RetroMánia

Dláto a kladivo bolo v rokoch socializmu pravdepodobne jedným z načastejšie používaných náradí v stavebníctve. Ak myslím dláto a kladivo, mám na mysli ručné nástroje poháňané ľudskou silou a dôvtipom. Mechanizácia v stavebníctve v 70. rokoch minulého storočia v bývalom Československu, akosi stagnovala a to čo z ručnej elektromechanizácie existovalo vo výrobnom procese v širšom meradle, v stavebníctve sa používala klasika. Krompáč, lopata, kladivo, dláto, šroubovák a keľňa. Ale i v tomto odvetví sa už pripravovala rada elektrických inovácií. Sympózium o malej mechanizácii v stavebníctve, ktoré sa uskutočnilo v roku 1973 v Žiline ukázalo nové pripravované trendy. Prišlo sa na to, že základným prostriedkom malej mechanizácie v stavebníctve by malo byť elektrické náradie. Elektrický skrutkovač má patriť k základnému vybaveniu každého remeselníka. Rovnako i prístroj na pretahovanie elektrickej inštalácie trubkami v panelových domoch.

Možno, málo kto z vás v súčasnosti pozná pocit, ísť do obchodu a nekúpiť si v podstate nič, pretože výber, je nelichotivý. A ako tomu bolo v  70. rokoch 20. storočia? No nebolo to jednoduché, tovaru síce bolo ako tak dosť, ale jeho sortiment nebol z dnešného pohľadu nijako oslnivý. Klamal by som, ak by som tvrdil, že sa ozaj nedalo kúpiť nič. Dalo. Nakupovanie za starých čias sa podobalo  nakupovaniu dnešných dôchodcov. Takzvané AKCIA TÚR. Kde za starých čias sa chodilo po predajniach hľadať, či tovar, ktorý si chcem kúpiť skutočne aj majú, dnes (najmä dôchodcovia) sa chodí za tovarom, ale už s iným cieľom. S cieľom nehľadať či je možné kúpiť, ale s cieľom či je možné kúpiť lacnejšie. Predstavte si, dnes existujú ľudia, ktorí sa hodiny dokážu prechádzať po markete s vozíkom sem a tam a čakať, až sa v rozhlase rozoznie : "Vážení zákazníci, práve znižujeme cenu mäsa ...".  V podstate sa v tomto ohľade nič nezmenilo, len sortiment podliehajúci vtedajšej nákupnej turistike sa vymenil za cenový. Na socialistických predajných pultoch (napríklad s konfekciou) bolo síce pomerne veľké množstvo tovaru, ale veľakrát morálne zastaralého. Keď súdruhovia vytvárali päťročné plány budovania národného hospodárstva, koľkokrát sa skutočne celých 5 rokov vyrábal takmer ten istý sortiment. Ten, kto dokázal obetovať zo svojej výplaty viac peňazí, nakupoval v TUZEXE. A čo sa teda nakupovalo? Občas sme čakali v dlhých radoch (aj) na ovocie, hľadali známosti pre podpultový tovar (s elektronikou, stavebninami ...) a nákup bonov za ktoré sa dali kúpiť napríklad rifle, značková športová obuv, oblečenie, lepšia elektronika i zahraničné autá. Tí ostatní chodili v tých istých bagandžiach 20 rokov. Aj keď priznám sa nie v tých istých, ale keďže ak sa vyrábal ten istý sortiment  4 päťročnice, chodili sme v nich ozaj dlhé roky. Jasným príkladom boli (tí skôr narodení si to určite pamätajú) známe filcové (dôchodcovské) kapce. Babka k babce, budú kapce. Hovorievalo sa.

Vydajte sa s nami na malú restro cestu za autobusmi z Československa. Už pred druhou svetovou vojnou boli automobilové továrne, ako TATRA, PRAGA, ŠKODA zapísané v povedomí celého sveta. Firma PRAGA bolo už známa od roku 1934 výrobou malých minibusov typu PARAGA A 150 s benzínovými motormi. Rôzne modifikácie sa stavali na jeden identický rám a na rovnakom podvozku boli montované i hasičské a nákladné autá. V prvých autobusoch PRAGA RM boli ešte benzínové motory. Tie však boli po 2. svetovej vojne  nahradené naftovými motormi a preto tieto autobusy niesli označenie PRAGA RMD.  Z tejto skratky sa odvodilo i ľudové pomenovanie autobusu (prezývka) randál. Asi preto, že motor bol pomerne hlučný. Naftové štvortaktné motory mali objem 4,5 litra a výkon 65 koní. Maximálna rýchlosť sa pohybovala okolo 80 km za hodinu. Pripravili sme pre vás zaujímavý filmový pohľad, ako sa vyvíjala osobná autobusová doprava v Československu.

Dokumentárny cyklus o živote v socialistickom Československu - pre pamätníkov.

Pamätám si to, ako dnes. V máji 1945 sa konečne ukázalo slnko a do ulíc vyšli ľudia. Po štyroch rokoch vojny sme zas verili, že máme pred sebou krásnu budúcnosť. Každý kto mohol, začal budovať lepší svet. Niekto staval domy, iný zas cesty ... niekto znárodňoval .. a niekto zas udával. Každý podľa svojich schopností a potrieb.