RetroMánia

Predstavujeme osobnosti našej vedy.

Odkedy jestvuje ľudstvo, vyskytujú sa aj choroby, proti ktorým nebolo lieku. Patria medzi ne i vírusové ochorenia. Avšak v roku 1957 Angličan Issacs a Švajčiar Lindemann oznámili verejnosti svoj objav, ktorému dali názov interferón, čo je látka so širokým antivírusovým spektrom. Od roku 1964 sa aj na Virologickom ústave SAV v Bratislave pracovnici imunologického oddelenia venujú pod vedením člena korešpondenta SAV, docenta Ladislava Boreckého, DrSc., výskumu interferónu a s nim súvisiacej problematiky a v tejto oblasti už získali medzinárodné uznanie. Za tieto zásluhy docentovi Ladislavovi Boreckému vlani udelili titul laureáta Štátnej ceny Slovenskej socialistickej republiky. Do Virologického ústavu za docentom Boreckým nás póvodne priviedol zvýšený počet ochorení na vírusovú chrípku v zimnom období, no využili sme vzácnu príležitosť hovoriť s jed ným z našich významných (a stále zaneprázdnených) vedcov. Prirodzene, o problémoch jeho práce, problémoch boja proti vírusom, pretože, ako je známe, v boji proti baktériám už máme poruke osvedčené lieky. Proti mnohým vírusovým chorobám zatiaľ liek, presnejšie povedané, očkovaciu látku nemáme a asi ani v dohľadnom čase nebudeme mať. Mnohé vírusy totiž a medzi nimi i vírus chrípky — sa vyznačujú veľkou premenlivosťou. Preto každá nová epidémia chrípky, zapríčinená pozmeneným vírusom, je nová z imunologického hľadiska, a tak nemôžeme zatiaľ proti vírusu ani účinne očkovať, vytvárať imunitu. Pozmenený vírus pomerne bez ťažkostí vniká do organizmu a vyvoláva chorobu. U vírusových ochorení nemáme liečivá na zneškodňovanie vírusu. Našťastie organizmus okrem tvorby protilátok má aj iné možnosti, ako sa proti vírusovej infekcii brániť. Patrí k nim aj produkcia interferónu v bunkách, ktoré vírus po infekcii v našom tele napadol. Doktor Borecký nám ochotne vysvetli, že bunky, vnímavé na vírusy, tvoria interferón po infekcii. Tvoria teda látku bielkovinového charakteru, ktorá bráni iným vírusom infikovať zdravé vnímavé bunky. Definícia interferónu by znela asi takto: je to bielkovina, ktorá má tú vlastnosť, že zvyšuje odolnosť bunky voči škodlivému účinku vírusov. V snahe využiť túto látku pre boj vírusovým nákazám upreli výskumníci Imunologického oddelenia Virologického ústavu pozornosť na inú formu interferónovej terapie - na navodenie tvorby interferónu priamo v postihnutom organizme vhodným stimulátorom.

Koncom minulého roka prebehla dennou tlačou správa, že Predsedníctvo OV KSČ a Federálna vláda rozhodli o rozvoji integrovanej výroby jednotného typu osobného automobilu vyrábaného spoločne v ČSSR a NDR. Na výrobe sa bude zúčastňoval aj MĽR, prípadne ďalšie štáty RVHP. Naša republika bude rozvíjať výrobu osobného automobilu v spolupráci s NDR, bude to spoločné vozidlo, ktorého ročne vyrobia 600 000 kusov. (Z toho 300 000 kusov v ČSSR a 300 000 kusov v NDR.) Pri maximálnej unifikácii jednotlivých častí výnimku bude tvoriť len karoséria, ktorú si bude každá krajina vyrábať ako vlastnú — národnú. Naša republika má podľa dohôd vyrábať pre toto vozidlo kompletný motor (motor ŠKODA zdvihového objemu 1100 až 1300 cm3), kompletnú zadnú nápravu a viaceré unifikované podvozkové a karosárske časti.

„Aj topánky majú svoje tajomstvá,”

vyhlásil mladý inžinier Marián Grznárik, keď sme nedávno vo vzorkovej sieni Závodov 29 augusta v Partizánskom obdivoval modely letnej obuvi na tento rok. Niektoré topánky vyzerali na pohľad ľahko, masívne celkom ako ručná práca. Boli však ľahučké, lisované a nebolo v nich klinca. A naopak, výroba tých najľahších, najmäkších a najštíhlejších modelov bola často najzdĺhavejšia a najprácnejšia. Toto však zďaleka nie je jediné tajomstvo, ktoré skrýva taká samozrejmá vec ako topánka. Tajomstvo — pre všetkých okrem odborníkov — je hoci i to, ako treba našponovať stielku, aby topánka mala žiadúcu formu. Pre laika je ostatne tajomstvom i samotný postup pri výrobe topánok. A tento sa vám teraz pokúsime priblížiť. Vybrali sme si na to zámerne vzor, ktorý predstavuje — z hľadiska výroby — niečo medzi tradičnou a najnovšou technológiou. Avšak ešte prv, ako sa pozrieme na výrobu topánok do mládežníckej dielne 251, bude vari namieste malá exkurzia do histórie i prítomnosti Závodov 29. augusta v Partizánskom.

Bolo to minulý rok v októbri, na I. rýchlostnom okruhu motocyklov Slavín v Bratislave, posledných vlaňajších pretekoch majstrovstiev republiky Práve tu padlo posledné slovo o tituloch v jednotlivých kubatúrach. A práve tu v Bratislave, kde sa rýchlostné motocyklové preteky nejazdili už dvadsať rokov, malo obecenstvo svojho favorita, ktorému všetci držali palce. "Náš" Srna, náš Fero. Srna to vyhrá... Nuž a Srna najsilnejšiu kubatúru — tristopäťdesiatky — vyhral a získal titul. Avšak iba máloktorý z tých na výsosť spokojných fanúškov rozmýšľal — prečo. Ozaj, prečo? Pretože je dobrý, odpoviete. Má vynikajúce motocykle. (A možno dodáte: keby mne tak dal niekto taký motocykel, to by ste uvideli, čo by som dokázal!). l baže stat sa majstrom, k tomu zďaleka nestačil iba chuť a odvaha, nehovoriac o tom, že Františkovi Srnovi nikdy nikto jeho motocykle nedaroval.