RetroMánia

Mečiarizmus - pojem, ktorý sa stal na Slovensku "legendou".

O mečiarizme sa toho v slovenskej tlači veľmi veľa popísalo. Písali sa fámy, polopravdy, alebo jasne zavádzajúce informácie. Len pravda akosi unikala, lebo sa riešila systémovo, teda tisíckrát opakovaná lož sa nakoniec predsa len stala slovenskou pravdou. A čo to vlastne je mečiarizmus? Šlo a dodnes v podstate ide o výklad politickej histórie z obdobia vlády Vladimíra Mečiara po rozdelení Československa tak, ako to komu vyhovuje s cieľom v podstate získavať vždy nový a nový politický kapitál a zastierať vlastné majetkové ambície. "Je po voľbách, zvyknite si.", výrok Vladimíra Mečiara ktorý odštartoval temné obdobie slovenskej politickej histórie. HZDS získalo v predčasných voľbách 34,9 percenta hlasov a 61 poslaneckých kresiel. Ľuptákovci - Združenie robotníkov Slovenska,  získali 7,34 percenta a 13 mandátov, SNS s 5,4 percentami mali deviatich poslancov. Politický systém, ktorý mečiarizmus predstavoval, rozdeľoval ľudí v jeho celej politickej sfére a sledoval jediný cieľ. Maximalizovať politické a finančné zisky ľudí, ktorí sa stali jedným z článkom dlhej reťaze na úkor budúcnosti Slovenskej republiky. Republiky, ktorá disponovala štátnym majetkom našich starých otcov a krajiny z ktorej sa nakoniec dnes stala montážna linka Európy. Po štyroch rokoch vládnutia Vladimíra Mečiara vláda zanechala Slovensko zdevastované natoľko, že na konci volebného obdobia si musel štát požičiavať za tridsaťpercentný úrok. 

Čiernohronská železnica je úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm. Železnica sa tiahne na trase Chvatimech – Hronec – Čierny Balog – Vydrovo v Slovenskom rudohorí. Do roku 1982 bola značne rozvetvená a mala celkovú dĺžku 131,98 km. Trate železnice viedli údoliami Čierneho Hronu a jeho prítokov. V roku 1982 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Čiernohronská železnica bola v roku 2011 vyhlásená za jeden zo siedmych divov Banskobystrického samosprávneho kraja. Železnica bola postupne vybudovaná od roku 1908 najprv Rakúskouhorskom a po roku 1918 ČSR. Zániku sa dožila v roku 1982, kedy súdruhovia komunistickej strany rozhodli, že všetko staré treba zniesť zo sveta a treba sa venovať len novým veciam a všetko - lokomotívy, vozne a koľajnice mali byť zošrtotované najneskôr do roku 1985. Táto železnica patri medzi posledné, ktorá dokázala v 80. rokov 20. storočia ešte v Československu ako tak fungovať. Nakoniec sa podarilo zachrániť 17 km trate - kmeňovú trať z Hronca do Čierneho Balogu spolu s časťami niektorých odbočiek. Trvalo však 13 dlhých rokov pokiaľ sa nadšencom pre túto lesnú železnicu podarilo v roku 1995 znova spustiť sezónnu prevádzku na kmeňovej trati medzi Čiernym Balogom a Hroncom.

Ing. Michal Kováč, CSc., prvý prezident Slovenskej republiky. Do tejto ústavnej funkcie bol zvolený dňa 15. februára 1993

Prezidentský mandát 1993 - 1998. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Po ukončení školy pracoval v bankovníctve až do roku 1989. Od roku 1989 pracoval, ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR, pričom v roku 1992 bol zvolený do funkcie jej predsedu. V rokoch 1989 až 1991 pôsobil, ako minister financií federálnej vlády. Funkčné obdobie Michala Kováča skončilo 2. marca 1998. Prezidentské právomoci následne odovzdal vláde Slovenskej Republiky. Úradujúcim prezidentom sa stal Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič.V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Malá privatizácia československej ekonomiky z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku v rokoch 1990 – 1993 znamenala riadený odpredaj štátneho majetku súkromníkom. Išlo podľa slov vtedajšej politickej garnitúry o predaj menších prevádzkových jednotiek, ako boli reštaurácie, maloobchodná sieť a komunálnych služieb. Malá privatizácia mala za cieľ vytvoriť podnikateľskú verejnosť v Československu a teda neštátne zefektívniť a služby, ktoré obyvateľstvo tak za socializmu kritizovalo. Do malej privatizácie vstúpili rôzny ľudia, rôzne politické strany s jediným cieľom. Sprivatizovať čo možno najväčší objem majetku. Nedomyslený mechanizmus celej privatizačnej mašinérie pripravil štátnu pokladnicu o mnoho miliónov Kčs. Počas prvých dní privatizácie sa majetok privatizovaných prevádzok vydražili spravidla za cenu vyššiu než bol úradný odhad. Okamžite však do hry vstúpili najrôznejší pseudopodnikatelia a politici, ktorí rôznymi metódami a praktikami riadili proces privatizácie a tak prichádzali k nemalým majetkom pod ich skutočnú nominálnu i trhovú hodnotu.