Prečo Fluór?
Fluór (prvok chemického označenia F) je prudko jedovatý. V zlúčeninách, kde sa vyskytuje ión fluóru, však nemá jedovatý účinok. Prítomnosť fluóru v ľudskom organizme (je súčasťou pevných stavebných látok telovej kostry, zubov, svalstva, a niektorých telových tekutín), je nesmierne dôležitá. Najdôležitejší je jeho proti kazový účinok, na tvrdé zub-né tkanivá. Ak je fluóru v povrchovej sklo-vinnej vrstve zubov málo, sklovina je veľmi náchylná k tvorbe zubného kazu. Naopak, ak ho je dostatok, zabraňuje rozpustnosti skloviny v rôznych kyselinách, ktoré sú v ústnej dutine. Rozhodujúci je preto obsah fluóru v povrchovej vrstve zuba (jeho nadbytok však spôsobuje nežiadúce chorobné zmeny na zubných tkanivách, ktoré nazývame fluoróza). Preto pri dávkovaní fluóru je veľmi dôležité použité množstvo tejto látky. Už pri vývoji ľudského plodu sa ióny fluóru do-stávajú spolu s inými živinami z organizmu matky do organizmu dieťaťa. Túto cestu putovania fluóru do vyvíjajúcich sa zubov nazývame vnútornou cestou. Ak má matka vo svojej strave dostatočné množstvo fluóru, je pred-poklad, že i dieťa ho dostane potrebné množstvo na dobrú impregnáciu všetkých zubných tkanív. Ak nie, tak zúbky kojenca nebudú mat dobrý základ a budú rýchlo podliehať kazu.
Ióny fluóru sa metabolicky (látkovou premenou) včleňujú do zubných tkanív. To má za následok ich zvýšenú tvrdosť a zníženú rozpustnosť v kyselinách. Tvrdé zubné tkanivá (zubnú sklovinu, zubovinu a zubný cement) tvoria až v 99 % nerastné látky v podobe zlúčenín minerálnych soli. Najdôležitejšou zložkou je kalcium (vápnik) a fluór. Kalcium s hydroxylovou skupinou OH vytvára tzv. hydroxy-lapatitovú mriežku. Substancia hydroxylapatitovej mriežky je veľmi nestála. Ľahko uvoľňuje ióny vápnika, čo umožňuje odvápnenie skloviny a tvorbu zubného kazu. Pri impregnácii skloviny ióny fluóru vytláčajú z hydro-xylapatitovej mriežky OH skupinu, ktorú fluór nahradzuje. Tak vzniká z neodolného, rozpustného hydroxylapatitu veľmi odolný a nerozpustný fluórapatit.
Obsah fluóru v tvrdých zubných tkanivách závisí od jeho množstva dodaného organizmu potravou a pitnou vodou. Vonkajšia cesta fluóru prebieha priamo, účinkom fluoridovaných prostriedkov na sklovinu v ústnej dutine. Toto umožňuje využívať i iný dôležitý účinok fluóru — jeho proti-enzýmový účinok. Enzýmy sú v slinách a sú to látky pomáhajúce rozpúšťať a rozkladať cukornaté látky, z ktorých a potom tvoria rôzne kyseliny. Ak sklovina nie je dostatočne impregnovaná, kyseliny ju rozrušujú. Fluór totiž napadá enolázu, ktorá je „zodpovedná" za tvorbu kyseliny pyrohroznovej, prerušuje glykolýzu v štádiu fosfoglycerinovej kyseliny a tak sa vytvára menej pyrohroznovej a mliečnej kyseliny. K prerušeniu kvasného pochodu fluórom je potrebná jeho určitá koncentrácia, približne 0,5 mg fluoridu na 1 I vody. Fluór sa v podobe fluoridových iónov zachycuje a ukladá do jemných povlakov na povrchu skloviny. Keď je jeho koncentrácia nižšia ako 0,5 mg na I vody, jeho účinnosť je nízka. Pri zvýšení nad množstvo 2 mg pôsobí na sklovinu toxicky pričom vznikajú v sklovine tzv. fluoridové škvrny. Svetová hospodárska organizácia odporúča fluorizáciu vody do množstva 1,2 mg na I vody. Túto koncentráciu je pripustné meniť podľa geografických oblasti a podľa spôsobu výživy.U nás je doporučená norma 1 až 1,2 mg F na I vody. Prírodná pitná voda neobsahuje dostatok fluoridov, a preto treba pitnú vodu umele fluoridovať. Okrem toho možno užívať i fluoridové tabletky, piť fluoridované mlieko. V poslednej dobe pokusne fluoridujú i kuchynskú soľ a iné druhy potravín. Aj tak však najvýdatnejší zdroj fluóru poskytuje upravená pitná voda. Fluoridovanie pitnej vody znižuje kazivosť chrupu, štatistika hovori o 40 až 47 %. Na fluoridovanie pitnej vody slúži fluorid sodný (NaF), alebo fluorkremičitan sodný. Ročné náklady na jedného obyvateľa sa rovnajú zhruba cene jednej zubnej kefky. Pôsobnosť proti kazom sa odhaduje do 45. roku života a celkový efekt na jednu generáciu. Fluoridácia pitnej vody má však i veľkú nevýhodu. Možno ju realizovať iba tam, kde je jednotný zdroj pitnej vody, teda vodovod. Kde nie je, fluoridácia prostredníctvom vody prakticky nie je možná. Preto treba použiť iné, i keď nie tak efektívne metódy — napr. fluórové tabletky. Účinok týchto tabletiek je však tiež obmedzený a po ôsmom roku života už ich užívanie nemá praktický význam. Treba ich užívať pravidelne minimálne 200 dni do roka. Zníženie kazivosti užívaním fluórových tabletiek sa pohybuje medzi 20 až 40 %. Pitie fluoridovaného mlieka prináša iba polovičný efekt (v porovnaní s vodou), pretože fluór sa z mlieka absorbuje o polovicu pomalšie ako z vody.
V školskej preventívnej starostlivosti o chrup mladej generácie používajú osvedčenú metódu miestnej aplikácie fluoridových preparátov. Na toto slúžia roztoky fluoridu sodného a fluoridu cinnatého. Klasický spôsob je založený na lokálnej aplikácii dvojpercentných fluoridových roztokov štyri razy do roka. Dĺžka pôsobenia na sklovinu je 5 až 8 minút. Táto metóda je dosť nákladná, aplikujú ju v 3, 7, 10 a trinástom roku života. Aplikácia Fluoridu cinnatého je oveľa účinnejšia, jej nevýhoda spočíva v tom, že tento fluorid je nestály a pomerne drahý. Vyžaduje aplikáciu prostredníctvom obkladov a pri dlhšom pôsobení sfarbuje výplne opravovaných zubov (plomby). V prevencii zubného kazu sa fluorid cinnatý prakticky nepoužíva. Masovejšia a menej náročná, pritom však dostatočne účinná je metóda aplikácie fluoridu sodného tzv. výplachovou metódou. Treba však dbať, aby sa takýto roztok nedostal do styku so sklenenými nádobami. Kremičité sklo totiž znižuje jeho účinok. Treba použivať poháre z umelej hmoty, alebo smaltované nádoby. Dokonalá hygiena dutiny ústnej, správna výživa a aplikácia fluoridových preparátov cestou výplachovej metódy dokážu znížiť kazivosť zubov až o 60%. Kaz však úplne neodstráni ani jedna z týchto zložiek, oddaľuje ho však do obdobia, ktoré je menej nebezpečné pre životnosť zubnej drene.
Ešte si povedzme čo v prevencii už robíme a čo ešte treba urobiť. Predovšetkým sú to masové akcie fluoridácie na školách (základných). Ďalej sú to už vybudované fluoridačné úpravne pitnej vody zásobujúce vodovody pitnou vodou v pomerne rozsiahlych oblastiach. Takto upravenú pitnú vodu pijú v Brne, Písku, Tábore, na Slovensku ako prvé mesto bola Modra. Teraz takéto zariadenie montujú pre Banskú Bystricu a iné mestá. Náklady na vybudovanie jednej takejto stanice sú 70 až 100 tisíc Kčs. Návratnosť v podobe úspor na ošetrovacie náklady je však viac-násobne väčšia a hlavne veľmi rýchla. Tam, kde nemožno fluoridovať vodu, treba doposiaľ chýbajúce množstvo fluóru prostredníctvom tabletiek, fluoridovaním mlieka a iných potravinových článkov.
Zdroj: časopis Elektrón
