Kaviareň UFO na bratislavskom moste SNP
Pravdaže, zatiaľ' môžeme isť na kávu do kaviarne na pylóne nového bratislavského Mosta SNP iba vo svojej fantázii. Avšak stavbári z Doprastavu pokročili v stavbe kaviarne natoľko, že si budúcu návštevu v nej človek môže celkom dobre predstaviť. Mimochodom, keď sme sa vyberali s kolegom fotoreportérom hore, na vrcholec pylónu, už vopred som sa v duchu tešila na to, ako sa blysnem pred známymi, keď v debate len tak mimochodom poznamenám: „Ozaj, viete, aký nádherný výhľad je z tej kaviarne na moste? Bude to tam úplná rozprávka!" Potom sme ale nastúpili na výťah, lepšie povedané na drevenú plošinku o rozmeroch cca 1 x 1,5 m, ktorá mala z dvoch strán zábradlie z tenkej železnej tyčky. Liezlo to s nami pomaličky hore, do výšky približne 75 metrov. Patrím k typom, ktorým sa krúti hlava, keď sa pozrú dolu čo len z tretieho poschodia no, škoda reči. Budúci návštevník kaviarne taký strach určite nezažije. Onen budúci návštevník, teda nepochybne i vy, prejde popri veľkom parkovisku do vstupnej haly a počká si pekne na rýchlovýťah. (Pre tých, čo pri pohľade na šikmé nohy pylónu uvažovali nad tým, či aj výťah bude mat šikmé steny, treba povedať, že výťah pre 10 osôb bude mat celkom obvyklý tvar a to, že sa pohybuje šikmo, cestujúci vôbec nepocíti.) Výšku cca 75 metrov zdolá rýchlovýťah za pár okamihov a vy vystúpite priamo v jednom z najexkluzívnejších a najatraktívnejších bratislavských podnikov. Ako to tam bude asi vyzerať ? Keďže výťah bude v ľavej nohe pylónu (ak sa dívame z bratislavského brehu), bude mať hosť, ktorý z neho vystúpi, hneď po pravej ruke (čiže z petržalskej strany) šatňu. Približne v strede kruhovej miestnosti je kuchyňa a schodíky do príručného skladu, ktorý sa nachádza v dolnej časti „Šošovky„ pod dlážkou kaviarne. Z „bratislavskej strany je veľký polkruhový barový pult a pri oknách, presnejšie pri zasklených obvodových stenách stolíky so stoličkami. Všetko nesériové, atypické, vyrobené „na koberce, nábytok, svietidlá. Vykurovanie vzduchotechnikou, klimatizácia. Keby bolo náhodou v kaviarni momentálne všetko obsadené (čo znamená, ze by tam bolo 120 návštevníkov), prejdete z jednej nohy pylónu do druhej a vyjdete schodišťom celkom hore, na vyhliadkovú plošinu. Výhrad je skutočne nádherný. Aj keď ľudia trpiaci závratmi budú mat nepochybne čudný pocit vo chvíli, keď dole po moste pôjde ťažšie vozidlo a plošina sa im pod nohami začne mierne pohupovať.
Ale ten výhľad z výšky 80 metrov naozaj stojí za to. Keď srne boli na stavbe, dokončovali práve zložité práce na vykurovaní kupoly. I zvonka na obvode kupoly vedie vykurovací kábel — to aby sa v zime nedržal hore sneh a netvorili ľadové cencúle. „Kedy budeme hotoví ? Predpokladáme, že na termín - teda v auguste," vraví inžinier Ivan Tamaškovič. „Pravdaže, môžem hovoriť iba za nás, pretože to vyzerá, že kompletné zariadenie ešte vtedy hotové nebude. Našim problémom č. 1 je nateraz montáž rýchlovýťahu. Musíme ho montovať sami, teda Doprastav. Naše „výťahárske" firmy si na to zrejme netrúfali..." Traja z montážnikov výťahu, ktorí nás sprevádzali hore — Jozef Borovský, Eduard Kocián a Jozef Balgor — sa pohybujú vo výškach ako doma. „To je zvyk," smejú sa. „A veď tu pod nami je aj tak ochranné lešenie, kto by sa bál ? (Napríklad ja — myslím si. Už hodnú chvíľu ma totiž príšerne znervózňuje púha predstava toho, že budem musieť prekročiť tú asi tridsať centimetrovú medzeru nad priepasťou a opäť sa zveriť drevenej plošine...) .
Kým fotoreportér hrdinsky lezie po ochrannom lešení, blúdim v očakávaní nevyhnutného zostupu na pevnú, zem — roztržito po budúcej kaviarni. Nie, nebude sa otáčať, ako sa kedysi povrávalo; šošovka kaviarne spočíva na pylóne excentricky. Obrys budúceho barového pultu vyznačujú hranaté telesá odsávacieho zariadenia. Uprostred sú naskladané pláty izolačnej hmoty. A fľašky od kofoly. Krabica s nápisom „Slovenské elektrotechnické závody". A iná s nálepkou „Kablo Kolin". Skrátka, stavba ako každá iná. Iba že trochu vysoko. „No čo, vari máte strach ?" podpichujú ma. „Viete, že niektorí, čo tu boli, išli dolu radšej pešo, po schodoch?" V duchu som zaťala zuby. Dolu sme išli „výťahom". Schodište v druhej „nohe" pylónu je síce už hotové, no 432 schodov je predsa len trochu priveľa. A potom, mala som sa priznať, ako sa bojím? Na druhý deň v redakcii poznamenal ktosi v debate — len tak mimochodom — mojim vlastným hlasom: „Ozaj, viete, aký nádherný výhrad je z tej kaviarne na moste? Bude to úplná rozprávka!"
Zdroj: Časopis Elektrón
