ČSSR 70. roky 20. storočia (69)
Vydajte sa s nami na malú restro cestu za autobusmi z Československa. Už pred druhou svetovou vojnou boli automobilové továrne, ako TATRA, PRAGA, ŠKODA zapísané v povedomí celého sveta. Firma PRAGA bolo už známa od roku 1934 výrobou malých minibusov typu PARAGA A 150 s benzínovými motormi. Rôzne modifikácie sa stavali na jeden identický rám a na rovnakom podvozku boli montované i hasičské a nákladné autá. V prvých autobusoch PRAGA RM boli ešte benzínové motory. Tie však boli po 2. svetovej vojne nahradené naftovými motormi a preto tieto autobusy niesli označenie PRAGA RMD. Z tejto skratky sa odvodilo i ľudové pomenovanie autobusu (prezývka) randál. Asi preto, že motor bol pomerne hlučný. Naftové štvortaktné motory mali objem 4,5 litra a výkon 65 koní. Maximálna rýchlosť sa pohybovala okolo 80 km za hodinu. Pripravili sme pre vás zaujímavý filmový pohľad, ako sa vyvíjala osobná autobusová doprava v Československu.
Fetiše socializmu - alebo, ako sa žilo a pracovalo za socializmu
Napísal(a) R.F.K.
Dokumentárny cyklus o živote v socialistickom Československu - pre pamätníkov.
Pamätám si to, ako dnes. V máji 1945 sa konečne ukázalo slnko a do ulíc vyšli ľudia. Po štyroch rokoch vojny sme zas verili, že máme pred sebou krásnu budúcnosť. Každý kto mohol, začal budovať lepší svet. Niekto staval domy, iný zas cesty ... niekto znárodňoval .. a niekto zas udával. Každý podľa svojich schopností a potrieb.
Detský seriál pre celú rodinu s hlavnou hereckou postavou Katkou Zatovičovou patri neodmysliteľne k môjmu detstvu zo 70-tych rokoch minulého storočia. Príjemný, vtipný a dobre zahrané jednotlivé epizódy mi nostalgicky pripomína staré dobré a hlavne bezstarostné časy môjho detstva. Z československých seriálov určených pre deti z môjho pohľadu bol zrejme asi najlepší. Výborná je nielen predstaviteľka hlavnej úlohy, ale aj všetci ostatní detskí herci. Seriálový príbeh sa odohráva na dedine, kde Katka z mesta prichádza na prázdniny k svojmu ujovi Jožovi (Jiří Vala). Kombinácia aktívnej a hlavne poriadkumilovnej Katky so staromládeneckým spôsobom života uja Joža vyvoláva úsmev na mojej tvári i po rokoch.
Pre žiakov druhého stupňa základných škôl v bývalom Československu od roku 1968 vychádzal časopis Kamarát. Jeho poslaním bolo vychovávať dospievajúceho čitateľa, rozvíjať jeho záujmy v rozličných oblastiach spoločenského života, vedy, techniky, kultúry, umenia, športu a informovať o dianí doma a vo svete. Pre polytechnickú výchovu žiakov bol od roku 1973 vydávaný časopis (mesačník) s názvom Elektrón - mesačník pre mladých o vede a technike. Vydania mali 66 strán a časopis stál 3 Kčs. Obľúbenou pasážou tohoto časopisu boli komiksy. Najväčší priestor dostal Jozef Schek, ktorý kreslí komiksy skoro v priebehu celého vydávania časopisu. Časopis vychádzal 18 ročníkov a v roku 1990 vyšlo v cene 7 Kčs jeho posledné vydanie.
Prvotným zámerom vynálezcu Viney docenta Jána Farkaša bolo podávať ľuďom prírodný nápoj, nekonzervovaný, pasterizovaný nápoj s chuťou hrozna. Po uzretí svetla sveta Kofolou, o dvanásť rokov neskôr prišiel na československé obchodné pulty ďalší skvelý nápoj. Vinea. Vinárske závody v Pezinku dostali úlohu vyvinúť nápoj zo zbytkov hroznového muštu, ktorý vznikal pri výrobe stolových vín. Lacný a chutný mok bez alkoholu, ktorý by konkuroval citrusovým nápojom dovážaným zo zahraničia. A tak v roku 1973 vznikla značka nového československého nealkoholického nápoja Vinea. Vinea z latinčiny znamená Vinohrad. A k názvu Viney sa pričinili dcéry vynálezcu. Farkaš dokonale pochopil ľudí, ktorí chceli prírodný nápoj, nie umelé sladké limonády, ktorých bolo na trhu dostatkovým tovarom. Ale mne napríklad veľmi chutila známa žltá malinovka. Pamätáte sa?
Boli rôzne povolania, ktoré lákali mládež socialistického Československa. Veľa chlapcov chcelo byť letcom, námorníkom, výzkumníkom, ale len málo kto by sa v tej dobe chcel stať príslušníkom ZNB, alebo vojakom. Práca príslušníka ZNB nebola práve tým najpopulárnejším povolaním, ale určite práca pyrotechnika už mala niečo do seba. V tých časoch pracoval ppráp.Jána Parobka, ako pyrotechnik ZNB vo Zvolene a podieľal sa na likvidácii nevybuchnutej vojnovej munície z druhej svetovej vojny. A práve o Jánovi Parobkovi vyšiel v roku 1979 v časopise Život článok pod názvom "Reportáž o práci pyrotechnika ZNB Jána Parobka - povolenie, ktoré neznáša omyl". Z dobového článku vyberáme.
