• V ordinácii žena lékaři:
— Pane doktore, napsal byste mné neschopenku? Boleji rné nohy.
— Jaké máte zaméstnáni? — Jsem šlapka.
• K lekárovi príde zdravý nemocný s prosbou:
— Pán doktor, chcel by som si konečne dokončiť chliev a potreboval by som byť tri dni práceneschopný. Urobite mi to? A vzápati postavi pred neho na stôl fľašu francúzskeho koňaku.
Lekár fľašu schová a vyčítavo vraví:
— Vy ste strašný človek! Nedostatok času nahrádzate ešte aj nedostatkom charakteru.

Starec na kovovej stoličke dostal elektrický úder. Podskočil a zalapal po vzduchu.
— Zvyšujeme kapacitu prúdu, — komentoval liečbu doktor a posunul spínač na vyšší stupeň. Starec sa dostal do akéhosi skackavého pohybu, ktorý by laik nazval tancom svätého Víta.
— Výborne, — pochvaľoval si doktor,
— Funguje to! Prejdeme k ďalšej fáze. Starec sa ani nestačil spamätať z elektrickej tancovačky a už mal nad koreňom nosa vbodnuté štyri ihly.
— lh! — stačil vykríknuť a zamdlel.
— Čudné, — pokrútil nad ním hlavou doktor a pretrel si prstom naježené fúziky.
— Séria šokov je odporúčaná terapia všade vo svete. Prečo takto reaguje? Nemali sme začať v opačnom poradí?!
Sestra, vedro! Po ľadovej sprche sa starec ako-tak prebral.
— No, ako, tatko?!
— Mizerne, pán doktor, mizerne!
— zašepkal starec roztraseným hlasom.
— Vy ste mi museli čosi zatajiť tatko! Váš súkromný život, čo?! Čo robíte, hm?
— Už nič, pán doktor! — A z čoho žijete?!
— Z dôchodku. Teda, z takej malej podpory v starobe.
— Čo?! Podpora?! No vidíte! To práve nesmiete. To vás ubíja. Fyzicky i psychicky. Takže píšem: „Zrušenie podpory, práca vlastnými rukami!" Tak!
— A poradíte mi, kde by som mal pracovať pán doktor?
— Ale, tatko, veď vy ste dospelý muž! Nikto vás predsa nemôže vodiť za ručičku. Teraz, keď viete ako na to, musíte si poradiť sám! A keby sa vám priťažilo, príďte. Vymyslime ešte nejaký prekvapujúci šok! Tak dovidenia a pošlite ďalšieho!

Zdroj: Časopis Roháč

Čerstvý dôchodca

Konečne je zo mňa Niekto! Nie, nie že by moje sociálne postavenie vzbudzovalo závisť. Z dôchodku, ktorý mi ako čerstvému penzistovi vyrúbili, príliš vyskakovať nemôžem. Za to už od prvého dňa na zaslúženom odpočinku sa mi každé ráno zarezáva namiesto budíka do uši hlas mojej manželky: — Niekto si ale žije! Niekto si môže vylihovať koľko sa mu zachce! Niekto by mohol aj vstať a ísť kúpiť rožky! Niekto by mohol už konečne vyniesť smeti!... Niekto, Niekto, Niekto, stále dokola... Ale ja, vzhľadom na svoj mizerný prijem, vzhľadom na stratu spoločenského statusu, ktorý mi zabezpečovalo minulé povolanie, jej lichôtkam neverím. Táraj-ka, ja a Niekto? Otočím sa na druhý bok a púšťam tie reči jedným uchom dovnútra a druhým von.

Ľudovít XV

Za panovania francúzskeho kráľa Ľudovíta XV., bola kráľovská pokladnica natoľko vyčerpaná, že nebolo už z čoho zaplatiť ani len dvoranom. Vtedy sa speváci Kráľovského divadla rozhodli, že pôjdu za ministrom financií, aby im konečne vyplatil mzdu.
— Milí páni, —
odvetil im však minister,
— najprv musím zaplatiť tým, čo plačú, až potom tým, čo spievajú!

Krčma

Dym v krčme by sa nedal ani pílkou na železo krájať, ale vošiel som. Ako vždy. Vo dverách vyhadzovač Pišta chytil do svojej laby moju dlaň a niečo mi do nej vtlačil. Keď som sa veci prizrel, nemohol som uveriť vlastným očiam — v hrsti sa mi leskla päťkorunáčka. Nechápavo som si Pištu premeral. Nebol z tých, čo vracajú také malé dlžoby. Ani som si nespomínal, že by som mu bol niekedy niečo požičal. Keď videl moje rozpaky, s úsmevom na mňa žmurkol:
— Vyrovnávame zápornú daň z obratu. Pozrel som na neho ešte nechápavejšie.
— Ha-ha-ha. Nerozumieš? Mnohí nerozumejú. Vlastne ani ja celkom nie. Ale poviem ti to tak, ako to povedali mne. Posadili sme sa.
— Ty nemáš rád vodku, však?
— vážne sa ma opýtal.
— No — nemám. —
To je dobre.
Ty nemáš rád vodku, preto piješ rum. Je tak? — Tak, — prikývol som. — A niekto iný, čo nemá rád rum, pije vodku. Teda ty piješ rum i za niekoho, čo pije vodku, a ten niekto, čo pije vodku, pije ju aj za teba. Chápeš? — Čosi na tom bude, — súhlasil som, hoci som nič nechápal, ale s Pištom je nebezpečné nesúhlasiť.
— No, a v dôsledku toho sme zvýšili ceny vodky i ceny rumu. Tým sme zlikvidovali zápornú daň z obratu. Nechcel som vyzerať hlúpejší od neho, preto som sa len opýtal:
— No dobre. Ale čo tých paf korún?
— Aha! Pozri sa
— doteraz si urobil cech za 45 korún. Hlavnému si dal sprepitné päť korún, aby ti nemusel vydávať drobné. Ak si mu nedal, zarátal si ho sám. A ty si sa tváril, že o tom nevieš. Pri nových cenách urobíš cech za 75 korún. Vrchný ti však naráta 77.
Ty mu veľkodušne zaplatíš 80. Vo svojej naivite si myslíš, že si tri koruny kompenzoval z tej päťky a ešte si získal dve koruny a môžeš takto z každej návštevy nášho podniku odložiť niečo trebárs na sunar. Je to tak?
— Uhm.
— No vidíš. A to je celý problém zápornej dane z obratu.
— Ešte mi povedz, z akého obratu?
— Obraciaš do seba poldecáky, či nie?!
— Obraciam. — vyjachtal som. A začal som prenikať do podstaty problému. A po piatom poháriku mi už bolo všetko úplne jasné. Ale vybabral som i s tými, čo pijú vodku, i s tými, čo pijú rum. Dnes som totiž obracal iba koňaky. Nech na mňa doplácajú obidvaja!

Na šľaktrafenie

Pamätáte sa ešte na tých hlupákov, ktorí nám nie tak dávno vyhlasovali, že všetko, čo je americké, je zlé? Takto nám napríklad v Bratislave v päťdesiatych rokoch zrušili čitáreň — americké kultúrne stredisko. Od americkej žuvačky až po filmy, časopisy, techniku — všetko bolo zlé, škodlivé a nehodné našej pozornosti. Samozrejme, nielen americké, ale v podstate všetko západné. Kam sme to s takýmito názormi dopracovali vieme a vidíme, stačí ísť do Hainburgu (rakúske mestečko asi 15 km vzdialené do Bratislavy). Prečo sa takto vzrušujem dnes, keď ten, čo má oči, to vidí aj sám? Opäť tu máme inkvizítorov, ktorí tvrdia (a začínajú to, žiar, v praxi presadzovať): všetko, čo je ruské, je zlé a nepotrebné. Nepotrebujeme vraj knihy o ruských ikonách, o historických kostýmoch, ľudovej architektúre, prekrásnych remeslách a o velikánoch tejto krajiny v oblasti maľby, vedy, skrátka, v novej Európe sa my, Česko-Slovensko, zaobídeme bez ďalšieho poznávania kultúry 260 miliónov ľudí. V Nitre, v Banskej Bystrici predajne sovietskych kníh dožívajú. V Bratislave jedna na Hurbanovom námestí je na dožitie a našu múdrosť a prezieravosť sme demonštrovali na malej predajni sovietskych knih na Steinerovej ulici. Na tejto komunikácii máme dve veľké predajne kníh a jednu skvelú malú. A to všetko vari na tristometrovom úseku. Aby sme pri súčasnom katastrofálnom nedostatku predajnej plochy urobili inteligencii zadosť, okrem spomínaných troch predajní sme zrušili Sovietsku knihu a v jej priestoroch otvorili ďalšiu — štvrtú predajňu. V Sovietskej knihe môže našinec kúpiť učebnice, množstvo odbornej literatúry, napríklad výtvarnej. Skvele vytlačená kniha na kriedovom papieri (navyše s anglickým textom) stoji okolo 200 Kčs. Takúto knihu možno samozrejme kúpiť aj v spomínanom Hainburgu. Má to však niekoľko háčikov. Tam je za valuty a desať až dvadsaťkrát drahšia. Preto som zásadne proti zrušeniu predajní sovietskych kníh. Vylievame tu totiž so špinavou vodou z lavóra aj dieťa.

Z vina prešli na koňak, po koňaku sa ohlásila pomsta. Napokon sa rozhodli. že vedúcemu pomôže len dobrá nakladačka. — Večer chodieva s tým svojim sprostým psom, — opisovala im možnosti podgurážená Božena. — A ak ho parádne zmaľujete, tak vám, kamoši, neodmietnem ani... — významne žmurkla. Chlapcom nebolo viac treba. Už o pár hodín si počkali v parku vedúceho a na dôvažok mu vzali peniaze, hodinky a bundu. Zadržali ich na druhý deň v byte pani Boženky. Už im nebolo do smiechu. Ako všetci recidivisti, aj oni dobre poznali paragrafy a vedeli, že teraz dokonale prestrelili. Vieme, nemali sme mu nič brať, — kajúcne vypovedali pred súdom, - mali sme mu dať iba zopár po hube a bol by pokoj. Takto je to lúpež a na to je paleta ako Brno! Aj bola... Takú ani nečakali. Pretože spôsobili ľahké ublíženie na zdraví, bol to druhý odstavec paragrafu 234, čo pre Ota a Jaroslava znamenalo osem rokov straty slobody. A Boženka ako organizátorka prepadnutia tiež neunikla trestu. Napriek tomu, že sa zaprisahávala, že ona to až tak zle s tým jej šéfom nemyslela.

Zdroj: Časopis Roháč

A naozaj. Predseda o probléme vie. Ale nielen zo žiadosti a z rozhovorov, ale aj z vlastnej skúsenosti. Veď aj on býva v Potôčkoch. Takže dosť dobre nechápe, prečo občania písali do redakcie. Pokiaľ ide o vodu, tá v Olešnej šarapatí odušu. Tri skupinové vodovody si tu urobili v akcii takmer pred dvadsiatimi rokmi. Ibaže bez projektu. (Koľko len veci sa vtedy poprerábalo), no a pri poruchách, ktoré sú tu v poslednom čase častým hosťom, sa ťažko hľadá miesto, kde voda zvíťazila nad potrubím. Všetko je ešte skomplikované tým, že vodovod vedie cez súkromné pozemky, a to aj cez pozemky občanov, ktorí nie sú naň napojení. Napokon predseda ešte zdôraznil, že občania sa pustia do opravy až potom, keď vidia, že tak urobil on sám. Na vyhladenie vrások z vodovodu sa ponúkajú dve možnosti. Prvá je však náročná na to, čoho nikto nemá nazvyš. Celo obecný vodovod pre dve a pol tisícky ľudí by stál viac než tridsať miliónov korún. Druhá možnosť je reálnejšia — vymeniť v Potôčkoch zhruba dva kilometre potrubia. Na plánovanú opravu okres sľúbil štvrť milióna. Občania nás v liste požiadali, aby sme im pomohli vyriešiť jeden z najzávažnejších problémov, ktorý „je vizitkou MNV Olešná". Nuž, my si myslime, že problémy v Olešnej by nemal nešiť iba predseda a pracovnici národného výboru. Zišla by sa (podľa predsedu) väčšia aktivita občianskeho výboru z Potôčkov, ale aj všetkých občanov. Veď na tristo pozvánok na verejné schôdze reaguje šesťdesiat — sedemdesiat ľudí. Dúfajme, že takáto „aktivita", typická pre uplynulé obdobie, sa raz a navždy stane minulosťou.

Zdroj: časopis Roháč

Po mierovej zime aj jari dvor v júni 1989 zabetónovali, aby ho v júli mohli znovu rozkopať kvôli zlej kanalizácii. Že je zlá, vedeli už v prvom roku vojny. Nečakaný psychologický ťah na dezorientáciu trpiacich obyvateľov domu použili útočníci štyri dni po rozkopaní dvora. Bytový podnik tam poslal ľudí dvor za asfaltovať. Pri pátraní po pôvode skvelého taktického ťahu, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Kutuzov, sme sa dozvedeli, že každú operáciu riadil iný veliteľ. Rozkopanie a opravu kanalizácie zabezpečoval prevádzkový úsek, plynofikáciu, zabetónovanie a neuskutočnené asfaltovanie technický úsek, škoda len, že na bytovom podniku nemávajú bojové porady, na ktorých by sa jednotliví velitelia dohodli, kto kedy zaútočí na bezbranných nájomníkov. Ak pôjdete v týchto dňoch po Obchodnej okolo predajne Lee Cooper, nazrite do dvora. V decembri bol ešte rozkopaný, pretože sa zistilo, že hlavný kanál pod električkovou traťou je zamurovaný tehlami a vznikol problém, kto ten múr hlboko v zemi rozbije. Ono je to s tými kanálmi celé zaujímavé. Podľa platnej vy hlášky sa o verejné kanalizačné prípojky majú starať vodárne a kanalizácie. Ibaže táto firma — podľa tej istej vyhlášky preberie prípojku iba spolu s projektovou dokumentáciou. A pri starých domoch v centre Bratislavy nikto nevie, čo je kde. Okrem toho má bytový podnik problémy aj s bojovníkmi a nižšími veliteľmi. Veď len počas tejto rozkopávkovej vojny sa na domovej správe vystriedali štyria stavební technici. A práve oni by mali byť v neustálom styku s nájomníkmi, ktorí prekračujú zákopy, prenášajú ponad ne kočíky, lámu si ruky a chystajú sa do rýchlo kurzu lietania. Nikto totiž nevie povedať, kedy sa zbytočne dlhá a únavná vojna skončí.

Zdroj: Časopis Roháč.

• Závidím nebožtíkom. To najhoršie už majú za sebou.
• V krčme je ten pán, kto má peniaze. Slovensko je jedna veľká krčma, v ktorej nikto nemá peniaze.
• Zdravý rozum musí zvíťaziť. Inak všetci prehráme.
• Ak vám pritakávajú, to ešte neznamená, že máte pravdu.

Rozpráva mládenec dievčaťu vtip: — Blúdi sliepka po lese, stretne kohúta a pýta sa ho: — Kohút, ako sa dostanem z tohto lesa? Kohút na to: Ak dáš, tak ti poviem! A tak sa to opakovalo pri stretnutí sliepky s ďalšími zvieratami, pričom odpoveď bola rovnaká: Ak dáš, tak ti poviem! Dievčina stratila trpezlivosť, bola zvedavá a tak nalieha na mládenca: — Tak mi už konečne povedz ako sa tá sliepka dostala z toho lesa. On jej na to: — Ak dáš, tak ti poviem...

Po lúke idú dvaja zaľúbení. Ona je temperamentná, on sa však nemá k ničomu. Hoci ona mu márne robí rôzne návrhy. Zrazu zbadali ako na lúke býk skočil na kravu. Ona to pohotovo využíva a pýta sa ho: — Janko, nevieš mi náhodou povedať, ako to ten býk vie, kedy tá krava chce? Janko nechcel zostať nevedomý a tak zamudroval: — Vieš Anička, ten býk to vycíti, vyčuchá... A ona mu na to pohotovo: — A čo ty máš nádchu?

Vyzvedá sa mamka od svojej dospievajúcej dcéry po prvom rande: — Tak aké to bolo Katka? — Mamička výborné. Neviem ako tomu vy dospelí hovoríte, ale odteraz to bude mojim koníčkom.

Po milovaní sa pýta prestrašená Amálka Tibora: — Tibor a dával si dobrý pozor?! — Samozrejme Amálka! — ubezpečuje ju Tibor. — Von neišla ani kvapka...

Dvaja sa zhovárajú: — Ty, vyskúšal som všetkých sto polôh lásky a prišiel som na to, že najlepší je gruppensex... — A to už prečo? — Vieš, vtedy sa dá ulievať...

Pán doktor, moja manželka má červené ochlpenie. Nedá sa s tým niečo robiť? — A načo by ste s tým niečo robili? Veď na tých miestach to nevidieť! — Dobre, pán doktor. Mne by to ani nevadilo, ale kamaráti sa mi smejú...

Anička, poď ku mne na kávu... — Nemám dnes chuť. — Ách, ty hlupaňa... mohli sme si poriadne zasúložiť...

Mládenec sa snažil nadviazať dialóg s náhodnou slečnou: — Slečna, máte rada vietor? — Áno. Prečo sa pýtate? — To je výborné! Tak vám ho fúknem...

Pri tanci: — Janko, zomrieš! Prečo drahá? — Cítim tvoj koniec...

Potápa sa loď s rodinkou. — Dežkó, Dežkó, zachraňuj deti...! — Kašli na deti Arana... — odpovie Dežo. Zachráň chamajdu... deti si urobíme...

Dandy, ktorý vezie v svojom novom „búráku" peknú slečnu zrazu zastane na okraji cesty. Aby slečna nevidela, dvihne kapotu a vykonáva malú potrebu. Avšak, čo čert nechcel, ciká na chrbát pánovi v priekope, ktorý súloží s inou dámou. Pochopiteľne, pánovi v priekope, i keď je v slastnom rozpoložení, táto sprcha nie je najpríjemnejšia. A tak vznikne nasledujúci dialóg: — Ty chrapúň, ty hovädo, ty kretén...! — No dovoľte, — bráni sa dandy, — ako sa to vyjadrujete? Nevidíte, že v aute sedí dáma? — No a? A čo si ty myslíš, že ja tu ležím s králikom?!

Párik sedí na lavičke a oddáva sa radovánkam. Po chvíli ona prevraví k nemu: — Drahý, padli ti okuliare... Nevšimol si si, že lížeš lavicu?

Ty, Kálmi! Vieš aký je rozdiel medzi optimistom a pesimistom? — Nie! — Keď sa pozrie pesimista na svoj pohlavný úd povie: Ako špatne mi stojí! — A optimista? — Nuž: Ako pekne mi leží...!

Mladá žena prišla k lekárovi: — Pán doktor, už rok som vydatá a nemôžeme mať deti. Nepomôžete mi? — Dobre, vyzlečte sa! — Dobre, pán doktor, ale aspoň prvé dieťa by som chcela mat od manžela.

Muž, ktorý ujde od jednej ženy k druhej, je dobrodruh. Ale ak sa potom vráti k tej prvej, je samovrah.

• Žena, ktorá strieda mužov, je vlastne kvalitárka bez stáleho miesta.
• Poučenie: Pozor, ak vám žena hrkúta, neznamená to, že vám chce aj zobať z ruky!
• Taktika: Sliepka, ktorá uteká pred kohútom, si iba chráni svoju dobrú povesť.
• Inovované príslovie: Keď je koniec dobrý, aj žena je spokojná!
• Stará dievka je ako neobnosená sukňa. Zachovalá, ale nemoderná.

Zo sexuálneho života mimozemšťanov

Niekoľkoročný pobyt medzi mimozemšťanmi (od roku 1990) mi umožnil bližšie spoznať ich bohatý sexuálny život. Je pozoruhodné, že ich sexuálne návyky takmer vôbec nesúvisia s rozmnožovaním, pohlavím, či dokonca s ukájaním akýchsi erotických chúťok. Napríklad spôsob sexuálneho styku, ktorý mimozemšťania nazývajú LLLLE-Ť. Do slovenčiny tento výraz prekladáme ako milovanie sa, či pomilovanie. Žiaľ nie je to presný preklad. Poznáme expresívnejšie a výstižnejšie slovo pre tento vyraz. Jazykový ústav SAV ho však na všeobecnú škodu nezaradil do slovníka. Keď mimozemšťan povie, že premiér pomiloval (nespisovne poj...l) ministra zahraničia, neznamená to, že medzi nimi vznikol homosexuálny vzťah. I keď to spočiatku tak vyzerá. Je to proste popis pracovného výkonu, ktorý vyššie postavený vykonáva na svojich podriadených. Niekedy sa aj nižšie postavenému, napríklad novinárovi, podari pomilovať premiéra, ale hrozí mu riziko neliečiteľných následkov. Ďalší spôsob sexuálneho styku nazývajú mimozemšťania PĽĽCK, čo prekladáme ako pretiahnuť, preťahovať. Tu platí pravidlo, že sa preťahujú obyčajne muži. Predstava, že by niekoho pretiahla žena, je dosť, nereálna. Veľmi rozšíreným sexuálnym zvykom je JJJUJ, čiže tzv. kefovanie. Tu už neplatia nijaké obmedzenia. Kefovať môžu nadriadení podriadených, podriadení nadriadených, muži ženy, ženy mužov, muži mužov, ženy ženy a samozrejme aj naopak. Tento spôsob sexuálneho styku používa najmä daňový úrad a národná poisťovňa. Obe tieto ustanovizne nás všetkých kefujú hlava nehlava. Je zaujímavé, že mimozemšťania nepoznajú u nás taký rozšírený výraz ako je — súložiť. Zásadne totiž nesúložia. Teda nerealizujú svoje sexuálne chúťky v ústraní na lôžku. Milujú sa, preťahujú a kefujú zásadne na verejnosti, najradšej pred televíznymi kamerami, alebo pred mikrofónom. Čim väčšiu publicitu majú ich sexuálne aktivity, tým skôr dosiahnu orgazmus. Žiaľ, výskum ich sexuálneho života som musel prerušiť, lebo v okamihu vyhlásenia samostatného Slovenska dostali záchvat smiechu, ktorý trvá dodnes. Vyrážajú zo seba iba slovíčko PCCHHE, čo je označenie pre mužské a ženské pohlavné orgány pozemšťanov. Najmä ak ide o stále sa opakujúcu proklamáciu potreby zviditeľnenia sa Slovenska.

Počas veľkej hospodárskej krízy sa fabrika dostala do finančných problémov, obrat nastal až vojnovou konjuktúrou. Na konci 2. svetovej vojny podnik bola výroba vo fabrike zastavená. V roku 1946 z fabriky vzniká národný podnik Slovenské bavlnárske závody. V roku 1948 došlo k znárodneniu podniku a podnik prešiel  modernizáciou. O rok neskôr (1949) sa podnik premenoval na Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina. Pod týmto názvom zostal podnik následujúcich 40 rokov. Počas jej najúspešnejšieho obdobia v 60. a 70. rokoch 20. storočia zamestnávala až 5 000 ľudí nielen z Ružomberka a okolia, ale aj z ostatných štátov socialistického tábora. Chodili sem na stáže i robotníci z Kuby. V roku 1962 sa začala výstavba 3. tkáčovne s cieľom rozšíriť výrobnú kapacitu s expanziou na západné trhy. Na západ sa v tej dobe vyvážalo viac než 50% celkovej výrobnej produkcie. Mimo závodu sa nachádzala podniková predajňa, kde si zamestnanci bavlnární mohli nakúpiť za výhodnejšie ceny napríklad obliečky na periny, metrový textil a ďalšie výrobky z produkcie závodu. Zväčša sa tu predával tovar, ktorý mal drobné kazy a ktorý neprešiel kontrolou kvality, alebo bol vrátený z exportu naspäť do Československa zo západných krajín. produkcia, ktorá šla na západ sa balila pod značkou nie BZVIL, ale pod značkou kupujúceho, ktorý to ďalej predával na západe. V roku 1990 vznikajú Bavlnárske závody štátny podnik, Ružomberok. V júni toho roku sa mení názov na Texikom.

Prichádza rok 1994 a s ním i vyhlásenie obchodnej súťaže na predaj podniku. Účtovná hodnota majetku a textilnej výroby bola v tedy viac ako jedna miliarda slovenských korún. Privatizácia podniku sa zrealizovala za približne 140 miliónov slovenských korún a táto čiastka nebola nikdy úplne zaplatená. Po privatizácii začala textilka upadať až nakoniec dochádza k úplnému zastaveniu výroby a zdevastovaniu celého areálu. Dnes sa v areáli továrne nachádzajú sklady rôznych firiem a chátrajúce budovy.

TATRASKLO - Trast sklárskych podnikov v Trnave.

• Spojené sklárne v Lednických Rovniach
• Stredoslovenské sklárne v Poltári
• Slovenské závody technického skla v Bratislave
• Skloplast v Trnave
• Skloobal v Nemšovej

SLOVAKOTEXT - Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne.

• Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
• Závody MDŽ v Bratislave
• Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
• Tatraľan v Kežmarku
• Ľanárske a konopné závody v Holíči
• Lykové textilné závody v Revúcej
• Slovena v Žiline
• Merina v Trenčíne
• Poľana v Lučenci
• Tatrasvit vo Svite
• Slovenska v Banskej Bystrici
• Pleta v Banskej Štiavnici
• Trikota vo Vrbovom
• Odevné závody v Trenčíne
• Makyta v Púchove
• Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
• Zornica v Bánovciach nad Bebravou

SLOVCEPA - Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17 370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2 420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229 000 Kčs.

• Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
• Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
• Bukóza vo Vranove nad Topľou
• Grafobal v Skalici
• Harmanecké papierne v Harmanci
• Chemicelulóza v Žiline
• Turčianske celulózky a papierne v Martine
• Slavošovské papierne v Slavošovciach
• Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
• Drevokup v Ružomberku
• Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
• Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
• Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

Slovchémia – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63 505 pracovníkov.

• Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957 - 1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8 173 pracovníkov.
• Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
• Matador v Bratislave
• Benzinol v Bratislave
• Chemika v Bratislave
• Petrochémia v Dubovej
• Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
• Chemolak Smolenice
• Považské chemické závody v Žiline
• Slovenské lučobné závody v Hnúšti
• Duslo Šala
• Chemko strážske
• Fosfa Poštorná
• Chemlon v Humennom
• Chemosvit vo Svite
• Slovenský hodváb v Senici
• Gumárne 1. mája v Púchove
• Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
• Plastika v Nitre

VSŽ Košice.

• Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.

Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70 000 pracovníkov.

• ZTS Martin n.p.
• ZTS Detva n.p.
• ZTS v Dubnici nad Váhom
• ZTS v Košiciach n.p.
• ZTS Bratislava
• ZTS v Komárne

Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva:

• Martimex v Martine
• ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
• ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
• ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
• ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
• ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
• ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
• ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
• ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
• ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
Výroba obuvi:

• v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
• v roku 1960=20,7 milión párov
• v roku 1970=28,3 milión párov
• v roku 1980=32,8 milión párov

Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.

• v roku 1980 mal 16 000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411 000 Kčs.

Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.

Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.

• Bučina Zvolen
• Drevina Turany
• Drevoindustria Žilina
• Smrečina banská Bystrica
• Preglejka Žarnovica
• Piloimpregna Košice
• Mier Topoľčany
• Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
• Tatra nábytok Pravenec
• Nový domov v Spišskej Novej Vsi

Koncern: Slovenské energetické podniky.
So sídlom v Bratislave v roku 1978 mal 20 000 pracovníkov, priemerný plat bol 2 837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.

• Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
• Koncern Elektrárne Nováky
• Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
• Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
• Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
• Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
• Elektrovod v Bratislave

Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch.
Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.

Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva,národný podnik v Komárne.

Slovenské magnetizové závody v Košiciach Sovoje energetické závody sa nachádzali:

• v Hačave
• v Jelšave
• v Lovinobani
• v Košiciach
• v Lubeníku
• v Banskej Belej
• v Kalinove
• v Kunovej Teplici

Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave. V roky 1978 pracovalo v podniku 7 000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2 740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208 000 Kčs.

Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave

• počet pracovníkov v 1977 bol 5 786, produktivita práce na pracovníka bola 289 000 Kčs, mesačný plat 2 230 Kčs
• Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

LIKO
Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobáre nského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 v podniku pracovalo 10 460 pracovníkov, mesačný zárobok 2 164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247 000 Kčs.

• Slovlik v Trenčíne
• Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
• Frukona v Prešove
• Slovenské škrobárne v Trnave
• Mraziarne v Bratislave

Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe.

• závod Liečebných rastlín v Malackách

Cementárne a vápenky generálne riaditeľstvo Trenčín.

• Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
• Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
• Azbestocementové závody Nitra
• Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
• Cementáreň Lietavská Lúčka
• Ladecká cementáreň Ladce
• Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
• Cementáreň Bystré v Bystrom
• Stupavská cementáreň Stupava

Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne

• CALEX Zlaté Moravce
• Elektrosvit Nové Zámky
• Kovosmalt Fiľakovo
• Slovenská armatúrka Myjava
• Srojsmalt Medzev
• Strojsmalt Pohorelá
• Tatramat Poprad
• Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
• Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

Strojstav – n.p. v Bratislave.

• závod v Bernolákove
• závod v Novom Meste nad Váhom
• závod v Záhorskej Vsi
• závod v Sečovciach
• závod v Šahách
• závod v Prešove
• závod v Senci
• stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi