ČSSR 70. roky 20. storočia (70)
Osobný automobil ŠKODA 120 bol priamym pokračovateľom vozidiel typovej rady ŠKODA 105. Vozidlo bolo vyrábané v rokoch 1976 - 1988. Celkovo bolo vyrobených impozantných na československé pomery 1.070693 kusov. Od roku 1983 boli vozidlá podrobené modernizácii (reflektory, zadné svetelné zostavy ...). Jednotlivé série vozidla ŠKODA 120 L, LS a GLS sa od seba líšili výkonom i vybavením vozidla, preto sa môžu líšiť i niektoré údaje. Cena vozidla ŠKODA 120 L bola v roku 1977 - 58.000,- Kčs. Úžitkovosť : osobný automobil - štvordverový - 5 miestny - typ karosérie sedan.
Vo vtedajšom socialistickom Československu to bol dizajnérsky a technický zázrak.
Športová škodovka 110 R Coupé sa začala vyrábať v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a nevyrobilo sa ich veľa a do dnešných dní sa zachovalo možno niekoľko desiatok kusov. Nám sa však podarilo nájsť unikátny kus v perfektnom a úplne pôvodnom stave. Toto auto vyzerá, akoby práve vyšlo z výrobnej linky. V závode Kvasiny ju začali vyrábať v roku 1970 a posledná séria vyšla z výrobnej linky v roku 1980. Za vyše desať rokov sa vyrobilo 56 702 kusov. Škodovkárske „kupécko“ bolo imidžovou záležitosťou, dvojdverové športové auto vyzeralo ako tie zo západu. Koženkové sedadlá, ostrekovač okien, výkonný motor s objemom 1,1 litra a výkonom 62 koní, auto mohlo ísť až 145 km/hod. Asi aj preto väčšina išla na vývoz do Holandska či Anglicka. Dostať sa k nemu v období reálneho socializmu nebolo vôbec ľahké. Veď auto stálo v tej dobe 78 000 korún, teda o 22 000 viac ako bežná Škoda 100.
Silvester na želanie
Niekoľko nezabudnuteľných humoresiek.
Seriál Sandokan
si na sklonku sedemdesiatych rokov v bývalom Československu našiel veľkú skupinu fanúšikov. Taký dobrodružný seriál v tej dobe a na televíznych obrazovkách znamenalo malý zázrak, pretože sa na Sandokana netešili nie len deti, ale aj rodičia i prarodičia (teda hlavne tí, ktorí mali televízor. Lebo boli aj takí čo ho v tej dobe ešte nemali). Eufória made in Sandokan prešla až do takej polohy, že v tedy známy humoristický časopis Roháč zverejnil kreslenú paródiu Sandokan verzus Juraj Jánošík. Pamätáte si to? No nebolo to nádherné?
Mojim cieľom nie je popisovať vznik seriálu (mimochodom natočili ho v koprodukcii Taliani, Nemci a Francúzi v sedemdesiatomšiestom) a herecké obsadenie, ale pripomenúť si nostalgicky chvíle, keď ste možno aj vy ako ja sedeli už 10 minút pred začatím seriálu, aby som nebodaj nepremeškal ani sekundu a "čučal" som spolu s mojou mladšou sestrou do nášho čiernobieleho televízora značky Aurora a nedočkavo čakal kedy to konečne vypukne.
Martin Kukučín
predbehol svoju dobu pretože mentalita Slovákov sa za tie roky skutočne nezmenila. Ani v dnešných časoch. Je skutočne až pozoruhodné, že tak málo nám Slovákom stačí, aby sme sa rozkmotrili. Niektorí majetkovo, poniektorí politicky, iní zas nábožensky a takto by sa dalo hádam pokračovať do nekonečna. A i večná téma - muž verzus jeho žena. Chlap zarába peniaze, žena ich míňa. No len v tomto príbehu je to na dnešné pomery, akosi naopak. Slovenský muž zväčša aj tak všetko preleje dolu hrdlom. A práve toto ma primälo, aby som si túto skutočnosť pripomenul malo retro ukážkou z rovnomenného filmu Rysavá jalovica. Adam Krt so svojou ženou Evou nažívajú v svornosti, nebyť škriepnych susedov Trnkovcov, s ktorými sa povadia pre kozu a hydinu. A tu začína filmový príbeh. Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr sa narodil v Jasenovej na Orave. Študoval v Revúcej a Martine na gymnáziu, neskôr na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Sprvu pôsobil ako učiteľ, vyštudoval medicínu v Prahe a ako lekár pôsobil v Selciach na ostrove Brač. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Dies Irae, Dom v stráni, Mať volá, pred skúškou, Do školy, Mladé letá.
Rubikova kocka
podpultový tovar, ktorý sa zháňal veľmi ťažko a kto mal Rubikovu kocku tak ten sa pokladal za poloboha. Pamätáte si to? Šialenstvo okolo farebnej kocky, na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia, bolo neuveriteľné. A aj keď sa niekomu pošťastilo danú kocku vlastniť, aj tak ju nevedel zložiť a ja si pamätám, že počas môjho gymnaziálneho štúdia sme ňou boli tak opantaný, že sme si ju navzájom požičiavali a bol presne stanovený hodinový poradovník, ktorý fungoval aj v noci. Taký bol záujem o to farebné čudo. Prvý návod, ktorý sme objavili bol vo vtedajšom mládežníckom časopise Elektrón a priznám sa, nič som sa tak rýchlo nenaučil, ako zložiť Rubikovu kocku. Iné učivo na gymnáziu mi nie a nie vliezť do hlavy, ale čuduj sa svete návod na zloženie kocky môj mozog spracoval prekvapujúco rýchlo. Ba i dnes, keď sa občas u niekoho na návšteve dostanem k tomuto prevratnému vynálezu a predstavte si, zložím ju. Ale už z pozície inteligencie, ale z pozície cvičenej opice. Tak hlboko sa mi na dlhé roky daný návod vryl do pamäte. A čo vy? Mali ste aj vy svoju Rubikovu kocku?
