RetroMánia

Kaviareň UFO na bratislavskom moste SNP

Pravdaže, zatiaľ' môžeme isť na kávu do kaviarne na pylóne nového bratislavského Mosta SNP iba vo svojej fantázii. Avšak stavbári z Doprastavu pokročili v stavbe kaviarne natoľko, že si budúcu návštevu v nej človek môže celkom dobre predstaviť. Mimochodom, keď sme sa vyberali s kolegom fotoreportérom hore, na vrcholec pylónu, už vopred som sa v duchu tešila na to, ako sa blysnem pred známymi, keď v debate len tak mimochodom poznamenám: „Ozaj, viete, aký nádherný výhľad je z tej kaviarne na moste? Bude to tam úplná rozprávka!" Potom sme ale nastúpili na výťah, lepšie povedané na drevenú plošinku o rozmeroch cca 1 x 1,5 m, ktorá mala z dvoch strán zábradlie z tenkej železnej tyčky. Liezlo to s nami pomaličky hore, do výšky približne 75 metrov. Patrím k typom, ktorým sa krúti hlava, keď sa pozrú dolu čo len z tretieho poschodia no, škoda reči. Budúci návštevník kaviarne taký strach určite nezažije. Onen budúci návštevník, teda nepochybne i vy, prejde popri veľkom parkovisku do vstupnej haly a počká si pekne na rýchlovýťah. (Pre tých, čo pri pohľade na šikmé nohy pylónu uvažovali nad tým, či aj výťah bude mat šikmé steny, treba povedať, že výťah pre 10 osôb bude mat celkom obvyklý tvar a to, že sa pohybuje šikmo, cestujúci vôbec nepocíti.) Výšku cca 75 metrov zdolá rýchlovýťah za pár okamihov a vy vystúpite priamo v jednom z najexkluzívnejších a najatraktívnejších bratislavských podnikov. Ako to tam bude asi vyzerať ? Keďže výťah bude v ľavej nohe pylónu (ak sa dívame z bratislavského brehu), bude mať hosť, ktorý z neho vystúpi, hneď po pravej ruke (čiže z petržalskej strany) šatňu. Približne v strede kruhovej miestnosti je kuchyňa a schodíky do príručného skladu, ktorý sa nachádza v dolnej časti „Šošovky„ pod dlážkou kaviarne. Z „bratislavskej strany je veľký polkruhový barový pult a pri oknách, presnejšie pri zasklených obvodových stenách stolíky so stoličkami. Všetko nesériové, atypické, vyrobené „na koberce, nábytok, svietidlá. Vykurovanie vzduchotechnikou, klimatizácia. Keby bolo náhodou v kaviarni momentálne všetko obsadené (čo znamená, ze by tam bolo 120 návštevníkov), prejdete z jednej nohy pylónu do druhej a vyjdete schodišťom celkom hore, na vyhliadkovú plošinu. Výhrad je skutočne nádherný. Aj keď ľudia trpiaci závratmi budú mat nepochybne čudný pocit vo chvíli, keď dole po moste pôjde ťažšie vozidlo a plošina sa im pod nohami začne mierne pohupovať.

Na návšteve vo Valaskej Belej.

Jeden z najznámejších našich vývozných tovarov je nesporne krištáľové sklo. K podstatnému menu „krištáľ nás obyčajne napadne i prídavné — "český". Menej známe je však to, že kvalitné výrobky tohto druhu, o ktoré je záujem prakticky po celej Európe a v zámorí, sa vyrábajú aj na Slovensku. Vo Valaskej Belej. V podhorskej obci v Prievidzkom okrese má sklárska výroba už svoju dlhoročnú tradíciu. Ved prvá skláreň tu bola založená už v roku 1747. Pravda, vtedy sa tu ešte krištáľové sklo nevyrábalo. Robilo sa tu duté sklo, ktoré bolo známe po celej strednej Európe. Valasko-belania s krošnami na chrbte predávali svoje výrobky na úze-mi dnešnej Juhoslávie, Maďarska, Rakúska a samozrejme i Československa. Ba podaktorí na svojich cestách zašli ešte ďalej. V prvej polovici tohoto storočia tu vyrábali rôzne nádoby, džbány i „fajnové" tenkostenné sklo, o ktoré bol záujem hlavne vo väčších mestách. V roku 1920 tu začali vyrábať rubínové sklo. Po druhej svetovej vojne sa vo Valaskej Belej opäť začala rozvíjať sklárska výroba. Vtedy začali s výrobou krištáľového skla. V roku 1956 vzniklo výrobné družstvo „Krištáľ", v ktorom sa doposiaľ vyrábajú tieto krásne predmety. Základnou surovinou. ktorá sa používa pri ich výrobe, je sklo s vysokým obsahom olova. Je to až 24 % a nazýva sa olovnatý krištáľ. Olovo dáva sklu charakteristické vlastnosti — mäkkosť a lesk. Mäkkosť je potrebná k tomu, aby sa dalo sklo riadne obrúsiť. Bez lesku by vlastne ani krištáľové sklo nemohlo byt krištáľovým. Priamo vo Valaskej Belej sa už dnes sklo nevyrába. Preto sa olovnatý krištáľ vozí z Poděbrad vo forme odliatkov a fúkaného skla.

Stará budova na námestí 4. apríla v Bratislave má tabuľku s nápisom Výskumný ústav výživy ľudu. Väčšina mladých, starých ľudí, ktorí prechádzajú okolo však ani nevie, že práve tu sa denne schádza kolektív vedeckých pracovníkov, ktorým leží na srdci,aby sme čo najzdravšie jedlo, aby náš denný režim bol čo najracionálnejší. Netreba pripomínať, že problémy s výživou pracujúcich a mládeže nie sú v dnešnej dobe na ústupe, ale práve s rýchlym napredovaním vedy a techniky, so zrýchľovaním životného tempa naliehavo vystupujú do popredia. Problém nie je v tom, čo jesť, ale ako a kedy. Doc. MUDr. Andrej Bučko. DrSc riaditeľ Výskumného ústavu výživy ľudu (VUVĽ) zdôrazňuje slová veľkého ruského fyziológa Pavlova, ktorý formuloval úlohu fyziológie takto.Naučiť ľudí správne jest, pracovať a odpočívať. A dodáva. Je to len niekoľko desaťročí, čo veda o výžive nastúpila svoju cestu a nahradila empirickú skúsenosť presným vedeckým bádaním. Objavy vitamínov, účinku minerálnych látok a poznanie osudov živných látok v metabolizme človeka nové možnosti vedeckého bádania v otázkach ľudskej výživy. Dnes sme už tak ďaleko, že žiadame od vedy o výžive, aby nám odpovedala na otázku aký je optimálny režim výživy a aké sú cesty k nemu. Stálou Achillovou pätou jedálneho lístku priemerného Slováka či Slovenky je pravidelné prekračovanie nevyhnutnej kalorickej potreby na deň, ktorá je v súčasnosti vyše 3000 kalórií. Nadbytočné kalórie majú svoj pôvod v zvýšenom prívode cukrov a tukov, zatiaľ čo bielkoviny sú diskriminované. Pre ilustráciu, čísla.Denná spotreba je krytá u kalórií na 118 % z toho: u bielkovín na 98 %, u tukov na 113 % a sacharidov až na 128 %. Vidieť, že bilancia pre ľudský organizmus nie je práve priaznivá. VUVL má v súčasnosti oddelenie epidemiológie výživy, oddelenie klinické, fyziológie výživy a oddelenie biochémie, kde sme sa zastavili, aby sme sa podrobnejšie dozvedeli o novej biologickej úlohe vitamínu C — o probléme, na ktorom už vyše desať rokov pracuje RNDr. Emil Ginter, CSc. Približne od konca druhej svetovej vojny sa v odbornej literatúre objavujú správy o účinku vitamínu C na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi a tým aj na liečbu cievnych chorôb. Odkiaľ sa vlastne dostáva cholesterol do krvi ? Cholesterol v krvi a tkanivách je jednak z potravy, jednak vzniká hlavne v pečeni pri spaľovani tukov a cukrov. Organizmus sa zbavuje prebytočného cholesterolu tak, že ho premieňa v pečeni na žlčové kyseliny. Pri C-hypovitaminóze (nedostatku vitamínu C) je narušená premena cholesterolu na žlčové kyseliny a tak sa hromadí v krvi. Rýchlosť premeny cholesterolu na tlačové kyseliny je priamo závislá od koncentrácie vitamínu C v pečeni. Zvyšovaním vitamínu C v pečeni sa zvyšuje rýchlosť tvorby žlčových kyselín.

Predstavujeme osobnosti našej vedy.

Odkedy jestvuje ľudstvo, vyskytujú sa aj choroby, proti ktorým nebolo lieku. Patria medzi ne i vírusové ochorenia. Avšak v roku 1957 Angličan Issacs a Švajčiar Lindemann oznámili verejnosti svoj objav, ktorému dali názov interferón, čo je látka so širokým antivírusovým spektrom. Od roku 1964 sa aj na Virologickom ústave SAV v Bratislave pracovnici imunologického oddelenia venujú pod vedením člena korešpondenta SAV, docenta Ladislava Boreckého, DrSc., výskumu interferónu a s nim súvisiacej problematiky a v tejto oblasti už získali medzinárodné uznanie. Za tieto zásluhy docentovi Ladislavovi Boreckému vlani udelili titul laureáta Štátnej ceny Slovenskej socialistickej republiky. Do Virologického ústavu za docentom Boreckým nás póvodne priviedol zvýšený počet ochorení na vírusovú chrípku v zimnom období, no využili sme vzácnu príležitosť hovoriť s jed ným z našich významných (a stále zaneprázdnených) vedcov. Prirodzene, o problémoch jeho práce, problémoch boja proti vírusom, pretože, ako je známe, v boji proti baktériám už máme poruke osvedčené lieky. Proti mnohým vírusovým chorobám zatiaľ liek, presnejšie povedané, očkovaciu látku nemáme a asi ani v dohľadnom čase nebudeme mať. Mnohé vírusy totiž a medzi nimi i vírus chrípky — sa vyznačujú veľkou premenlivosťou. Preto každá nová epidémia chrípky, zapríčinená pozmeneným vírusom, je nová z imunologického hľadiska, a tak nemôžeme zatiaľ proti vírusu ani účinne očkovať, vytvárať imunitu. Pozmenený vírus pomerne bez ťažkostí vniká do organizmu a vyvoláva chorobu. U vírusových ochorení nemáme liečivá na zneškodňovanie vírusu. Našťastie organizmus okrem tvorby protilátok má aj iné možnosti, ako sa proti vírusovej infekcii brániť. Patrí k nim aj produkcia interferónu v bunkách, ktoré vírus po infekcii v našom tele napadol. Doktor Borecký nám ochotne vysvetli, že bunky, vnímavé na vírusy, tvoria interferón po infekcii. Tvoria teda látku bielkovinového charakteru, ktorá bráni iným vírusom infikovať zdravé vnímavé bunky. Definícia interferónu by znela asi takto: je to bielkovina, ktorá má tú vlastnosť, že zvyšuje odolnosť bunky voči škodlivému účinku vírusov. V snahe využiť túto látku pre boj vírusovým nákazám upreli výskumníci Imunologického oddelenia Virologického ústavu pozornosť na inú formu interferónovej terapie - na navodenie tvorby interferónu priamo v postihnutom organizme vhodným stimulátorom.