HISTORICKÝ VÝVOJ LANOVIEK
Rôzne druhy lanovej dopravy sa v minulosti používali predovšetkým na dopravu materiálu, zásobovanie vojenských pevnosti, prechod cez rôzne terénne prekážky, rieky a pod. Konštrukcie podpier boli drevené, používali sa konopné laná. Tieto lanovky poháňala živá sila — ťahali ich zvieratá alebo ľudia, Koncom 19. storočia švajčiarsky inžinier Niklaus Riggenbach patentoval hrebeňové vozidlo, ktoré sa uplatnilo v roku 1870 na prvej zubačkovej lanovke vo Vitznau Rigi. Švajčiarska príroda, rozvoj strojárskeho priemyslu i cestovného ruchu vytvorili predpoklady, aby v tom čase získal vedúce postavenie v odbore lanovej dopravy švajčiarsky lanovkársky priemysel. Limitujúcim činiteľom dĺžky lanovky bola dĺžka lana. Z tohto obdobia sa traduje výstavba úsekov — sekcii — lanoviek medzi ktorými museli cestujúci prestupovať. Vďaka technickému pokroku, začína sa začiatkom 20. storočia dostávať k slovu nový druh lanovej dopravy — visuté lanovky.Prvú postavili v roku 1908 v Grindelwalde na Wetterhorn. Vyskytli sa však rôzne prevádzkové ťažkosti a najmä cestujúci mali strach a tak vývoj visutej lanovej dopravy pokračoval až po dvadsiatich rokoch.
Prvá trať z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso má celkovú dĺžku 4137 m a prekonáva výškový rozdiel 860 m. Má dve jazdné vetvy a každú z nich tvori jedno nosné lano. Pracuje v kyvadlovej prevádzke s dvoma vozidlami. Každé z nich pojme užitočnú zátaž 2500 kg. Pohon je na stanici Skalnaté pleso a uprostred trate je medzi stanica Štart, ktorá rozdeľuje trať na dva diely. Nosné laná majú priemer 45 mm, ťažné priemer 22 mm a protilaná 17 mm. Druhá trať zo Skalnatého plesa na Lomnický štít meria 1 872 m pri prekonanom výškovom rozdiele 850 m. Má iba jednu nosnú vetvu, vytvorenú jedným nosným lanom na ktorom jazdi jedno vozidlo. Nosné lano o priemere 42 mm je zakotvené na stanici Lomnický štít a napínané na Skalnatom plese. Ťažné laná, ktoré tvoria uzavretý okruh, majú priemer 25 mm. Stavba každého zariadenia v horskom teréne je oveľa komplikovanejšia ako v rovinatom kraji. Tým skôr to platí o visutej lanovke. Tak napríklad nosné lano, ktorého jeden meter (pri priemere 45 mm) má hmotnosť takmer 12 kg a ktoré musí byt v jedinom kuse v celej dĺžke, malo pre dolnú trať tatranskej lanovky celkovú hmotnosť vyše 25 ton. Neoceniteľným pomocníkom sú v podobných prípadoch pomocné nákladné lanovky. Pri stavbe použili dve — jednu zo Štartu na Skalnaté pleso, druhú ďalej na Lomnický štít. Pravda aj tieto pomocné lanovky bolo treba najprv postaviť. Tá, ktorá obsluhovala stavbu dolnej trate dopravila pri priemernom dennom výkone 80 až 100 ton dovedna asi 16 tisíc ton stavebného a iného materiálu. Pre stavbu pomocnej lanovky na Lomnický štít bolo treba vyniesť na vrchol nielen potrebné oceľové konštrukcie, ale aj cement, piesok a vodu! Lano tejto lanovky dopravovali tak, že najprv vyniesli na dvoch cievkach navinuté lano s priemerom 10 mm, cievky zhodili dole a konce lana dole spolu splietali. Toto lano — fungujúce už ako dopravné lano pomocnej lanovky — vytiahlo potom na štít hrubšie lano o priemere 15.5 mm a toto vytiahlo už definitívne dopravné lano s priemerom 26,5 mm. Pomocnou lanovkou potom vytiahli na štít obe ťažné laná hlavnej lanovky i jej nosné lano. Začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia, vývoj lanovkovej dopravy v Transporte začal zaostávať za svetovou špičkou. Výrobný program lanoviek predstavoval iba asi 2 % z celkového objemu výroby v tomto národnom podniku. Transporta dostala iné,dôležité úlohy pre národné hospodárstvo a nemohla už uspokojovať potreby vo výrobe lanoviek. Naše lanovkárstvo začalo za svetovou úrovňou zaostávať malými prepravnými kapacitami, minimálnou automatizáciou a ďalšími technickými nedostatkami. Po podrobných analýzach sa ukázalo, že bude výhodnejšie zakúpiť zahraničnú licenciu. Licenčným poskytovateľom je francúzska firma Pomagalski S. A. z Grenoblu. Licenčné výrobky vyrábané Tatranskom podniku miestneho priemyslu v Kežmarku nesú obchodný názov TATRAPOMA.
SEDAČKOVÉ LANOVKY
Jednolanové obežné lanovky s pevným uchytením závesov na dopravné lano patria k najjednoduchším systémom lanoviek a sú najrozšírenejšie. Povedzme si stručne, ako vlastne fungujú. Závesné zariadenia — sedačky - obiehajú medzi dolnou a hornou stanicou rýchlosťou 0,5 až 2,5 m/s. Cestujúci nastupujú a vystupujú počas jazdy, v zimnej sezóne s lyžami na nohách (pravda ak sú na to prispôsobené, nástupiská a výstupiská). Os trasy každého úseku lanovky prebieha v pôdoryse v priamke. Úseky sú dlhé najviac 2000 m jednak z dôvodu konštrukčného, ktorý predstavuje výkon poháňacieho agregátu, priemer a nosnosť lana, no aj z prevádzkového, pretože najmä v zime by pri väčších dĺžkach úsekov hrozilo podchladenie cestujúcich. Prepravnú kapacitu takejto lanovky obmedzuje časový interval medzi sedačkami, ktorý je potrebný pre plynulé nastupovanie a vystupovanie cestujúcich. Moderné sedačkové lanovky prepravia 900 až 1300 osôb za hodinu. Priemer používaných dopravných lán sa pohybuje od 28 do 35 mm podľa zaťaženia. Laná šesťpramenné s textilnou vložkou sú v jednom kuse a "nekonečné" lano ich spájajú zápletom. Obdobné podmienky platia aj pre napínacie laná, ktoré sú kratšie a sú zakotvené o klietku napínacieho závažia. Závesy sedačiek sú pevne pripojené na dopravné lano pomocou čeľusti, ktoré pôsobia na lano konštantnou silou a znemožňujú, aby sa sedačka sama uvoľnila. Podpery trasy sedačkových lanoviek sú zväčša rúrovej konštrukcie tvaru "T" a sú zabetónované do betónových základov patiek. Na podperách sú uchytené rámy vahadiel batérii kladiek. Kladky prichádzajú bezprostredne do styku s dopravným lanom a ich úlohou je okrem vedenia lana zachytávať sily od zložiek hmotnosť lana, sedačiek i cestujúcich. Hlavnou časťou pohonu je elektromotor, prevodovka a náhradný zdroj. Náhradný zdroj zabezpečuje dodávku elektrického prúdu pri prerušení dodávky elektrického prúdu alebo priamo zabezpečuje pohyb lanovky zníženou rýchlosťou.Moderné lanovky používajú na reguláciu rýchlosti tyristorové meniče. Hlavná brzda pôsobí priamo na poháňací lanový kotúč prostredníctvom čeľusti. Brzda sa uvádza do činnosti elektricky — prerušením prúdu v elektrohydraulickom odbrzdovači. Brzdy účinkujú samočinne pri všetkých poruchách lanovky. Musia byt dimenzované jednotlivo, aby dokázali sedačky, či kabínku spomaliť najmenej na 0,5 m/s.
Jednou z najväčších výhod lanoviek je vysoké tempo výstavby pri obmedzení tzv. mokrého stavebného procesu, ktorý sťažuje a predlžuje práce najmä v horských oblastiach. Pri moderných lanovkách sa výstavba rieši stavebnicovým systémom, pričom sa betónujú iba pätky podpier a stanice. Mnohé stanice už majú iba oceľové konštrukcie bez budov (napríklad lanovka Záhradky - Konský Grúň v Demänovskej doline).
V štádiu prototypových skúšok sú v súčasnosti tzv. aerobusy, kabíny pre 150 až 200 cestujúcich, ktoré sú zavesené na systéme lán. Podobne sú v štádiu, skúšok rôzne druhy monorailov pre prímestskú dopravu. Ale to by už bola iná kapitola.
Prehľad osobných lanoviek na Slovensku
Západoslovenský kraj:
- Kamzik - SL -2. dl2ka trasy 985 m. 430 m n m 450 osôb
- Nitra, Zobor - SL-2. 1359 m. 550 m n m., 430 os/11
Stredoslovenský kraj:
- Piesok - Chvatimech - SL, 548 m, 780 m, n.m., 120 os/h
- Srdiečko - Kosodrevina - SL-2, 1056 m, 1485 m n.m., 300 os/h
- Kosodrevina-- Chopok - SL-2, 1480 m, 2000 m n.m., 300 os/h
- Jasná - Luková - SL-2, 1135 m, 1666 m, n.m. 220 os/h
- Luková - Chopok SL-2, 1090 m, 2005 m, n.m. 220 os/h
- Demanovské jaskyne - SL-1, 138 m, 870 m, n. m. 500 os/h
- Záhradky I - SL- 2, 1660 m, n.m. 900 os/h
- Záhradky II - SL - 2, 1060 m, 1842 m, n.m. 900 os/h
- Turecká Krížna - SL -1, 2067 m, 1440 m, n.m. 300 os/h
- Martin, Mart. hole SL-1, 2080 m, 1250 m, n.m , 300 os/h
- Vrátna - Chleb - SL-2, 1716 m, 1500 m, n.m . 200 os/h
- Ružomberok - Malinô Brdo - KL-4, 1710 m, 958 m n.m, 450 os/h
Východoslovenský kraj:
- Štrbské pleso-Solisko - SL 2, 2089 m, 1915 m, n.m 450 os/h
- Štrbské pleso - Mostíky SI 1, 328 m, 1 558 m, n.m . 310 os/h
- Tatr. Lomnica - Štart - K L-30, 2068 m, 1165 m, n.m., 78 os/h
- Štart - Skalnaté pleso - K L-30. 2068 m,. 1764 m, n.m . 78 os/h
- Skalnaté pleso - Lomnický štít, KL. 20, 1872 m, 2628 m n.m., 50 osôb
- Tatr. Lomnica -Štart KL-4, 1666 m, 1173 m, n.m. 428 os/h
- Štart - Skalnaté pleso - K L-4, 1892 m, 1764 m, n.m., 428 os/h
- Skalnaté pleso - Lomnické sedlo SL, 1160 m, 2147 m, n.m. 900 os/h
- Starý Smokovec - Hrebienok - PL, 2019 m, n.m., 1280 m n. m., 900 os/h
- Dedinky - Geravy - SL-1, 2100 m, 1100 m, n.m., 300 os/h
Zdroj: Časopis Elektrón
