Kamzíky majú v zime lesklú čiernu srsť, ktorá za mrazivých dni absorbuje na seba zo slnečného žiarenia teplé infra - červené lúče. Je to veľmi účelné prispôsobenie sa životu na vysokohorských štítoch. Hranostaj naopak prefarbil srsť na bielo, aby využil zasa iný termoregulačný zákon podľa ktorého biela farba vyžaruje do okolia menej telesného tepla. Zimná srsť dodáva šelmám celkom iné obrysy tela ako majú v lete. V srsti majú viacej ukryté ušnice a aj nohy. Mimoriadne hustú srsť má v zime líška. Takáto srsť ju chráni aj pred najtvrdšími mrazmi. Pelikula na povrchu chlpov na chvoste má v zime takú štruktúru, že sa na chvoste nikdy námraza nemôže vytvárať. Má to svoje dôležité opodstatnenie v jej zimnom živote. Keď spi, za treskúcich mrazov stočená do klbka a ovíja sa huňatým chvostom, nehrozí jej nebezpečie, že by sa jej vydychované pary mohli vyzrážať a primŕzať chvost k telu. Jedným z dôležitých adaptačných zariadení v úspornom hospodárení s telesným teplom u zvierat je regulácia teploty rôznych časti tela. Tak napríklad, aby dochádzalo k minimálnemu vyžarovaniu telesného tepla do okolia, majú zvieratá rozdielnu teplotu na rôznych častiach tela. Rozdiel môže byt až vyše 30 stupňov C. Havran, myšiak alebo aj vrabec sa nám zdajú byt za silných mrazov väčšie. Perie majú hustejšie a našuchorené, tým si vytvárajú okolo tela hrubú, veľmi dokonalú izolačnú vrstvu vzduchu. Telesné proporcie zvierat sa môžu v zime meniť aj útvarmi, ktoré sú pre zviera typické iba v zime. Napríklad tetrov a hlucháň majú v zime prsty lemované pozmenenými šupinovitými perami, ktoré im zväčšujú plochu stupají, aby sa pri chôdzi borili čím menej do sypkého snehu. Podobne zväčšila hustá zimná srsť na nohách plochu stupaji hranostajovi a rysovi.
Mnohé zvieratá vyhľadávajú v zime horské riavy, v ktorých lovia. Kúpeľ zvierat v horských potokoch za treskúcich mrazov, keď teplomer ukazuje 20 stupňov C pod nulou, nie je žiadnou zvláštnosťou. Pod ľadom si hľadá potravu dulovnica, vydra, ondatra a tchor norok. Aj vtáky vodnáre lovia pod vodou. Sústreďujú sa okolo vodopádov, kde ešte voda nezamrzla. Niektoré druhy zvierat prežívajú v tomto ročnom období súboje a ruju, kedy musia byť vo veľmi dobrej fyzickej kondícii. Teraz v zime prebieha napr. párenie Líšok. Koncom decembra záčina obdobie párenia vlkov. Vlčie páry sú síce stále zväzky na celý život, ale pri zakladaní nových párov musia zvádzať mladé vlky krvavé súboje o samice. Sú to tzv. vlčie svadby, v ktorých mnohé samce podľahnú. Takto krvavo vydobytá družka potom ostáva samcovi partnerkou na celý život. Hlboko v krasových jaskyniach precitajú zo zimnej letargie aj netopiere vodné. Práve zima je obdobím ich svadobných letov. Precitnuté samce lezú po stenách jaskýň, robia okolo nich krátke svadobné lety a vyhľadávajú samice, s ktorými sa pária. Po párení sa ukladajú znova k zimnému spánku, aby v ňom pokračovali až do jari. V zime prebieha aj kamzičia ruja. Na rozrytých cestách kamzíkov sa trblietajú rozvírené kryštály snehu. Samce zaujímajú pred sokmi demonštratívne impozantné pózy, ktorými kamuflujú s naježenou srsťou svoje skutočné telesné rozmery. Za mrazivých dní a snehových fujavíc privádzajú niektoré zvieratá na svet aj krehké mláďatá, ktoré by podľa predstáv mnohých z nás nemohli prežiť v takých ťažkých podmienkach.
Pod snehom privádza na svet svoje mláďatá aj medvedica. Vysoká vrstva snehu chráni jej brloh pred zimou ako perina. Keď vonku zúri snehová víchrica a teplomer ukazuje -30 stupňov C, tu v brlohu, vyhrievanom telom medvedice sa teplota pohybuje okolo 18 stupňov C. Počas zimného spánku rodí 350 kg medvedica sotva 400 g medvieďa. Je to účelné zariadenie prírody. Malé medvieďa, ktoré nie je väčšie ako potkan, nevyčerpá za zimného spánku medvedicu dojčením a navyše nezaberá v úzkom brlohu priestor, ktorý musí medvedica vyhrievať vlastným telom. To, že so zimou prichádzajú do ríše zvierat nielen nové životy, ale aj smrť je prirodzené a príroda s tým vo vývoji života počíta. Tie zvieratá, ktoré hynú v zime vo väčšom množstve čelia vyhynutiu mrazom a snehovým víriacich vyššími rozplodzovacimi schopnosťami. Ak zo sto sýkoriek prežije zimu sotva dvadsať, postačí toto množstvo na založenie novej silnej populácie. Svadobné hry zvierat, súboje, rodenie nových tvorov a aj smrť tvoria v živote zvierat kolobeh večnej obnovy života aj teraz v zime. Mrazy a ľadové víchrice nikdy neohrozia a ani neohrozili život v prírode a preto dokiaľ nesčernie biely sneh od exhalátov neusmerneného priemyslu a nespŕchnu večne zelené ihličnaté lesy, nemusíme mat oň v zime obavy.
Zdroj: Časopis Elektrón
