RetroMánia

Štátne podniky existovali v Československu do konca druhej svetovej vojny a od roku 1945 sa z nich postupne vytvorili národné podniky (n.p.). Od roku 1951 sa pojem štátny podnik nepoužíval. Národný podnik bol hlavným typom hospodárskej organizácie v komunistickom Československu v nasledujúcom období. Od roku 1988 (v rámci prestavby) boli národné podniky postupne späť premieňané na štátne podniky (štátne podniky boli zavedené zákonom č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku).

Zoznam národných podnikov v Slovenskej socialistickej republike v rokoch 1948 - 1989:

Železná opona,  termín ktorý vyjadroval imaginárnu hranicu rozdelenia Európu na dva politické póly. Na socialistický a kapitalistický. Išlo o hermeticky nepriestupný hraničný priestor medzi západným a východným blokom v období takzvanej studenej vojny. Takéto priestory sa nachádzali na západnej hranici ZSSR, NDR, Československa, Maďarska, Juhoslávie a Bulharska. Išlo o premyslený a úzko strážený pás hraničného terénu špeciálnymi vojenskými jednotkami. Pred štátnou hranicou sa smerom do vnútrozemia sa nachádzalo takzvané hraničné pásmo (široké dva až dvadsať km), kde bolo možné vstúpiť len na zvláštne povolenie. V období socialistického Československa túto úlohu plnili vojská pohraničnej stráže.  Išlo o vojakov základnej služby (od apríla 1950 nastúpili po prvý krát k Pohraničnej stráži vojaci základní služby) s predĺžením služby na 27 mesiacov a (vojakmi z povolania) dôstojníkmi a práporčíkmi, ktorí tvorili celkovo asi osem percent z celkových tabuľkových počtov. Odvedenci boli vyberaní z radov preverených občanov, synov rodičov, ktorí boli členmi KSČ, či zväzáckymi funkcionármi. Na sklonku 80. rokov 20. storočia sa už nevenovala tak špecifická pozornosť pri výbere odvedencov, ako tomu bolo v 50. a 60. rokoch. Odvedenci absolvovali najprv trojmesačné základný výcvik so zameraním na ostrahu štátnej hranice. Vybraní vojaci boli následne poslaní (na základe zastávaných tabuľkových funkcií) na sedem mesiacov do poddôstojníckej školy. Na štátnej hranici strážili priestor s vybudovanými bariérami, ktoré predstavovali zväčša dva ploty s územím nikoho, kde boli zakomponované rôzne technické zariadenia. Tieto zariadenia sa označovali ako signálky. Medzi spôsoby zastavovania narušiteľov štátnej hranice patrili mínové polia, nástražné výbušné systémy, psy, ktoré sa pohybovali na signálkach a elektrodrôtené zátarasy, ktorá mohla byť napájaná napätím až 6000 voltov. Železná opona sa začala odstraňovať na československo rakúskych hraniciach od 11. decembra 1989.

V tomto článku poodhalíme, ako vyzerali železnice, železničné stanice, vlakové nástupištia, samotné vlaky a všetko čo súviselo s prepravou po železnici z pred roka 1989. Porovnáme, ako vyzeralo cestovanie v tedy a dnes, pozrieme sa retro  optikou, na kultúru cestovania, odhalíme niekoľko základných faktov o železniciach a zaspomíname na vlaky ťahané parou čí na známe medzinárodné rýchliky Praha - Moskva. A  k tomu všetkému niekoľko dobových filmových žurnálov.

Mečiarizmus - pojem, ktorý sa stal na Slovensku "legendou".

O mečiarizme sa toho v slovenskej tlači veľmi veľa popísalo. Písali sa fámy, polopravdy, alebo jasne zavádzajúce informácie. Len pravda akosi unikala, lebo sa riešila systémovo, teda tisíckrát opakovaná lož sa nakoniec predsa len stala slovenskou pravdou. A čo to vlastne je mečiarizmus? Šlo a dodnes v podstate ide o výklad politickej histórie z obdobia vlády Vladimíra Mečiara po rozdelení Československa tak, ako to komu vyhovuje s cieľom v podstate získavať vždy nový a nový politický kapitál a zastierať vlastné majetkové ambície. "Je po voľbách, zvyknite si.", výrok Vladimíra Mečiara ktorý odštartoval temné obdobie slovenskej politickej histórie. HZDS získalo v predčasných voľbách 34,9 percenta hlasov a 61 poslaneckých kresiel. Ľuptákovci - Združenie robotníkov Slovenska,  získali 7,34 percenta a 13 mandátov, SNS s 5,4 percentami mali deviatich poslancov. Politický systém, ktorý mečiarizmus predstavoval, rozdeľoval ľudí v jeho celej politickej sfére a sledoval jediný cieľ. Maximalizovať politické a finančné zisky ľudí, ktorí sa stali jedným z článkom dlhej reťaze na úkor budúcnosti Slovenskej republiky. Republiky, ktorá disponovala štátnym majetkom našich starých otcov a krajiny z ktorej sa nakoniec dnes stala montážna linka Európy. Po štyroch rokoch vládnutia Vladimíra Mečiara vláda zanechala Slovensko zdevastované natoľko, že na konci volebného obdobia si musel štát požičiavať za tridsaťpercentný úrok.