R.F.K.
Šéfredaktor magazínu
Magnetické búrky a vplyv na človeka, alebo o čom bola konferencia na Jalte
ŽIJEME VO SVETE, ktorého neoddeliteľnou častou sú elektromagnetické polia. Pre všetko živé na Zemi sú práve preto také dôležité, ako vzduch, voda, svetlo a teplo. Dnes sa už nepochybujeme o tom, že zmeny v magnetickom poli vyvolané napríklad slnečnými búrkami vplývajú na biosféru zeme. Preto vo vedeckotechnických kruhoch vyvolalo veľký záujem sympózium o „Fyzikálno-matematických a biologických problémoch pôsobenia elektromagnetických poli a ionizácie vzduchu, ktoré sa konalo na Jalte. Jeden z referátov hovoril o tom, že horniny pod vplyvom rozličných faktorov mechanického zaťaženia zohrievania vysielajú impulzne magnetické žiarenie. Zrejme preto mnohé živočíchy cítia, keď sa blíži zemetrasenie, prejavujú nepokoj a opúšťajú ohrozene oblasti. Keby ľudia pociťovali zmeny elektromagnetického poľa, keby vybehli z domov pred prvým strašným otrasom. Ale „kráľ tvorstva" sa priveľmi vzdialil od svojich divých predkov, mnohé vlastnosti jeho „nižších bratov" uňho zanikli ako nepotrebné. No hoci sme necitliví na vyžarovanie ako predzvesť zemetrasenia to ešte vôbec neznamená, že elektromagnetické polia na nás nepôsobia.
Zväzáci na poliach
CHARAKTERISTICKOU ČRTOU minulého roka i dnešných dní je zvýšená pracovná aktivita našich pracujúcich, ku ktorej predovšetkým mobilizoval XV zjazd KSČ. Na všetkých úsekoch nášho života, na každom pracovisku dokazujú pracujúci činorodou prácou svoju vysokú angažovanosť, a tým aj svoje politické uvedomenie Nebolo a nie je tomu celkom inak am v poľnohospodárstve. Dôležitosť rozvoja socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby si uvedomujú najvyššie stranícke a štátne orgány a SV SZM už v decembri roku 1975 vytýčil základnú smernicu pre trvalý aktívny podiel mládeže na realizáciu úloh v poľnohospodárstve. Výrazným impulzom v tomto smere sa stala výzva UV KSČ a vlády ČSSR k minuloročnej žatve, ktorá ešte viac zmobilizovala činnosť a prácu ZO SZM v podmienkach poľnohospodárstva a dedín. Konkrétne sa to prejavilo v socialistickej súťaži SZM JESEŇ 76 a v hnutí mládeže. Za intenzifikáciou lúk a pasienkov "Socialistická súťaž" v rámci hnutia mládeže "Ani zrno nazmar" ukázala že mladi ľudia sú v každom okamžiku ochotní a odhodlaní zasiahnuť do plnenia obilninárskych programov svojich okresov a podnikov.
HiFi pristroje NC 440, NC 420, NZC 420 a NZC 421
JEDNÝM z našich popredných výrobcov hifi techniky dobre sa presadzujúci i na mimoriadne náročných zahraničných trhoch je n. p. Tesla Litovel. V svojom výrobnom programe má gramofónové prístroje od spotrebiteľskej triedy až po hifi výrobu. V sučasnosti ponúka tento výrobca v triede hifi prístroje NC 440, NC 420 (sú to šasi bez zosilňovača) a NZC 420 a NZC 421, gramofóny doplnené zosilňovač mi so sínusovým výkonom 2 x 15 a 2 x 20 W. Ide o obľúbené prístroje spĺňajúce vysoké nároky spotrebiteľovi i keď aj k nim možno mat určité výhrady. V rámci inovačného programu prichystal výrobca poloautomatický pristroj MC 400 o ktorom možno povedať, že jeho inovačný prejav nespočíva len vo výtvarnom stvárnení, ale že prináša aj niečo nové. To preto, že ide o poloautomatický stereofónny pristroj so senzorovým ovládaním, osadený v drevenej skrinke s priehľadným krytom. Remeničkový pohon je odvodený z elektronicky riadeného motorčeka, pričom je elektronicky riešené i prepínanie otáčok a ich jemná regulácia. Správnosť nastavených otáčok možno kontrolovať a regulovať pomocou vstavaného stroboskopu, antiskating je nastaviteľný magneticky. Hlavica pre uchytenie prenosky je odnímateľná, má pol palcové uchytenie a štandardne je osadená čs. magneto dynamickou vložkou. Zislá sila na hrot prenosky je 1 až 3 P, odstup hluku je lepší ako 40 dB, kolísanie otáčok je menšie ako 0.15% a príkon zo siete je 37 VA. Rozmery gramofónu MC 400 sú 450 r 355 x 160 mm, jeho hmotnosť je 10,5 kg a má 33 a 45 U min.
Chcete byť otužilý?
Aby sme pochopili podstatu procesu otužovania a zmeny, ktoré sa dejú v ľudskom tele účinkom tepla a chladu, treba poznať ako reaguje živé tkanivo na dráždenie napr. vzdušným otužovaním, kúpaním alebo sprchovaním. Povedzme si najprv niečo o otužovaní vzdušnými kúpeľmi. Čim je vzdušný kúpeľ kontrastnejší a chladnejší, tým väčší je jeho otužovací účinok, tým väčšie zmeny prebiehajú v organizme. Čim dlhšie trvá vzdušný kúpeľ, tým väčší je jeho účinok. Ako sa začať otužovať vzduchom ? V prvom rade si musíme byť istí, že sme zdraví. Pri každom akútnom ochorení, najmä ak je kombinované so zvýšenou teplotou, platí úplný zákaz nielen otužovania, ale akejkoľvek telesnej námahy a športu výskyt chronického ochorenia (zápal priedušiek, poškodenie obličiek, reumatické ochorenie kĺbov atď.) môže byť dôvodom pre zákaz otužovacích procedúr. V takýchto prípadoch sa treba vždy poradiť s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná náš zdravotný stav. Vzdušné otužovanie sa má začínať pri teplote vzduchu nie menšej ako 20 °C a v bezvetrí, alebo len pri slabom vánku. Postupne prechádzame k nižším teplotám tak, aby sme na jeseň a v zime mohli pripadne prejsť k otužovaniu pri teplotách pod nulou. Prvé otužovanie nemá trvať viac ako 20-- 30 minút Dĺžku otužovania zo dňa na deň predlžujeme (vždy asi o 10 minút), až dĺžka otužovania potrvá 2 - 4 hodiny u mladých a zdravých a 1 - 2 hodiny u deti a starších osôb. Otužovať sa môžeme po sediačky i ležiačky, no najlepší účinok dosiahneme, ak sa pri otužovaní pohybujeme. Vzdušné otužovanie sa koná pri čiastočnom obnažení, alebo v ľahučkom oblečení, ktoré prepúšťa medzi telo a oblek dostatok vzduchu. Ak chceme dosiahnuť rovnomerný účinok na celé telo, treba sa zobliecť naraz.
Konzerva - alebo ako sa vyrába jej telo
VEDÚCI V NAŠEJ samoobsluhe káže predavačkám stavať popri regáloch „pyramidky" z konzerv. Na pohľad je to efektné. Vizuálny efekt však celkom zbledne popri zvukovom efekte, keď neopatrný kupujúci zavadí o poldruhametrovú pyramidku z džúsov a tá sa s rachotom odporúča. Vedúci sa hnevá, predavačky šomrú a neopatrný kupujúci by sa najradšej prepadol pod zem. A teraz si skúste predstaviť ,,zvukový efekt" pri linke, na ktorej za minútu zarachotí 240 plechoviek. Pravdaže, prázdnych. Hluk v prevádzkach v národnom podniku OBAL v Novom Meste nad Váhom miestami dosahuje 100 decibelov. Zníženie hladiny hluku je jednou z tematických úloh, vypísaných na tento rok pre vynálezcov a zlepšovateľov v tomto podniku. Kým však niečo nevynájdu, plechovky budú veselo rachotiť ďalej. Pretože na tých 17 vagónov plechoviek, ktoré tu denne (!) vyrobia, netrpezlivo čakajú naše konzervárne a ďalšie podniky. Zdanlivo nie je nič jednoduchšie, ako vyrobiť tradičný plechový obal na konzervu. Najmä na automatickej linke KEZL 100 z NDR. Tabule plechu si stroj podáva do nožníc, ostrihané plechy vytvaruje do valca, Šev zaspájkuje cinovo-olovenou spájkou nad otvoreným plameňom a dopravník posúva plášte konzerv do obrubovacieho stroja. Ďalší stroj lisuje dná a viečka a nanesie po obvode vrstvičku latexového tesnenia. Po vysušení v peciach uzatvárací stroj pripojí na plášte konzerv dná a plechovka je prakticky hotová. Prejde ešte skúšačkou a môže isť do expedície. Viečka balia osobitne vždy príslušný počet k plechovkám. Jednoduché, ale... — Ale plechovka je v skutočnosti nemierne náročný výrobok, hovori Ing. Miroslav Adam z odborného normalizačného strediska obalovej techniky v pražskom IMADOS-e (Inštitút manipulačných dopravných obalových a skladovacích systémov). Požiadavky, ktoré kladie na obaly potravinársky priemysel sú pochopiteľne vysoké. Čudovali by ste sa akými rozličnými a prísnymi skúškami musia plechovky prejsť kým sa do nich smú dat potraviny! Naozaj som sa čudovala, keď som sa dozvedela, na čom všetkom závisí kvalita plechoviek. Poďme však celkom od začiatku. Slovo konzervovať pochádza z latinského conservare, čo znamená uchovávať. Konzervárenská technológia teda vhodným úmyselným zákrokom uchováva potraviny na dlhší čas, podstatne dlhší, ako by vydržali v prirodzenom stave Najrozšírenejším zákrokom je sterilizácia pri ktorej sa teplom zničia pôvodcovia nežiadúcich mikrobiálnych zmien. Aby však takto sterilnú potravinu bolo možno skladovať, treba ju v sterilnom stave udržať aj naďalej. Na to slúži obal, ktorý chráni obsah pred pôsobením vplyvov vonkajšieho prostredia a vytvára vo svojom vnútri určitú mikroklímu. Tradičným a historicky najstarším konzervárenským obalom sú plechovky.
Ach tí turisti (a nie len oni) - alebo smetisko na Liptove
O Liptove sa vraví, že je to jeden z najkrajších kútov našej vlasti. Zväzáci zo Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši poznajú však aj jeho druhú stránku, a veru treba priznať - tú horšiu, o ktorej hovoril ich delegát aj na okresnej konferencii SZM. A na tú skúsenosť im stačilo prejsť Kvačianskou dolinou. Plechovky od farby, oleja, a konzervy, hrnce, vedrá, staré topánky, tašky, pneumatiky, vrecia z umelých hnojív a všelijaké iné staré haraburdie našli pätnásti mládežníci za dva dni v riečke Kvačianka a na jej brehoch. Odpadkov po turistoch a obyvateľoch Hút a Borového, ktorí si z riečky urobili smetisko, bolo za osemdesiat vriec. Nuž, čistote našej prírody, nášho životného prostredia sme ozaj veľa dlžní.
Celoštátna prehliadka technickej a prírodovednej tvorivosti PO SZM
PRED PAVILÓNOM A v Olomouci bolo dosť rušno. Skupinky návštevníkov postávali, niektorí sa hlasnejšie bavili. Čeština sa miešala so slovenčinou. Z ampliónu zaznievala príjemná hudba, dakedy prerušená oznamami organizátorov. Celých trinásť dni, od 5. do 17. júna tohto roku (1979 poz. redakcie) tu bola Celoštátna prehliadka technickej a prírodovednej činnosti PO SZM spojená so súťažou technickej tvorivosti mládeže. Súťažilo sa v kategóriach: modelárstvo, elektrotechnika, učebné pomôcky, doplnky bytových interiérov, technické hračky, stroje prístroje, zariadenia a stavby. Výstava sa v takom veľkom rozsahu uskutočnila po prvý raz na jednom mieste, vo výstavných pavilónoch flóry. Celá miestnosť bola založená prácami pionierov a zväzákov, členov rozličných technických krúžkov. Na bielych podstavcoch stáli nahusto poukladané rôzne modely, makety a mé práce. Pri každom exponáte názov a meno majiteľa-tvorcu. Návštevnici si tu prišli na svoje.
Boženka bez prémií (na basovú nôtu)
Božena hodila najedovane výplatnú pásku na zem. — Ten gauner, — precedila cez zuby, — tak on to predsa len myslel vážne?! — Co sa stalo? — začudovane sa prizerala priateľka Tereza. — Vedúci — zlostne odvetila Božena, — mi nedal nijaké prémie. — No... ale on ti predsa hovoril, — slabučko jej odporovala Tereza, — že nijaké odmeny ti nedá, vravel to aj na výrobnej porade... Nepamätáš sa? — No a čo? Každú chvíľu niečo vykrikuje o pracovnej morálke, šašo! Prišla som zopár razy neskoršie, je tam toho! Tereza však vedela svoje, veď Božena z dvadsiatich pracovných dni dvanásťkrát prišla neskoro, niekedy meškala až dve hodiny. Ženy sa rozhodli debatu dokončiť vo vinárni. Hneď pri vchode naďabila Božena na dvoch starých známych. Tereze sa drsni chlapci nepozdávali, a tak sa „po anglicky" odporúčala. Božena však svoju zlosť stále nevedela skryť. — Chlapci, ja mám náladu, že by som všetko porozbíjala! — a začala vykresľovať svoje krivdy. Oto a Jaro počúvali a postupne v nich rástla zlosť na Boženkinho vedúceho.
Kysuca, kysuca, netečie vodička
Súdiac podľa listu podpísaného viacerými obyvateľmi obce Olešná (časť Potôčky) z horných Kysúc, nemajú kysucké predajne domácich potrieb problémy s odbytom hrncov, vedier, kastrólov, demižónov a všetkých ostatných možných aj nemožných (to je v našich obchodoch pravdepodobnejšie) nádob. Niežeby sa tu ľudia vrhli na čudnú zberateľskú vášeň, oni tie nádoby potrebujú na vodu. Pretože, ako sa nám zdôverili voda z vodovodu im tečie len dvakrát v týždni: v stredu a v sobotu. A keď je vraj zamestnaná žena v stredu v práci, môže si pískať a musí si v sobotu napustiť vodičky na celý týždeň. „O tomto probléme už dlhšie vie predseda MNV Olešná, a to formou žiadosti aj osobnými rozhovormi — stoji v liste čierne na bielom.
Rozkopávková vojna
Rozkopávka vojna je špecifický československý variant zákopovej vojny. A predsa nikdy nestrácame nádej. Keď sa zjavia chlapi so zbíjačkou, lopatou, krompáčom a fľašou, dúfame, že to bude vojna blesková, že rýchlo rozkopú, odstránia hľadanú poruchu, zahádžu jamu a zmiznú. Koľko nádeji však už takto zomrelo! Darmo mnohé krajiny machrujú akú majú celkovú dĺžku ciest, železníc a kadejakých iných daromnic. V dĺžke rozkopávok sme nepochybne veľmoc a nikto na nás nemá. Aj obyvatelia domu na Obchod nej ulici 48 v Bratislave by vám vedeli porozprávať o živote v podmienkach rozkopávkovej vojny a o útokoch bytového podniku prvého bratislavského obvodu. Prvý útok podnikla príslušná domová správa bytového podniku ešte v máji 1988, kedy odmontovali kotly na pevné palivo. Chvíľu vyčkávali, držali obyvateľov domu (starších ľudí a dve mladé rodiny) v napätí. Objavili sa až v septembri, rozkopali dvor, urobili plynové prípojky a dvor — čuduj sa svete — zahádzali. Že začali kúriť až úplne na konci októbra, nebudem ani spomínať. Veď v porovnaní s tým, čo nasleduje, je to len trápna historka okresného formátu.