Okrem koordinácie ostatných častí základnej jednotky má riadiaca jednotka na starosti aj činnosť vstupných a výstupných jednotiek pri prenose údajov do základnej jednotky a z nej von v takej forme, v akej sú potrebné a vtedy, keď sú potrebné. Keď sa začína snímať a zapisovať, musí riadiaca jednotka na túto činnosť ustavične dozerať, aby zabezpečila jej správny priebeh. Môže sa napríklad stat, že jedna zo vstupných jednotiek nevykoná svoju úlohu správne. Vtedy musí riadiaca jednotka podniknúť niečo, čo jej neskôr umožni chybu napraviť. Všeobecne povedané: riadiaca jednotka organizuje činnosť ostatných jednotiek tak, aby na seba navzájom nadväzovali a je "srdcom" celého systému.
Snímač diernych štítkov "zhltne" za sekundu až 10 štítkov
Potrebujeme sa ešte dozvedieť, ako sa údaje dostanú do základnej jednotky a ako sa odtiaľ po spracovaní uvoľnia. V krátkosti si zdôrazníme ich potrebu. Vstupné a výstupné zariadenia sú obyčajne známe pod názvom prídavné zariadenia, lebo ich chápeme ako pridané k základnej jednotke. Vstupné zariadenie je komunikačným prostriedkom medzi základnou jednotkou a vonkajším prostredím, ktoré používa počítač. Je nevyhnutné preto, lebo skôr ako sa symboly a znaky napísané človekom stanú zrozumiteľnými vnútorným obvodom základnej jednotky, treba ich prekódovať. Človek reaguje na znaky a čísla, zatiaľ čo elektronické obvody reagujú na zostavy elektrických impulzov. Na prevod sa používajú rôzne zariadenia. Úlohou vstupnej jednotky je prijať príslušný tvar vstupného média a znaky, ktoré dostala, premeniť na im zodpovedajúce elektrické impulzy. Medzi najrozšírenejšie vstupné média patria dierne štítky, dierna páska, magnetická páska a špeciálne znaky vytlačené tak, že zariadenie vie rozpoznávať ich obrysy. Už predtým sme hovorili o diernom štítku ako o jednom spôsobe uchovania údajov. Pozrime sa teraz, ako štítok sprostredkuje prevod medzi ľudským spôsobom zápisu znakov a medzi vnútorným kódom základnej jednotky. Sledujme bežnú procedúru vstupu od chvíle, keď pracovník zaznačí podrobnosti transakcie na pôvodný dokument, napríklad na hárok s výkazom o pracovnom čase. Hárok môže prejsť oddelením prípravy údajov, kde operátorka dierovača podľa štandardného kódu vy-dieruje príslušné údaje na dierny štítok. Iná operátorka pravdepodobne štítok skontroluje na preskúšanie štítkov. Štítok potom už predstavuje pôvodný doklad schopný vstupu do počítača. Štítky sa zoskupia a vložia do tzv. snímača štítkov. Toto zariadenie sníma obsah štítkov tak, že zisťuje prítomnosť alebo neprítomnosť vydierovaných otvorov a ako výsledok tohto procesu sa kódované impulzy elektronicky (prostredníctvom vodičov) dostanú do základnej jednotky. Štítok sa po zosnímaní odloží do výstupného zásobníka (on sám sa do základnej jednotky nikdy nedostane). Tým sa skončila jeho úloha na vstupe.
VÝSTUPNE ZARIADENIA
Keďže údaje i programy majú v základnej jednotke podobu kódovaných elektrických impulzov, potrebujeme zasa také jednotky, ktoré premenia impulzy na údaje zrozumiteľné človeku, a to vtedy a v takej forme, v akej ich potrebujeme. Obyčajne to je forma znakov, takže ich môžeme vnímať vizuálne. Niekedy musia tieto výsledky okamžite poslúžiť ako vstup pre iný systém na spracovanie údajov, hoci aj pre základnú jednotku vzdialenú niekoľko desiatok kilometrov. Vždy treba myslieť na to, že cieľom spracovania údajov nie je produkcia množstva výstupných údajov, ale produkcia užitočných údajov. Veľmi často sa totiž stáva, že cenný výrok alebo číselný údaj sa nakoniec stratí v množstve číslic.
Zdroj: Elektrón - mesačník pre mladých o vede a technike