Špecializované termoreceptory nemusia byt len na tykadlách, ale napríklad aj na chodidlách. Takto vyzbrojená mucha tse-tse ich pravdepodobne používa pri vyhľadávaní najvhodnejšieho miesta, kde zasiahne kožu svojho teplokrvného hostiteľa. Pozoruhodným zmyslom pre presné vnímanie a registrovanie teploty sa nevyznačujú len nižšie živočíchy, ale aj mnohé druhy stavovcov. Vera druhov rýb dokáže okamžite zareagovať na zmenu teploty vody hoci len o niekoľko stotín stupňa. Tento zmysel im pomáha pri orientácii sa v rôzne teplých prúdoch oceánov a mori, pri ich pravidelných sťahovaniach za potravou, alebo za neresením. Hady, špeciálne čeľaď štrkáčovi-tých, majú po oboch stranách hlavy dve malé jamky, ktorých funkcia bola vedcom dlho neznáma. Až po podrobnom výskume zistili, že sú to vlastne infračervené teplomery, ktorými hady tejto čeľade odhalia svoju korisť i za úplnej tmy. Infračervenému teplomeru neunikne aj taká korisť, ktorá sa svojim sfarbením prispôsobila prostrediu. Medzi vtákmi majú túto schopnosť maximálne vyvinuté druhy čeľade tabonovitých žijúce v Austrálii, Novej Guinei a na niektorých ticho-morských ostrovoch. Mláďatá týchto druhov sa neliahnu pôsobením tepla svojich rodičov, ale v akejsi umelej liahni vytvorenej z množstva organického materiálu ako je napr., tráva, Iístie a podobne. Do neho nanesie samička vajíčka a nakoniec celé hniezdo zasype pieskom. Tlením organických látok vzniká teplo, ktoré zároveň zohrieva i vajíčka. Pre vývoj vajíčka je nevyhnutné takmer polroka udržiavať v liahni stabilnú teplotu 33 °C. Preto rodičia musia počas dňa odhŕňať piesok, alebo vytvárať vetracie šachty, v noci alebo za chladného počasia nanášať nové izolačné vrstvy piesku pripadne doplniť organický materiál. Teplomerom, ktorý majú na jazyku a podnebí, zistia teplotu v liahni s presnosťou na desatiny stupňa.
Zdroj: Časopis elektrón