RetroMánia

PRI NÁVŠTEVE V NDR a pri zoznámení sa s prenosnými rádioprijímačmi a kazetovými magnetofónmi, zaujmú dve skutočnosti. Prvá, že v obchodoch nevidno japonské zariadenia exportované v neuveriteľných kvantách do Európy i Ameriky. Druhý poznatok vyplýva z prvého že v obchodoch je dostatok domácich výrobkov. Tie totiž v NDR vyrábajú v takom množstve typov a modifikácií, že nie je problém vybrať si a dovoz je zbytočný. Navyše k bohatému sortimentu prístrojov pružne reagujúcich na svetový trend, pristupuje pravidelné uvádzanie nových modelov, o. i. medzi posledné novinky patri prenosné rádio Steratrans R 2310 a rádio s kazetovým magnetofónom R 4100/4200.

NA SVETE azda niet prímorskej krajiny bez majáku. Ťažko by sme tiež našli väčší ostrov, na ktorom by nebol aspoň jeden — dva. Odborná definícia pojmu maják znie: „Maják je zaradenie prevažne vežového typu, postavené na mieste s presne stanovenými súradnicami, vybavené svetelno technickým zariadením, ktorého viditeľnosť v noci siaha do vzdialenosti 15 míľ. Význam majákov je obrovský, pre bezpečnosť lodi sú mimoriadne dôležité, a preto ich stavali súčasne s vývojom a rozvojom moreplavby, teda veľmi dávno, už pred naším letopočtom. Pre orientáciu kapitánov plachetníc ich budovali Etruskovia, Feničania, stari Gréci a Rimania. Asi 120 m vysoký maják na ostrove Faros pred Alexandrijským prístavom, postavený v rokoch 299 — 288 pred n. I., pokladali v staroveku za jeden zo siedmich divov sveta. Stál až do roku 1375, keď ho zničilo zemetrasenie. Názov majáka na ostrove Faros (už zanikol — stal sa súčasťou pobrežia) žije v mnohých jazykoch ako názov majáka — vo francúzštine "phare", v španielčine a v taliančine "faro", v gréčtine "fáros". Aj rodopský kolos, ďalší zo siedmich divov sveta slúžil ako maják. Bola to 32 m vysoká socha boha slnka Hélia pred prístavom na gréckom ostrove Rodos v Egejskom mori. Postavili ju v rokoch 290 — 280 pred n. I. Obrovský Hélios stál na dvoch brehoch. Pomedzi jeho "rozkročené nohy" plávali aj najväčšie plachetnice. Hélios držal v ľavej ruke nádobu s ohňom. I tento div zničilo zemetrasenie, no za vlády Rimanov ho zrekonštruovali. Roku 672 noví páni na ostrove — Arabi — sochu predali. Po úpadku obchodu, predovšetkým v oblasti Stredozemného a Čierneho mora mnoho majákov prestalo pinit svoju úlohu. Po čase sa rozpadli a zanikli. V ranom stredoveku, keď sa obchod opäť začal vzmáhať v jednotlivých krajinách, vznikali a pribúdali nové majáky: roku 1139 postavili Capo di Faro v chýrnom janovskom prístave, roku 1163 (alebo 1158) maják Magnale v Livorne, atď. Pravdepodobne prvý maják v severnej Európe postavili roku 1222 pri starom hanzovom meste Lubeck, roku 1286 postavili maják v Hamburgu, roku 1349 v Rostocku Ďalšie pribúdali v nasledujúcich rokoch a storočiach. Nebývalý rozmach výstavby majákov nastal v 19. storočí — spolu s rozvojom moreplavby. Koncom 19. storočia námorné úrady na našej planéte evidovali vyše 6000 majákov. Dnes ich je asi 33 400.

Všetci dobre vieme, že skratka ZENIT znamená zručnosť, elán, nápaditosť, iniciatíva, tvorivosť — teda obsah toho, čo je typické a charakteristické pre mladú generáciu. Našu — socialistickú. Ale nie sú to len slová pre slová, najlepšie možno posúdiť ich obsah v určitom akte, ktorého výsledkom je zákonite niečo nové, lepšie, modernejšie i lacnejšie. Teda — konfrontácia.OTVORILI JU v prvý októbrový deň a patril jej celý týždeň. Reč je totiž o krajskej výstave vedeckotechnickej tvorivosti mládeže Západoslovenského kraja ZE-NIT 1979, ktorá bola inštalovaná v areáli výstaviska Trenčín — mesto módy Pod Sokolicami, v meste na Považí pod starobylým Matúšovým hradom. Svoju tvorbu prostredníctvom 700 exponátov tu prezentovali mladí robotníci, technici a inžinieri z podnikov a závodov kraja, mimo nezostala ani učňovská mládež, stredoškoláci a vysokoškoláci. Teda mládežnícke kolektívy, Reflektor mladých, komplexné racionalizačné brigády, za ktorými počet podaných zlepšovacích návrhov na počesť II. zjazdu SZM predstavoval číslo 1972 a hodnota skutočne realizovaných priniesla finančný efekt vyše 15 miliónov korún. A že je to výstava, na ktorú sa nedostane „hocičo", potvrdil fakt, že katalyzátor na syntézu vinylacetátu, ktorý je dielom zväzákov z podniku Duslo Šaľa, nielen zvíťazil na celoštátnej výstave v Ostrave, ale získal i titul Laureát TTM socialistických krajín.

V NÁRODNOM HOSPODÁRSTVE máme za sebou neľahký rok. Dobre sa pamätáme na zimnú kalamitu, na nezvyčajne suchú jar, ktoré spôsobili nielen značný výpadok v priemyselnej a stavebnej výrobe, ale aj nepriaznivý rok v zbere obilovín a niektorých krmovín. Takže štvrtý rok 6. päťročnice znamenal aj dosť tvrdú skúšku pre každého pracujúceho. Treba však otvorene povedať, že všetky tieto skúšky len výraznejšie odhalili niektoré slabšie miesta našej ekonomiky, o ktorých sa síce už mnohokrát hovorilo, ale nie vždy sa účinne odstraňovali ich príčiny.

Predbežné výsledky plnenia plánu síce ukazujú, že vývojový trend, aj za situácie keď pôsobia tvrdšie vonkajšie a vnútorné činitele, je vzostupný. Vďaka obetavosti baníkov, energetikov i ďalších pracovníkov podarilo sa do značnej miery vyrovnať manko vo výrobe, ktoré vzniklo na začiatku roka. Táto skutočnosť však nie je v rozpore s faktom, že väčšina problémov tu zostala, efektívnosť výroby na mnohých pracoviskách je naďalej na neželateľnej nízkej úrovni. Pretrvávajú problémy v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch i v kooperácii medzi jednotlivými odvetviami. Napríklad traktoristi a mechanizátori v družstvách dobre vedia, čo pre nich znamená nedostatok niektorých druhov náhradných dielov k poľnohospodárskym strojom. Aj zdanlivá maličkosť môže totiž brzdiť priebeh poľných prác. Už mnohé roky zápasíme a nedostatkom skladovacích priestorov pre obilie, ale aj pre zemiaky a zeleninu.