Vedúcimi funkcionármi Hlavného veliteľstva HG boli:
Hlavní velitelia:
- Karol Sidor od októbra 1938 do 14. 3. 1939
- Alexander (Šaňo) Mach od 14. 3. 1939 do 21. 5. 1940, a od 29. 7. 1940 do 5. 9. 1944
- František Galan od 21. 5. 1940 do 29. 7. 1940.
Náčelník štábu HG a zástupca hlavného veliteľa HG (s praktickými právomocami ako hlavný veliteľ HG)
- Otomar Kubala od 30. 7. 1940 do 20. 5. 1942, a od 7. 9. 1944.
Príslušníci HG mali hodnosti obdobné vojenským hodnostiam, ktorých názvoslovie bolo v roku 1942 značne modifikované. Útvary POHG boli vytvárané podľa potrieb a možností.
Najvyšší dôstojníci:
táborník
brigádnik
skupiník
Vyšší dôstojníci:
práporník
podpráporník
dozorník
Nižší dôstojníci:
kapitán
nadzbrojník
zbrojník
Poddôstojníci:
zástupník
družinár
rojník
Farby na výložkách:
všeobecná farba bola červená,
žltá - jazdectvo,
hnedá - motorizované jednotky,
modrá - letectvo,
hnedočervená - obranná služba, čierna - zdravotníctvo, duchovenstvo, propagačná služba a POHG,
fialová - justičná služba,
zelená - technická a zásobovacia služba
Základnou organizačnou jednotkou bolo krídlo a viacej krídel tvorilo tlupu. Slúžila na udržiavanie poriadku počas manifestácií, mítingov a schôdzí HSĽS proti politickým odporcom. Úlohy pri je vzniku boli zhrnuté do “Desatora prikázaní”:
1. Buď verný svojmu slovenskému národu.
2. Drž sa svojich slovenských zásad.
3. Priznaj sa verne k svojmu slovenskému a kresťanskému presvedčeniu.
4. Cti a udrž zákon a verejný poriadok.
5. Bráň každého pred nezákonným násilím.
6. Buď oddaným svojím spolubratom.
7. Zadrž disciplínu.
8. Zachovaj mlčanlivosť.
9. Získaj nových rodobrancov.
10. Cti slobodu iného presvedčenia.
Členovia Rodobrany nosili čierne uniformy, košele a vysoké čižmy.
Prvé jednotky Hlinkovej gardy vznikli v júni 1938 v Bratislave, v júli v Trnave, v Nitre a inde. Vznikali bez povolenia úradov, metódy ich práce a činnosť boli ilegálne. Po vzniku prvej slovenskej republiky 14. marca 1939 sa aktívne podieľala na perzekúciach Čechov, Rómov, Židov a demokraticky zmýšľajúcich Slovákov, neskôr aj na deportáciách židovského obyvateľstva. 28. októbra 1938 sa stala Hlinkova garda jedinou brannou organizáciou na slovenskom území. Až do júna 1940, keď s ňou úplne splynula, bola samostatnou zložkou Hlinkovej gardy Rodobrana, ktorá tvorila jej elitu a uzurpovala si právo na kontrolu Hlinkovej gardy a celého spoločenského života na Slovensku. Počet jej členov sa v samostatnom štáte podstatne zvýšil. Pôvodne mala vykonávať predvojenskú a polovojenskú výchovu chlapcov a mužov od 6 do 60 rokov, časom prevzala a prakticky vykonávala mnohé úlohy patriace do pôsobnosti orgánov štátnej moci a správy. Ako jediná branná polovojenská organizácia bola ustanovená v októbri 1938 na základe Nariadenia slovenskej vlády.
Vládnym nariadením z 5. septembra 1939 sa podstatne rozšírili právomoci Hlinkovej gardy a stanovili sa princípy povinného vstupu aj formou doplňujúcich organizácií všetkých mužských príslušníkov od 6 do 60 rokov. Toto ustanovenie narazilo na odpor obyvateľstva, a preto bola 21. decembra 1939 vyhlásená za polovojenskú organizáciu s dobrovoľným členstvom. Postavenie a úlohy HG však definitívne upravil zákon z 5. júla 1940. Pôsobila ako politická polícia v spolupráci s Ústredňou štátnej bezpečnosti.
Mala vytvorené špeciálne jednotky (jazdecká, letecká, motorizovaná, spojovacia, železničná, akademická HG). Špeciálne kurzy pre najspoľahlivejších viedli nemeckí inštruktori. Najvyšším veliteľom bol prezident Jozef Tiso. Ako súčasť bezpečnostného aparátu Slovenskej republiky plnila niektoré úlohy politickej polície, brutálne potláčala akékoľvek formy nesúhlasu s režimom. Počas SNP sa najmä jej úderné a pohotovostné oddiely priamo podieľali na trestných výpravách a akciách po boku nemeckých jednotiek proti povstalcom aj civilnému obyvateľstvu. Popri pohotovostných oddieloch boli utvorené poľné roty, nasadené na frontoch a tiež do akcií proti partizánom. Organizačne sa členila na zbor mládeže a zbor gardistov.
Od septembra 1944 sa stala Hlinkova garda popri Domobrane zložkou ozbrojených bezpečnostných síl slovenského štátu, podriadenou Ministerstvu národnej obrany. Od jari 1945 jej činnosť usmerňoval veliteľ nemeckých vojsk na Slovensku. Porážkou nacizmu bola Hlinkova garda zlikvidovaná, jej predstavitelia a aktívni prívrženci boli väčšinou postavení pred súdy.
Zdroj: wikipedia