RetroMánia

Prenosný rádioprijímač - superhet pre príjem v pásmach DV, SV, 6x KV (13m, 16m, 19m, 25-31m, 41-60m, 60-150m) a pre reprodukciu z magnetofónu osadený germániovými tranzistormi, pre napájanie z 6 ks zdroje 9 V. Karuselový volič rozsahov, prútová a feritová anténa, prípojka pre drôtovú anténu, stabilizátor napájania oscilátora a zmiešavača, dva mf zosilňovače, tónová clona, oválny reproduktor, výstup na slúchadlá (konektor Jack atypického priemeru), podsvetlená plast s hliníkovými doplnkami. Obvody sú medzi sebou rôzne jednosmerne viazané, napr. sa emitorový prúd nf predzosilňovača využíva na napájanie báz koncového stupňa. Dôvodom je zníženie príkonu.

Do múzea, alebo do šrotu? Boli sme sa na parnú lokomotívu pozrieť. Je tam, pomerne zachovalá a tróni na niekoľkometrovom úseku koľajníc. Stavbárom, ktorí tu majú v neďalekej budúcnosti stavať ďalšiu výškovú administratívnu budovu, zavadzia a povedali nám, že ju čoskoro mienia dat do šrotu. A tak sme sa obrátili na odborníkov. Od Ing. Petra Závodného zo Správy východnej dráhy, ktorý je súčasne predsedom výboru odbornej sekcie pre dejiny železničnej dopravy, sme sa dozvedeli, že oná lokomotíva naozaj pôjde — do šrotu. Prečo? Ide o lokomotívu ČKD 200 BS 1435, ktorá bola určená na priemyselné použitie a používali ju na vlečkách v závodoch. Tento typ lokomotívy — výborne zachovalý — majú už v skanzene v Českej Třebovej, takže netreba pre múzeum zachraňovať práve tento bratislavský exemplár. „Pravdaže, — hovori Ing. Závodný, predtým. ako rušeň pôjde do šrotu, vyberieme z neho prúdnice a ďalšie súčiastky, ktoré použijeme pri renovovaní iných podobných typov." Čiže, vec je jasná. Treba vari ešte dodať, že odborná sekcia pre dejiny železničnej dopravy má v Bratislave nemalé plány: okrem iného vybudovať v budove niekdajšej bratislavskej hlavnej stanice, ktorá bola jednou z najstarších v Rakúsko- Uhorsku, múzeum železničnej dopravy. Okrem exponátov by tu boli aj priestory, kde by pracovali záujmové krúžky. Pokiaľ ide o celú problematiku zachovania parných lokomotív pre budúce generácie, je široká a nie je taká jednoduchá, ako by sa po tomto úvode mohlo zdať.

Ako by som vás počul. Tie slová sú azda také staré ako vyznanie lásky, pretože po ňom zákonite nasledujú. Dve mladé duše si potrebujú vytvoriť hniezdo, priestor pre založenie novej rodiny. Ak je byt treba ho zariadiť. Záclonami, kobercami a tým najdôležitejším — nábytkom. Tri neznáme časti tajničky, ktoré treba čim skôr vyriešiť. Jednu z nich — tú poslednú — pomáha riešiť nábytkársky priemysel. Do jedného z jeho závodov — Tatra nábytku, národného podniku v Pravenci som si s niektorými kolegami zašiel cez nedávny víkend. Teraz ma iste chcete zastaviť a upozorniť na termín — cez pracovný deň, nie? V Pravenci, v dvoch závodoch, často stroje nezmlknú ani v čase odpočinku. Plán je plán, sľub je sľub a spotrebitelia čakajú. Na krásne obytné súpravy, sedacie súpravy, stoličky, stoly. Najvzácnejším sortimentom tohoto podniku na domácom a zahraničnom trhu je ohýbaný nábytok — stoličky. Sú vyhľadávané a dopyt po nich stále rastie. Hovorí sa, že na Tatra nábytku sedí celý svet. Nie div! Viete, koľko ich v Pravenci vyrobia za jediný rok? Skúste tipovať.

Lanovky vo svojej dnešnej podobe nie sú veľmi starým dopravným prostriedkom, aj keď myšlienka dopravy materiálu a ľudí po lane je stará a už v minulosti možno zistiť rôzne snahy o jej uskutočnenie. Historicky staršie sú pozemné lanovky, predchodcovia ktorých sa vyskytovali už v stredovekých baniach. Visuté lanovky sa mohli začať úspešne vyvíjať až vtedy, keď boli vynájdené oceľové laná...

AK DNES HOVORÍME o lanovkách, máme na mysli predovšetkým horské dopravné zariadenia. Lanovky a lyžiarske vleky sa v posledných desaťročiach stali neodmysliteľnou súčasťou horských stredisk cestovného ruchu. Sprístupňujú vysokohorské polohy, slúžia na zásobovanie, uľahčujú záchranné akcie, no predovšetkým pohodlne dopravujú turistov a lyžiarov do vyšších polôh. Ide predovšetkým o lyžiarov – veď v poslednom období nastala doslova explózia lyžovania. Počet lyžiarov sa odhaduje vo svete na 100 až 120 miliónov osôb a tento počet stále rastie. A preto si bez lanoviek a lyžiarskych vlekov nemožno predstaviť ani rozvoj cestovného ruchu.

PREČO LANO?

Riešenie dopravy v horách klasickým koľajnicovým systémom je obmedzené určitým maximálnym stúpaním trasy. Adhézne vozidlo (adhézia je trenie medzi hnacími i brzdovými kolesami dopravných prostriedkov a medzi koľajnicou či vozovkou) môže totiž prekonať iba také stúpanie, pri ktorom trenie medzi kolesami a koľajnicami stačí na prekonanie zložky hmotnosti a jazdného odporu vozidla. Z hľadiska bezpečnosti platí zásada možnosti zabrzdenia vozidla na svahu. Hranica maximálneho sklonu pre adhéznej dráhy je dodržanie tejto nízkej hranice stúpania. Preto sú na prekonávanie väčších sklonov terénu vhodné ozubnicové a lanové dráhy. Ozubnicové dráhy "zubačky" sú charakterizované prenosom ťažnej sily ozubenými kolesami zaberajúcimi do ozubeného hrebeňa, ktorý býva uložený medzi koľajnicami. Ozubnicové dráhy mali pre rozvoj osobnej horskej dopravy najmä v jej začiatkoch veľký význam. Pretože sú však investične veľmi nákladné a náročné na údržbu.