Igelitové vracia so sušenou zeleninou zalepia elektrickou „Šičkou", aby si zelenina zachovala svoju arómu a nezvlhla. V konzervárňach z nej potom robia vegetu. Prípravok Toli, pridávajú ju do hotových polievok a jedál, masoxových kociek a pod. Ročne tu spracujú asi 400 vagónov koreňovej zeleniny. Vedľa v „kapustárni" kvasí v obrovských drevených sudoch (do jedného sa vojde takmer vagón kapusty) obrúbená a zdravá zimná pochúťka, v inej prevádzke zasa pomocou strojov čistia zemiaky pre žilinské Mraziarne, kde z nich robia mrazené hranolky. To všetko - moderné spracúvanie i skladovanie zeleniny a ovocia je síce zaujímavé, ale zďaleka to nie je jediným a hlavným poslaním tohto poľnohospodárskeho družstevného podniku, ktorý má už rok, od marca 1977, celokrajskú pôsobnosť. Spolu so svojimi členskými podnikmi - jednotnými roľníckymi družstvami a štátnymi majetkami - má nemalú úlohu: zabezpečiť modernú výrobu ovocia a zeleniny (i s náväzným spojením s konzervárňami) v celom Stredoslovenskom kraji. Pričom treba poznamenať, že Stredoslovenský kraj je hornatý, jednotlivé okresy majú veľmi rozdielne pôdne a klimatické podmienky a v súčasnosti má kraj nižšiu spotrebu ovocia a zeleniny, ako je celoštátny priemer. Podľa noriem správnej výživy má v ČSSR do roku 1980 vzrásť spotreba ovocia a zeleniny tak. aby ročne na jedného obyvateľa pripadlo 100 až 130 kg zeleniny a 76 kg ovocia (okrem južného ovocia). Kým citróny, pomaranče, banány a grapefruity budeme musieť dovážať vždy, nie je únosné, aby sme zo zahraničia dovážali cibuľu, mrkvu, jablká, ríbezle a ďalšie chutné zdroje vitamínov, ktoré sa urodia aj v našich podmienkach. Úloha vyplývajúca z uznesení XV. zjazdu KSČ zabezpečiť sebestačnosť v zásobovaní obyvateľstva poľnohospodárskymi produktami v dostatočnom množstve a kvalite - platí v plnej miere aj o ovocinárstve a zeleninárstve. Ako však na to? Doterajšími spôsobmi, keď jednotlivé poľnohospodárske podniky pestovali súčasne vera druhov zeleniny a ovocia na malých plochách, keď je nedostatok vhodných skleníkov (ktoré sa navyše namiesto výroby rýchlenej zeleniny väčšinou využívajú na „efektívnejšie-pestovanie kvetov), by to nešlo. Chce to veľkovýrobnú technológiu, mechanizáciu na úrovni, premyslené plánovanie. Práve preto vznikol vlani na báze našej Poľnoprodukty spoločný krajský podnik pre výrobu zeleniny a ovocia, hovori výrobný námestník Ing. Juraj Michalec.
- Našou úlohou je zaviesť v celom kraji ovocinársku a zeleninársku veľkovýrobu, poskytovať odbornú pomoc pri zriaďovaní sadov a plantáži, vrátane poradenskej služby, ktorú robia naši agronómovia, zabezpečovať ochranné prostriedky proti škodcom a burinám, starať sa o odbyt a ďalšie služby. V stredných a južných oblastiach Stredoslovenského kraja, kde sú najlepšie podmienky pre intenzívne ovocinárstvo, vybudujú veľké ovocné sady s priemernou výmerou 500 ha (pre porovnanie: terajšia priemerná výmera je 23 ha). JRD v Pruskom, Sebechleboch, Plachtinciach a niektoré ďalšie sa stanú najväčšími ovocinárskymi centrálami kraja. Poľnoprodukt v spolupráci s Ústavom pre ovocie a okrasné dreviny v Bojniciach zabezpečí pre ne kvalitný výsadbový materiál. Pre pestovanie zeleniny sú najlepšie podmienky v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec a Veľký Krtíš.
- Ceny rýchlenej zeleniny, ktorú dovážame zo zahraničia, v poslednom období vzrástli asi trojnásobne. poznamenáva vedúci referent zásobovania a nákupu v Poľnoprodukte Ing. Ivan Králik.
- A preto predovšetkým v spomínaných okresoch budujeme veľké skleníky a vysoké fóliové kryty.
Konštrukcie pre tieto fóliové kryty vyrábame tiež u nás v Prievidzi. V roku 1980 bude v Stredoslovenskom kraji dozrievať rýchlená zelenina na 50 ha krytých plôch. V okrese Veľký Krtíš vybudujú veľké skleníky, v ktorých sa bude využívať „odpadové" teplo z kompresorovej stanice tranzitného plynovodu. A mechanizácia? Tá by mohla tvoriť osobitnú a dlhú kapitolu. Kombajny na zber ovocia a zeleniny, stroje, ktoré vysievajú rajčiny priamo na pole, a iné, ktoré cibuľu pri zbere už i zabalia, ríbezľové kombajny, striasače pre jablkové sady. Väčšinou ich kupujeme zo zahraničia, z krajín RVHP, kde je na tomto úseku rozsiahla špecializácia. Jablká, ktorými ma ponúkli v klimatizovaných skladoch v Prievidzi a ktoré som hrýzla na spiatočnej ceste, sa ešte neurodili v stredoslovenských „veľkoskladoch", doviezli sme ich, tuším, z Maďarska. O niekoľko rokov však aj tento kraj bude mat do-statok „domácich" vitamínov.
Zdroj: Elektrón - mesačník pre mladých o vede a technike
