sobota, 02 február 2013 00:09

Jozef Tiso

Napísal(a)
Ohodnoťte tento článok
(0 hlasov)
Jozef Tiso Jozef Tiso wikimedia.org

Fakty a mýty o Jozefovi Tisovi

Volajú po jeho historicky a ľudsky spravodlivom zhodnotení. Je však príznačné, že novodobí historici ,ktorí sa snažia o jeho rehabilitáciu alebo aspoň spravodlivé historické zhodnotenie, sú sami členmi kléru, alebo aspoň majú k nemu veľmi blízko. Kňazi ako Moravčík, ktorý sa dokážu pozrieť na tohto človeka aj z hľadiska morálky viery kriticky, sú odsúvaní v RCK na okraj a nie sú vypočutí. Pretože dnešní predstavitelia slovenskej RCK typu Sokola, Tondru, Korca a im verných jednoznačne Tisa ospravedlňujú a snažia sa ho glorifikovať.Za popularitu Jozefa Tisa v určitých kruhoch slovenskej spoločnosti môžu mýty, ktoré sú okolo jeho osoby stále živé.Vznikajú zmiešaním emócií s neznalosťou faktov.

  • Mýtus, že Židia, ktorým Tiso udelil výnimky, mu v Jeruzaleme odhalili pamätnú tabuľu a vo Vatikáne sa začal proces jeho blahorečenia. Žiaľ, tabuľu v Jeruzaleme nikto nevidel a Vatikán o blahorečení Tisa nič nevie.
  • Mýtom o jeho politickej činnosti je, že odmietal názory Adolfa Hitlera. Vyhlásenia o vernosti tretej ríši až do konca , vyznamenávanie Nemcov v Banskej Bystrici po potlačení SNP boli len gestá - naoko, aby ochránil Slovákov pred pomstou po vypuknutí povstania. Faktom je, že Jozef Tiso videl v Hitlerovi jediného garanta slovenskej štátnosti.
  • Ďalším tvrdením je, že po vojne ho popravili hoci nebol vyhlásený za vojnového zločinca. Na Slovensku sa to dodnes podáva ako pomsta Čechov a Židov. Zabúda sa, že protihitlerovská koalícia sa už počas vojny dohodla, kto bude súdený za vojnové zločiny. Spolu s fašistickými pohlavármi Nemecka aj pohlavári všetkých kolaborujúcich štátov. Takto po vojne súdili kolaborujúcich európskych politikov, quislingov. Boli vynesené rozsudky smrti, v Maďarsku, v Belgicku a vo Francúzsku.
  • Rabíni boli intervenovať u Tisa ,aby sa nevzdal prezidentskej funkcie. Rabíni židovských náboženských obcí v memorande datovanom 6.marca 1942 s naivnou nádejou očakávali porozumenie a zastanie, ktoré by u prezidenta Tisa mohli dosiahnúť. Osobne ho prevzal z rúk rabína Armina Friedera prezident a zároveň kňaz Jozef.Tiso: "Vo svojom zúfalstve dovolávame sa Vás, Pán prezident republiky, ako najvyššieho sudcu v štáte, plne presvedčení, že uznávate ešte vyššieho sudcu nad sebou. Ako služobníci Boží prosíme Vás pokorne, v najhlbšej núdzi, dožičte sluchu hlasu Božiemu a pomôžte nám v našom najväčšom nešťastí. Veď všetých nás stvoril jeden Boh a pred jedným Bohom budeme sa raz zodpovedať Zľutujte sa nad nami a našimi rodinami, ženami a mužmi, starcami a deťmi, čo v núdzi a v slzách spoločne prosia Boha na nebesiach o pomoc a dúfajúc v Jeho milosť skladajú svoj osud do Vašich rúk. Pán prezident, ako kňaza a služobníka Božieho Vás snažne prosíme, vypočujte tento hlas, hlas osemdesiat tisíc nešťastníkov,čo sa chvejú o život svoj a o život svojich najdrahších.". Rabín Frieder v svojom denníku komentuje toto stretnutie: "Myslel som, že pr i čítaní týchto slov, napísaných od srdca, aj bezcitný človek bude dojatý. Avšak, odchádzajúc od prezidenta, som nemal pocit,že by ho moje slová dojali, alebo pohli k nejakej zmene. O zopár týždňov neskôr 25.marca 1942 zo Slovenska odišiel prvý transport.
  • Antižidovská politika slovenského vojnového štátu zahŕňa asi najšokujúcejšie mýty okolo Jozefa Tisa. Pod jeho vedením bolo Slovensko do roku 1944 jediným európskym štátom, z ktorého územia sa iniciatívne deportovali Židia, a Slovensko pritom nebolo obsadené Nemcami. V iných krajinách sa začali deportácie až po okupácii. Jozef Tiso deportácie nespochybňoval, naopak, verejne ich podporoval. Známe sú jeho vyhlásenia ako "Slováci, zbavte sa svojho škodcu" či "Židom sa iba odoberá to, čo nakradli. Jozef Tiso nepodpísal Židovský kódex, lebo vraj s ním nesúhlasil. Židovský kódex bolo spojenie zákonov do jedneho celku, ktore dosiaľ figurovali ako jednotlivé zákony, nariadenia a vyhlášky. Celkový počet zákonov, vyhlášok a nariadení, ktoré obsahoval "Židovský kódex" bolo 270. Potláčanie a aj samotná likvidácia práv a slobôd židovských občanov bola zhrnutá v 351 zákonoch, nariadeniach a vyhláškach. Židovský kódex ,vládne nariadenie zo septembra 1941, zahŕňalo a sprísňovalo všetky dovtedajšie protižidovské nariadenia. Tiso ako prezident nepodpisoval vládne nariadenia, mohol podpisovať iba zákony. Ako premiér je podpísaný pod všetkými protižidovskými nariadeniami do októbra 1939.
  • Ako prezident udelil 30 000 výnimiek pre Židov. Po 60 rokoch od holokaustu sa historikom podarilo narátať len asi 1 000 výnimiek aj pre najbližšiu rodinu "výnimkára". Nemusel nosiť hviezdu, deti mohli chodiť do školy. Šanca, že sa s rodinou vyhne deportácii. V prvom rade ich dostávali Židia, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Dostávali ich najmä lekári či veterinári. V roku 1939 bolo totiž z 1 400 lekárov až 600 Židov. V decembri 1940 žilo na Slovensku 89 000 Židov. Do do septembra 1944, bolo vyvezených 58 000 ľudí. Prežilo ich asi 800. Ostatní zahynuli v koncentračných táboroch po celej Európe. Ďalších 12 000 Židov potom vysťahovali Nemci s gardistami po obsadení Slovenska v septembri 1944. Popravili 1 200 ľudí. Celkovo prežilo 10 000 slovenských Židov, a to vďaka obyčajným Slovákom, ktorí ich ukrývajúc, riskovali vlastnú likvidáciu. Legenda o 30 000 vydaných prezidentských výnimkách je hlboko v podvedomí  slovenskej verejnosti. Ďurica počet zvyšuje na 35 000. Ochranných štatútov v čase Slovenského štátu bolo niekoľko druhov. Prezidentské výnimky boli prideľované kanceláriou prezidenta republiky, pripadne intervenciou prezidenta. Ďaľšim druhom boli ministerské výnimky, napr. ministerstva školstva a osvety, ministerstva financií. atď. Existovala aj "biela karta", ktorá chránila Žida od deportácie kým mal trvalý pracovný pomer. Každá výnimka, potvrdenie, legitimácia, dekrét, sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov a jej platnosť v mnohých prípadoch bola časovo obmedzená. Nesprávnou interpretáciou vznikajú súčty, ktoré by v praxi znamenali, že absurdný počet 30 000 Židov (35 000 podľa Ďuricu) muselo prežiť holokaust vďaka výnimkám. Kancelária prezidenta udelila 577 výnimiek, vzťahujúcich sa aj na 251 rodinných príslušníkov. Celkovo ochraňovala 828 osôb. Triezvym odhadom je možné určiť spoločný počet prezidentských dekrétov, ministerských výnimiek, a ďalších rôznych legitimácií a potvrdení, atď., ktoré ochraňovali takto židovských občanov na priemer 6-7 tisíc osôb, v r.42-45.. Väčšina výnimiek a dekrétov bola získaná cestou korupcie a rôznych protihodnôt. Mnohí ministerskí úradníci dostávali v prípadoch kedy hrozila deportácia finančné ohodnotenie v rozpätí od 10 tis. korún slovenských až 100 tisíc. "Židovský kráľ" Dr. Anton Vaško, šéf 14.oddelenia prijal za svoje funkčné obdobie na Ministerstve vnútra finančný obnos celkovo 1 milión korún slovenských (SNA.NS Tn lud. 17/46). Garancia nebola nikdy zaručená štátom, alebo osobou prezidenta. Napr. Rabi Reich z Bánoviec, ktorý mal podpísanú prezidentskú výnimku od prezidenta Tisa bol deportovaný vo veku 81 rokov a zahynul v koncentračnom tábore.

Proti anti židovskej politike slovenského štátu protestoval aj Vatikán. Na protesty reagoval prezident Tiso listom pápežovi. Okrem iného v ňom vysvetľoval: Židia sa u nás mali dobre, ale odvďačili sa tým, že vyvolali povstanie. Napísal to v čase, keď väčšina z 58 000 deportovaných slovenských Židov bola už pravdepodobne mŕtva alebo čakala na smrť v koncentrákoch. Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktorí nielenže uznali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto "vina" je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou. Úsilie nepriateľov z našej činnosti vykonštruovať príčinu znevažovania cti kléru a cti cirkvi pred svetom, je naskrze farizejské. Najväčšou ozdobou láskavej matky cirkvi je, že ona sama poveruje svojich kňazov, aby slúžili malým národom, teda sama cirkev si váži malé národy a neponecháva ich napospas dravým vlkom. Kňaz ochranca a robotník svojho ľudu istotne prekáža tým, čo by chceli malé národy pohltiť a vykorisťovať./z listu pápežovi/ Autentické dokumenty a údaje su vždy neúprosné a nedokážu ich umlčať polopravdy podané v akejkoľvek podobe ľudáckej propagandy. Sú tichou obžalobou klérofašistického režimu Slovenského štátu v rokoch 1939-45, kedy zo slovenska navždy odišlo 64 transportov označených ako "DA" a bolo zavraždených 70 000 slovenských Židov.

Poprava ThDr. Jozefa Tisa

Kvôli rýchlemu postupu Sovietskych vojsk odišiel prezident prvej Slovenskej Republiky do rakúskeho benediktínskeho kláštora Kremsmünster, kde prišiel s najužším sprievodom na troch autách vo štvrtok 5. apríla 1945. V Kremsmünsteri bolo ubytovaných okolo 220 členov vlády s rodinami a najbližšími spolupracovníkmi. Jozef Tiso hneď nadviazal kontakt s mníchovským arcibiskupom, kardinálom Michaelom von Faulhaberom. Ten už 8. apríla 1945 prijal poslov prezidenta Tisa, ktorými boli Dr. Karol Murín s bratom - kňazom prof. Ivanom Murínom. Dohodli sa dočasne ukryť prezidenta v jednom z bavorských kláštorov v blízkosti Mníchova. 27. apríla 1945 opustil Tiso Kremsmünster a po zastávke v bavorskom Altenmarke sa 1. mája 1945 utiahol do kapucínskeho kláštora v meste Altötting.

Tam bol až do 13-14. júna 1945, kedy ho americkí policajní agenti zaistili a spolu s bratmi Murínovcami a niekoľkými členmi vlády previezli do amerického tábora vo Freisingu. Karol Murín na tento pobyt a zaobchádzanie s väzňami spomína: "...ukázali sa byť najľudskejšími americkými vojakmi, akých sme počas nášho väzenia americkou armádou stretli. Voči nám preukázali ľudsky teplé srdce, sympatie a súcit s väzňami." Po vyše mesačnom väzení vo Freisingu boli všetci slovenskí väzni okrem Dr. Štefana Tisa na dvoch nákladných autách prevezení do tábora Gramisch-Partenkirchen.

Gramisch-Partenkirchen bol jedným z najrozsiahlejších a najbezpečnejšie strážených amerických koncentračných táborov v Nemecku. Bol obohnaný dvojitým plotom z ťažkého ostnatého drôtu vysokým cez 300 cm. Strážený bol 54. bataliónom ťažkej pechoty a 21. bataliónom tankistov s 10 ťažkými tankami "Tiger". V tomto tábore, ktorého veliteľom bol Emmet H. McCrary sa nachádzalo sa nachádzalo 3 857 väzňov - medzi nimi aj Jozef Tiso, ktorý bol zaregistrovaný ako: "Prezident Československa počas nemeckej okupácie, ktorý je veľmi vyhľadávaný českým národom."

Na príchod do tohto tábora Karol Murín spomína: "Po zoskočení z nákladného auta... sme všetci museli stáť v najmeravejšom pozore a každý najmenší pohyb, čo aj len okom znamenal mocné zaucho, šľahnutie bičom, silné ťahanie za vlasy, prudké kopance a bolestné krútenie uší... Počas našej bitky videl som prejsť popred budovu blízko nás dôstojníka strednej štíhlej postavy. Úplná bezcitnosť ku scéne, ktorú nemohol nevidieť nasvedčovala, že išlo o udalosť všednú, o čosi čo bolo obvyklé.

Tri naše rady ´obsluhovali´ traja muži v amerických uniformách a jedno chlapčisko v civilnom obleku; hádali by ste mu 14-16 rokov. Terčom zúrivosti divej štvorice boli: Prezident, Nemec - asi päťdesiatnik - a môj brat. Na Prezidenta štekal najrozličnejšie otázky mladík v civile a ´miernejší´ americký vojak ich sprevádzal dlaňami a päsťami, nezabúdajúc pritom ani na ostatných členov nášho tragického trojradu porazených... Neviem ako dlho trvalo toto ´poľné´ cvičenie. Zauchá, ponižujúce a bolestné vyšetrovanie Prezidenta a brata, ´masáže´ hrdla a dva vylomené, a či ´vytiahnuté´ zuby a mnoho sprievodných úderov bičom a rukami, to nie je presná časomiera... Keď sa náš ´pohrebný´ sprievod pohol, vytiahli niekoľko mužov z radu; medzi nimi Prezidenta, môjho brata a Nemca. Neskôr sme sa dozvedeli, že ich viedli na jeden týždeň do temníc bez jedla. Každý kňaz bez rozdielu vierovyznania musel ísť do temnice."

Tisov pobyt v tomto tábore sa skončil v sobotu 27. októbra 1945. Všetkých Slovákov predvolali do kancelárie amerického úradníka, kde už čakal český poverenec - štábny kapitán z III. americkej armády - Alexander Doman (Dautenbaum). Bol vybavený patričnými rozkazmi dopraviť prezidenta Jozefa Tisa a ministrov Štefana Tisa, Alexandra Macha, Mikuláša Pružinského, Aladára Kočiša, ako aj Ivana Murína a Karola Murína do Prahy, kde ich uväznili na Pankráci. V pondelok 29. októbra ich pod prísnou eskortou zaviezli na letisko v Ruzyni, zviazali im ruky retiazkovými putami a deportovali vojenským lietadlom do Bratislavy.

Ako neskôr skonštatoval Anton Rašla - žalobca v procese s Tisom - sputnanie v Prahe bolo nezákonné, lebo formálne im prečítali zatykač až na letisku v Bratislave. Urobil to podplukovník Rudolf Viktorin, náčelník VI. bezpečnostno-spravodajského oddelenia povereníctva vnútra. Osobne ich sprevádzal aj plukovník Ečer, ktorý pri nastupovaní prezidenta Tisa do vojenského lietadla v Prahe triumfálne vyhlásil: "Tady mám spoutané samostatné Slovensko."

Z letiska v Bratislave ich pod zosilnenými strážami previezli do väznice Krajského súdu v Bratislave. Tam im zložili putá a každého zavreli na samotku, na tej istej, osobitne stráženej chodbe.

Proces s prezidentom prvej Slovenskej Republiky, úradne označený ako: "Proces s Dr. Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Dr. Ferdinandom Ďurčanským" sa začal 2. decembra 1946. Spisový materiál, ktorý sa počas súdneho procesu nahromadil vážil cez 700 kg.

Za predsedu Národného súdu v Bratislave vymenovalo Predsedníctvo SNR JUDr. Igora Daxnera. Za prísediacich boli vymenovaní: Pavol Polák, Ľudovít Benada, Ján Demjan, Šimon Struhárik, Andrej Pátek a Jozef Štaudinger (od 13.12. 1946 Štefan Gažík). Za žalobcov boli vymenovaní právnici: Dr. Ľudovít Rigan, Dr. Juraj Šujan, Dr. Michal Gero a od 1.apríla 1946 aj Dr. Anton Rašla. Obhajcami v tomto procese boli Dr. Ernest Žabkay a Dr. Grečo.

Pojednávania sa konali vo veľkej sieni Justičného paláca v Bratislave na Záhradníckej ulici. Celý proces s obžalovaným Jozefom Tisom bol od začiatku politickým procesom a bol poznačený Benešovým výrokom: "Tiso musí visieť!" Tisov obhajca Dr. Ernest Žabkay spomína na proces takto: "Daxner mi nepovolil ani nahliadnuť do súdnych spisov. Uviedol, že mi to umožní až v poslednom týždni pred termínom hlavného pojednávania, ktorý určí čo najskôr. To všetko boli závažné porušenia zákona v neprospech obžalovaného... Predseda Národného súdu určil termín hlavného pojednávania na 2. december 1946. Obžalobu mi doručili 19. novembra 1946. Takto nebola zachovaná ani 14-denná lehota od doručenia obžaloby do termínu hlavného pojednávania určená zákonom. Obžaloba bola veľmi obsiahla, mala 213 strán, ostatný spisový materiál bol ešte obsiahlejší, mal niekoľko tisíc strán. To všetko nebolo možné ani prečítať a prerokovať s obžalovaným, žiadal som preto, aby súd pojednávanie odročil, môj návrh však Dr. Daxner zamietol."

V podobnom duchu sa nesú i ďalšie spomienky Tisových obhajcov. Daxner, ktorý v septembri 1946 navštívil prezidenta Edvarda Beneša a prerokoval s ním proces proti Tisovi ako aj to, či pri rozsudku bude udelená milosť, nijako neskrýval svoju nenávisť voči Jozefovi Tisovi. Sústavne porušoval právne predpisy o konaní a nezdržal sa ani podráždených výrokov proti obžalovanému i jeho obhajcom. Rovnako si dal záležať, aby mu pobyt vo väzení dostatočne strpčil: nedovolil Tisovi ani raz za rok spoveď, zakázal mu účasť na väzenskej omši v nedeľu a vo sviatky, zhabal poznámky prípravy obhajoby a príbuzným nedovolil, aby mu nosili cez prestávky desiatu - pričom obžalovanému Machovi to bolo dovolené.

Celý proces trval (po odrátaní prestávok v konaní) 171 dní. V prvých dňoch rozhlas vysielal priebeh procesu o ktorý mali obyvatelia Slovenska živý záujem. Keď sa ukázalo, že Tisové odpovede na podráždené a miestami prihlúple otázky sudcu Daxnera sú tendenčné, rozumné a že získavajú na Tisovu stranu čoraz viac ľudí, tak na zásah Klementa Gottwalda z Prahy u Dr. Gustava Husáka bolo vysielanie zrušené.

19. marca 1947 po odznení záverečných prejavov bolo pojednávanie odročené a rozsudok vyhlásili až 15. apríla 1947. Rozsudok bol značne rozsiahly, mal 233 strojom písaných strán. Nakoľko obhajoba očakávala, že rozsudok bude vynesený v neprospech obžalovaného, v dostatočnom časovom predstihu pripravila žiadosti o milosť. Po prečítaní rozsudku sa predseda senátu opýtal odsúdeného Jozefa Tisa, či žiada o udelenie milosti. Tiso odpovedal, že obhajcovia v jeho mene už požiadali prezidenta republiky o udelenie milosti. Okrem prezidenta bola táto žiadosť zaslaná i vláde ČSR, ministrovi spravodlivosti, predsedníctvu SNR a povereníkovi SNR pre spravodlivosť.

17. apríla 1947 laický člen senátu Národného súdu Ľudovít Benada oznámil Ernestovi Žabkayovi, že prezident republiky žiadosť o milosť zamietol. Sám o tom píše: "Nechcel som, aby sa to Tiso dozvedel zo strohého vyhlásenia Benadu a podarilo sa mi túto správu oznámiť mu polohlasom. Dokonale sa ovládal a iba poznamenal: Zamietol, no dobre! Benada čítal enunciát rozsudku, pričom nevedel rozlúštiť niektoré cudzie slová a komolil komplikovanejšie vety, mýlil sa a celý akt vyznieval trápne. Potom prečítal rozhodnutie prezidenta o zamietnutí žiadosti o milosť a spýtal sa odsúdeného na posledné želanie. Súčasne mu oznámil, že v nasledujúci deň ráno 18. apríla 1947 o 5. hod. bude popravený obesením. Tiso odpovedal, že si žiada spovedníka jezuitu, potom, po krátkom zaváhaní sa opravil a vybral si kapucína. Zároveň vyslovil želanie, aby bol pochovaný podľa cirkevných obradov v Bánovciach nad Bebravou. Na Benadovu otázku, či si želá návštevu príbuzných odpovedal áno."

O 20. hodine toho istého dňa sa s odsúdeným naposledy stretli jeho obhajcovia: Dr. Grečo a Dr. Žabkay. Boli spolu takmer do polnoci. Krátko pred polnocou sa s nimi Tiso rozlúčil s tým, že od polnoci chce patriť len Bohu a pripravovať sa na smrť. Ešte pred tým ako odišiel sa ho Dr. Žabkay opýtal, či im chce zveriť svoj posledný odkaz.

Obhajca Žabkaj na to spomína takto: ...prisvedčil a dojatým hlasom so zvýšeným akcentom povedal: "Svornosť národa nech je pokrstená mojou obeťou. Cítim sa byť mučeníkom Slovenského národa a proti boľševického stanoviska!"

Zdroj: Slovenský štát 1939 - 1945, adlerundkreuz





Tento článok si prečítalo 4016 ľudí Naposledy zmenené streda, 16 apríl 2014 16:53
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Viac z tejto kategórie: « Hlinkova garda Kristián »

Komentáre k tomuto článku

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený. UPOZORNENIE. Z dôvodu veľkého počtu nechcených reklamných oznámení v komentároch, všetky novo vložené komentáre podliehajú schváleniu našim administrátorom, ktorý ich následne zverejní. Sloboda slova tým nie je dotknutá. Nezverejňujú sa len tie komentáre, ktoré obsahujú reklamné oznamy, alebo komentáre, ktoré sú hanlivé, či urážajúce.

Vyhľadávanie

 

40. vojnové roky

  • Magická osmička
    Magická osmička Pod tlakom Veľkonemeckej ríše a domácich slovenských a českých politických strán, došlo k odštiepeniu veľkého územia od ČSR a k…
  • Ako prišlo Československo o Podkarpatskú Rus
    Ako prišlo Československo o Podkarpatskú Rus Československá republika pri svojom vzniku disponovala územím od najzápadnejšej až po najvýchodnejšiu časť vo vzdialenosti viac ako 900 km. Napríklad…
  • Pohľad na Slovensko 1919-1938
    Pohľad na Slovensko 1919-1938 Vzácne zábery, ktoré odvysielala Česká televize zo svojho archívu pri filmovom pohľade na Slovensko v období 1919-1938.
  • JUDr. Vladimír Clementis
    JUDr. Vladimír Clementis Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.) narodený 20. september 1902 v Tisoveci bol…
  • Ako sa financovalo Slovenské národné povstanie
    Ako sa financovalo Slovenské národné povstanie Asi 14 dní pred vypuknutím SNP (Slovenského národného povstania ) jednotky pravidelnej slovenskej armády strážili všetky prístupové cesty do Banskej…
  • Vlakom zo Zvolena do Vrútok
    Vlakom zo Zvolena do Vrútok Všetci, ktorí pravidelne cestujú vlakom medzi Zvolenom a Vrútkami, vidia krajinu len z pohľadu cestujúceho. Určite by možno mnohých z…
Abychom dokázali velké věci, musíme žít, jako bychom nikdy neměli zemřít.

Oldřich Nový

Když se starý člověk jednoho rána probudí a nic ho nebolí, znamená to, že je mrtvý.

České přísloví

Bolek Polívka

Ideální rozměry manžela: 90-60-40 To znamená 90 let, 60 miliónů korun na kontě a 40 stupňů horečky.

Miloš Kopecký

Žena by měla být kuchařkou v kuchyni, dámou ve společnosti a gejšou v posteli. A tragédie je, když se to přehází.

Vlasta Burian

Žena se dívá do prázdna jen tehdy, nemá-li zrcadlo.

ON LINE

Práve tu je 2095 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Každý cigán svojho koňa chválí.

Slovenské príslovie

Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2018. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk