RetroMánia

Vážnym problémom zdravého vývinu ľudského organizmu nie je iba liečba vrodených a získaných ochorení, ale predovšetkým spôsob a metodika preventívnej starostlivosti. Celý rad preventívnych opatrení uplatňovaný v zdravotnej politike štátu a spoločnosti vychádza zo snahy zachovať človeka zdravého po stránke telesnej i duševnej. I ba takýto zdravý človek môže mat radosť zo života, môže rozvíjať svoje tvorivé schopnosti k vlastnému prospechu, i k prospechu spoločnosti. Potrebu širokej aplikácie preventívnych opatrení v zdravotníctve vyzdvihujú i závery XIV. zjazdu KSČ a uznesenia vlády ČSSR. Jednou z preventívnych metód zachovania zdravé-ho chrupu je i fluorizácia pitnej vody a niektorých potravin. Fluorizácia pitnej vody je totiž účinná metóda, ktorú široko aplikujú na území ľudovodemokratických štátov. Napríklad v ZSSR túto metódu uplatňujú v oblasti, v ktorej žije viac ako 25 miliónov obyvateľov.

Výzva Ing. Jaromira Maršálka zo Závodu SNP v Žiari nad Hronom, ušetriť ročne nášmu národnému hospodárstvu stotisíc korún, je dnes už veľmi známa. Má ohlas v celej republike a odpovedali na ňu stovky inžinierov a technikov. Pojem „stotisickár" zdomácnel na stránkach našej tlače, takmer denne ho počujeme z rozhlasu i z televizie. Bola som pri tom, ako inžiniera Maršálka „spovedali" niekoľkí novinári. Jeden chcel vedieť, ako vlastne prišiel na ten stotisícový nápad, iného zasa zaujímalo, či sa autor výzvy teší ohlasu, aký mala a ďalší chcel dokonca vedieť nejaké priemerné cifry úspor v rámci závodu, ba i celej republiky. Inžiniera Maršálka otázky nepriviedli do pomykova. Odpovedal na ne svojim hanáckym dialektom, bez zbytočných fráz, vecne. Aj keď sa jeho meno stalo známe ozaj v celej našej vlasti, vidno na tom, že sa ani na chvíľu nevžíva do role slávneho človeka. O sebe toho povedal iba veľmi málo. Pochádza z Hané, od Prostějova, je absolventom Vysokej školy banskej, smer strojnícky, a v Závode SNP v Žiari n/Hronom pracuje už 18 rokov. Začínal tu ako konštruktér, potom robil mechanizátora, vedúceho vývojovej dielne, vedúceho úseku generálnych opráv a teraz už vyše 10 rokov pracuje ako vedúci prevádzky opravy a údržby. Čo ho viedlo k vyhláseniu výzvy, adresovanej technikom ? — Bolo to na okresnej konferencii strany, — hovorí Ing. Maršálek. — Vychádzal som z toho, že v krízovom období rokov 1968-69 došlo k poklesu zlepšovateľského hnutia a úprimne som si želal, aby sa naši technici v tomto smere opäť „rozhýbal". A tak som na konferencii vystúpil a povedal som od srdca, čo som cítil. Asi v tom zmysle, že naša spoločnosť mi dala možnosť vyštudovať na vysokej škole a že ako komunista cítim morálny záväzok vrátiť spoločnosti aspoň niečo z toho, čo do mňa investovala. Výzvu som pôvodne adresoval inžinierom a technikom v našom závode a zďaleka som neočakával, že bude mať taký ohlas.

Na chodbách Krajského domu pionierov a mládeže v Banskej Bystrici som si pozeral malý skanzen lietadiel, lodi, autíčiek a výšiviek. Prekvapilo ma, že tak mladi chlapci a dievčatá dokážu spraviť také zložité veci. Dlho som neváhal a vstúpil do oddelenia techniky. Aj tu, po stenách a vo vitríne samé lode. „To je Barrakuda" — začal menovať názvy lodi vedúci oddelenia techniky František Gybre. „Ja mám totiž na starosti krúžok lodných modelárov", dodal na vysvetlenie. Krúžok lodných modelárov pracuje v pionierskom dome od roku 1969. Vtedy sa dalo dokopy pár chlapcov a začali majstrovať vo svojej mini lodenici. Dnes ich pracuje už 17 a z toho traja, ktorí ostali verní od začiatku sú už juniormi. Každoročne prijímajú do svojich radov 10 nových členov, ktorí začínajú s jednoduchými stavebnicami. Ti pokročilejší si trúfajú aj na vlastné konštrukcie. V malej dielničke kreslia, počítajú, lepia, strúhajú. To je ich kráľovstvo. Desiatky lodných kostier a medzi ním „Tiger Shark", ich 180 cm dlhá loď. Najčastejšie stavajú bojovú loď BR — 503, Mloka a Barrakudu. S tými chodia aj na súťaže. Sú majstri okresu a na majstrovstvách kraja získali v celkovej súťaži jedno druhé a v jazdnej skúške jedno prvé miesto.

Kaviareň UFO na bratislavskom moste SNP

Pravdaže, zatiaľ' môžeme isť na kávu do kaviarne na pylóne nového bratislavského Mosta SNP iba vo svojej fantázii. Avšak stavbári z Doprastavu pokročili v stavbe kaviarne natoľko, že si budúcu návštevu v nej človek môže celkom dobre predstaviť. Mimochodom, keď sme sa vyberali s kolegom fotoreportérom hore, na vrcholec pylónu, už vopred som sa v duchu tešila na to, ako sa blysnem pred známymi, keď v debate len tak mimochodom poznamenám: „Ozaj, viete, aký nádherný výhľad je z tej kaviarne na moste? Bude to tam úplná rozprávka!" Potom sme ale nastúpili na výťah, lepšie povedané na drevenú plošinku o rozmeroch cca 1 x 1,5 m, ktorá mala z dvoch strán zábradlie z tenkej železnej tyčky. Liezlo to s nami pomaličky hore, do výšky približne 75 metrov. Patrím k typom, ktorým sa krúti hlava, keď sa pozrú dolu čo len z tretieho poschodia no, škoda reči. Budúci návštevník kaviarne taký strach určite nezažije. Onen budúci návštevník, teda nepochybne i vy, prejde popri veľkom parkovisku do vstupnej haly a počká si pekne na rýchlovýťah. (Pre tých, čo pri pohľade na šikmé nohy pylónu uvažovali nad tým, či aj výťah bude mat šikmé steny, treba povedať, že výťah pre 10 osôb bude mat celkom obvyklý tvar a to, že sa pohybuje šikmo, cestujúci vôbec nepocíti.) Výšku cca 75 metrov zdolá rýchlovýťah za pár okamihov a vy vystúpite priamo v jednom z najexkluzívnejších a najatraktívnejších bratislavských podnikov. Ako to tam bude asi vyzerať ? Keďže výťah bude v ľavej nohe pylónu (ak sa dívame z bratislavského brehu), bude mať hosť, ktorý z neho vystúpi, hneď po pravej ruke (čiže z petržalskej strany) šatňu. Približne v strede kruhovej miestnosti je kuchyňa a schodíky do príručného skladu, ktorý sa nachádza v dolnej časti „Šošovky„ pod dlážkou kaviarne. Z „bratislavskej strany je veľký polkruhový barový pult a pri oknách, presnejšie pri zasklených obvodových stenách stolíky so stoličkami. Všetko nesériové, atypické, vyrobené „na koberce, nábytok, svietidlá. Vykurovanie vzduchotechnikou, klimatizácia. Keby bolo náhodou v kaviarni momentálne všetko obsadené (čo znamená, ze by tam bolo 120 návštevníkov), prejdete z jednej nohy pylónu do druhej a vyjdete schodišťom celkom hore, na vyhliadkovú plošinu. Výhrad je skutočne nádherný. Aj keď ľudia trpiaci závratmi budú mat nepochybne čudný pocit vo chvíli, keď dole po moste pôjde ťažšie vozidlo a plošina sa im pod nohami začne mierne pohupovať.