženým a všetko zaznamenávajúcim okom. Pretože u každého pristroja je nutné, aby vám dokonale ,.sadol" do ruky. Veľmi dobre sa vám bude pracovať so Zorkijom 4, nech už bude vyzbrojený objektívom Industar 3, 5, alebo Jupiterom o svetelnosti 2. Z jednej náplne kinofilmu urobíte 36 snímok o rozmeroch negatívu 24 x 36 mm. Zorkij 4 má štrbinový uzáver s osvitovými časmi od 1 sekundy do i /1000 sek. a B. Budete môcť fotografovať tiež sami seba pretože má samočinnú spúšť. Všetky vaše obrázky budú ostré ako britva, pretože nebudete musieť odhadovať vzdialenosť fotografovaného predmetu alebo osôb. Zorkij 4 má priehradový hľadáčik s diaľkomerom. Fotografovanie vám nebude robiť problémy i keď nosíte okuliare. Môžete zaostriť i fotografovať bez nich, pretože okulár hľadáčiku sa dá prispôsobiť podľa dioptrii. Tomuto prístroju nechýba ani prípojka pre bleskové osvetlenie. Zorkij 4 dostanete s objektívom Juoiter za 1100, — Kčs.
Fluorizácia
Vedeli ste že za socializmu v Brne, Písku, Tábore, v Modre a v Banskej Bystrici vodu vo vodovodoch fluorizovali? Aký to malo účel? To sa dozviete v tomto článku (píše sa rok 1973).
Vážnym problémom zdravého vývinu ľudského organizmu nie je iba liečba vrodených a získaných ochorení, ale predovšetkým spôsob a metodika preventívnej starostlivosti. Celý rad preventívnych opatrení uplatňovaný v zdravotnej politike štátu a spoločnosti vychádza zo snahy zachovať človeka zdravého po stránke telesnej i duševnej. I ba takýto zdravý človek môže mat radosť zo života, môže rozvíjať svoje tvorivé schopnosti k vlastnému prospechu, i k prospechu spoločnosti. Potrebu širokej aplikácie preventívnych opatrení v zdravotníctve vyzdvihujú i závery XIV. zjazdu KSČ a uznesenia vlády ČSSR. Jednou z preventívnych metód zachovania zdravé-ho chrupu je i fluorizácia pitnej vody a niektorých potravin. Fluorizácia pitnej vody je totiž účinná metóda, ktorú široko aplikujú na území ľudovodemokratických štátov. Napríklad v ZSSR túto metódu uplatňujú v oblasti, v ktorej žije viac ako 25 miliónov obyvateľov.
Prvý "stotisíckár"
Ing.Jaromír Maršálek pochádza z Hané, od Prostějova, je absolventom Vysokej školy banskej, smer strojnícky, a v Závode SNP v Žiari n/Hronom pracuje už 18 rokov.
Výzva Ing. Jaromira Maršálka zo Závodu SNP v Žiari nad Hronom, ušetriť ročne nášmu národnému hospodárstvu stotisíc korún, je dnes už veľmi známa. Má ohlas v celej republike a odpovedali na ňu stovky inžinierov a technikov. Pojem „stotisickár" zdomácnel na stránkach našej tlače, takmer denne ho počujeme z rozhlasu i z televizie. Bola som pri tom, ako inžiniera Maršálka „spovedali" niekoľkí novinári. Jeden chcel vedieť, ako vlastne prišiel na ten stotisícový nápad, iného zasa zaujímalo, či sa autor výzvy teší ohlasu, aký mala a ďalší chcel dokonca vedieť nejaké priemerné cifry úspor v rámci závodu, ba i celej republiky. Inžiniera Maršálka otázky nepriviedli do pomykova. Odpovedal na ne svojim hanáckym dialektom, bez zbytočných fráz, vecne. Aj keď sa jeho meno stalo známe ozaj v celej našej vlasti, vidno na tom, že sa ani na chvíľu nevžíva do role slávneho človeka. O sebe toho povedal iba veľmi málo. Pochádza z Hané, od Prostějova, je absolventom Vysokej školy banskej, smer strojnícky, a v Závode SNP v Žiari n/Hronom pracuje už 18 rokov. Začínal tu ako konštruktér, potom robil mechanizátora, vedúceho vývojovej dielne, vedúceho úseku generálnych opráv a teraz už vyše 10 rokov pracuje ako vedúci prevádzky opravy a údržby. Čo ho viedlo k vyhláseniu výzvy, adresovanej technikom ? — Bolo to na okresnej konferencii strany, — hovorí Ing. Maršálek. — Vychádzal som z toho, že v krízovom období rokov 1968-69 došlo k poklesu zlepšovateľského hnutia a úprimne som si želal, aby sa naši technici v tomto smere opäť „rozhýbal". A tak som na konferencii vystúpil a povedal som od srdca, čo som cítil. Asi v tom zmysle, že naša spoločnosť mi dala možnosť vyštudovať na vysokej škole a že ako komunista cítim morálny záväzok vrátiť spoločnosti aspoň niečo z toho, čo do mňa investovala. Výzvu som pôvodne adresoval inžinierom a technikom v našom závode a zďaleka som neočakával, že bude mať taký ohlas.
