Z HISTÓRIE STAVBY
V polovici minulého storočia chodili Moskovčania ešte peši. Potom sa na uliciach objavili prvé verejné koče, dlhé vozidlá s doskou medzi prednou a zadnou osou, na ktorej sedeli cestujúci. V roku 1872 postavili prvú konskú dráhu a prvé električky sa objavili začiatkom tohto storočia. Keď sa potom Moskva stala hlavným mestom Sovietskeho zväzu narastali postupne problémy s hromadnou dopravou, hoci sa medzičasom počet električiek zdvojnásobil a objavili sa autobusy a taxíky. Prípravné práce na výstavbu metra sa začali v roku 1931. História stavby Moskovského metra sa začala v deň 14. výročia VOSR. Pracovalo sa lopatami a motykami. Koncom roku 1932 pracovalo na stavbe niekoľko sto ľudí. Po železnici prichádzalo drevo z Archangelska, asfalt z Baku, stroje z Leningradu, koľajnice z Kuzbasu, žula z Ukrajiny a Karélie Uralu a Zakavkazska, cement od Čierneho mora a Volgy. Svoje výrobky metru dodávalo 539 závodov a podnikov. Brány prvej linky moskovského metra, ktorá bola dlhá 11.6 km a mala štrnásť staníc, sa otvorili pre širokú verejnosť 15. mája 1935. Prevádzku začalo dvanásť párov vlakov, z ktorých každý sa skladal spočiatku z dvoch, neskôr zo štyroch vozňov. Prvý deň prevádzky prepravili vlaky asi 300 tisíc ľudí. V tom istom roku sa rozhodlo o stavbe druhej etapy metra. Tá si vyžiadala novú techniku, použitie raziaceho štítu a ďalšiu mechanizáciu. Výstavbu metra neprerušila ani Veľká vlastenecká vojna, naopak, dĺžka trati sa počas vojny zväčšila. V januári 1943 dali do prevádzky dve trate. Cez vojnu začali tiež budovať 19 kilometrovú okružnú trasu, ktorá prechádza 18 štvrťami mesta a spojuje sedem moskovských železničných nádraží. Okrem toho metro prijímala najmä v prvom období vojny pod svoju ochranu obyvateľov hlav ného mesta. Moskovčania sa dnes môžu vybrať deväť druhov dopravných spojení mestskými dopravnými prostriedkami. Na prvom mieste je to metro, ale aj elektrické vlaky do prímestských oblasti, autobusy, trolejbusy, električky, taxíky osobné a taxíky, ktoré jazdia po stanovených linkách, v lete riečne lode a napokon súkromné autá. Avšak najmä pri nepriaznivom počasí je rýchlejšie a v každom prípade lacnejšie jazdiť metrom. 107 staníc je rozložených takmer vo všetkých obvodoch Moskvy a pri prieskume najobľúbenejšieho dopravného prostriedku to metro vyhralo na celej čiare.
ZAUJÍMAVÉ ČÍSLA
Prostriedky mestskej hromadnej dopravy prepravia v Moskve denne viac ako 15 miliónov cestujúcich. Z toho metro prepraví denne 6 miliónov ľudí. Rekord „padol" 25. marca 1977, keď za jeden deň prešlo kontrolnými stanovišťami 7.860.000 osôb. Aby metro mohlo zvládnuť takéto úlohy, má jeho vozňový park 2 600 vozňov. Minimálny interval medzi vlakmi je 80 sekúnd, pričom 99,99 % vlakov dodržuje časový jazdný grafikon s presnosťou plus — mínus 5 sekúnd. Metro slúži cestujúcim prakticky 20 hodín denne. Najväčšia frekvencia cestujúcich je medzi 7. a 18. hodinou. Najviac jázd sa uskutočňuje v piatok, najmenej v nedeľu. Počet sa mení aj podľa jednotlivých mesiacov. Najrušnejšie dni v metre sú 31. marec a 31. december. Zato najmenej rušný dňom býva 1.január.
PODZEMNÉ MESTO
Hlboko pod zemou žije takmer nepretržite ešte jedno mesto. Ak poznáte azbuku, nemôžete v ňom zablúdiť. Od prvého kroku až pokým nevyjdete na ulicu vás vedú jednoducho a dobre premyslené informačné tabule. Moskovské metro ako prvé v histórii svetovej výstavby podobných zariadení predstavuje architektonický komplex umeleckého významu. Od samého začiatku prizvali k projekcii i vlastnej výstavbe okrem inžinierov aj vynikajúcich architektov, maliarov a sochárov. Riešenie podzemných dvorán, širokých podchodov, rozsiahlych rámp dalo väčšine staníc osobitný charakter a napomohlo prekonaniu pocitu stiesnenosti, ktorý býva zvyčajne vlastný všetkým podzemným stavbám. V chodbách a sálach staníc, obložených mramorom a vyzdobených mozaikou, nájdete aj stánky s novinami, predavačov žrebov i kvetov. Je tu aj dostatok telefónnych automatov. Moskovské metro je tiež jed ným z najobdivuhodnejších mineralogických múzeí na svete. V stanici Majakovskaja sú päty stĺpov z nehrdzavejúcej ocele vyložené nádherným rhodenitom. Na staniciach Dinamo a Sokol a Bielorusskaja sa človek pokochá pohľadom na onyxové polodrahokamy,steny stanice Semjonovskaja sú zdobené svetlozeleným hadcom a steny stanice Baumanskaja zdobí porfyr. V podzemných sieňach je aj labradorit, sú tam sivé, ružové a červené odrody žuly. Skutočnou poémou z kameňa sú najrôznejšie druhy mramoru. V mramore všetkých farieb sú najjemnejšie kresby, ktoré vytvorila príroda na Urale, v Altaji. Arménsku, Gruzinsku, Kazachstane, Uzbekistane, na Ukrajine i v Bielorusku. Uzbecký mramor je vari najfarebnejší zo všetkých. Veľmi zaujímavým spôsobom ho použili na stanici Kuzneckij most. Keď človek schádza po pohyblivých schodoch do stanice dole, zdá sa mu, akoby bolo v diaľke vidno ranné zore. Tento dojem vyvoláva to, že stavitelia dôsledne dodržali postupný prechod od chladných farebných odtieňov k teplejším. Ak človek dôjde až na koniec stanice a obráti sa, má dojem, že sa opačný koniec stráca v temnom hmlistom opare.
MAGNETICKÉ CESTOVNÉ LÍSTKY
V moskovskom metre pokusne zavádzajú magnetické cestovné lístky. Majú cestujúcim usporiť starosti s drobnými mincami a súčasne zvýšiť priepustnosť vchodových turniketov. Cestovný lístok, použiteľný na 19 jázd, má tenkú magnetickú vrstvu, ktorú automat v zlomku sekundy preskúša a vpusti cestujúceho na nástupište. Pri vhodení mince trvá vybavenie 2 sekundy, pri použití magnetického cestovného lístka iba jednu sekundu. V metre sovietskej metropoly sa denne vymení okolo 400 miliónov kubických metrov vzduchu. Na Kalukskorižskom okruhu v súčasnosti inštalujú systém automatickej kontroly klímy v metre. Informačná stanica bude prijímať elektrické signály od snímačov, ktoré sledujú teplotu a vlhkosť vzduchu. Podľa nameraných hodnôt potom automaticky zreguluje výkon ventilačného systému. Zároveň sa v Sovietskom zväze pracuje na novom druhu mestskej dopravy pneumatickej expresnej dráhe na prepravu osôb. Experimentálny úsek dlhý 6 km by prechádzal pod Zelenogradom pri Moskve a mal by 4 stanice. Dva samostatné tunely s pravouhlým prierezom budú zásobené stlačeným vzduchom, vznikne pretlak 0.028 MPa, a to postačí na jazdu rýchlosťou 30 až 90 km/h. Tunelmi širokými 3m a vysokými 2.3 m majú jazdiť desať vozňové komfortné súpravy. Hermeticky uzavreté vozne s klimatizáciou pojmú po 125 cestujúcich. Na nástupištiach zelenogradskej pneumodráhy sa budú kabínové i šachtové dvere automaticky otvárať súčasne. Tým sa zabráni unikaniu stlačeného vzduchu z tunelov. Podľa výpočtov má byt zriadenie osobnej pneumodráhy niekoľko-násobne lacnejšie ako rovnako dlhé linky elektrickej podzemnej dráhy. A jeden vozeň by nevyšiel drahšie ako veľký mestský autobus. Ďalšou prednosťou by bola nehlučná jazda.
PRED OLYMPIÁDOU
Mestská hromadná doprava bude musieť zabezpečiť podľa požiadaviek olympijského výboru ZSSR prepravu športovcov a hostí medzi deviatimi rôzne ležiacimi športovými zónami v oblasti Moskvy a jej najbližšieho okolia do komplexu olympijskej dediny, ktorá je situovaná v juhozápadnej časti Moskvy. Pre jednotlivé dopravné smery zostavili diagramy najväčších prúdov cestujúcich. Ich rozbor ukázal, že najväčší nápor cestujúcich sa očakáva v deň otvorenia a ukončenia hier a pri finálových stretnutiach vo futbale. V období olympiády na všetkých linkách metra zväčšia súpravy vozňov a skrátia medzi - vlakový interval liniek. Pre všetky trasy metra zostavia špeciálne olympijské grafikony. Na zvládnutie veľkého počtu cestujúcich a ich prístupu do podzemných priestorov metra sa zvyšujú počty eskalátorov. Rýchlosť pohybu sa zvýši o 0.15 m/s. Do začatia olympijských hier dostane moskovské metro ďalších 300 vozňov novej konštrukcie, ktoré nahradia staršie typy. Nové súpravy sú konštruované na rýchlosť 90 km/h, majú luminiscenčné osvetlenie a klimatizačné zariadenie. Názvy staníc budú okrem azbuky uvedené aj v latinke. Podstatne sa zlepšia informácie cestujúcich v súpravách - vo vozňoch budú umiestnené grafické prehľady liniek s prípojnými stanicami. Na nich bude svetelne signalizovaná okamžitá poloha vlaku. Zvuková informácia cestujúcich bude aj vo francúzštine, angličtine a nemčine. Moskovské metro bude mat počas olympijskú centrálnu informačnú službu s nepretržitou prevádzkou. Pred olympiádou otvoria prevádzku na novej linke Kalininská-gorkovská v dĺžke 12 km. V generálnom pláne Moskvy sa ráta s predĺžením trati metra na 320 km a neskôr na 450 km. Časom pribudne k dnešnej okružnej trase ďalšia, ktorú budú križovať nielen radiálne, ale aj tetivové magistrály, ktoré povedú až 30 km za obvod mesta k letiskám, rekreačným strediskám a sídliskám - sputnikom.
Zdroj: Časopis Elektrón
