
ČSR 50. roky 20. storočia (37)
1. máj - sviatok práce v Československu
Retro pohľad na oslavy sviatku práce v bývalom Československu.
Mnohí z nás skôr narodených si pamätajú povinné prvomájové sprievody v uliciach našich miest a obcí v socialistickom Československu, kde z pouličného rozhlasu zneli zdravice hlásateľov, alegorické vozidlá sa predháňali so svojimi výtvormi, zneli posolstvá z fabrík a škôl, ktorých obsahom bolo velebenie socialistických výdobytkov a so sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, sa striedali s ľudovou a dychovou hudbou a s tým najlepšími pesničkami Karla Gotta, Heleny Vondráčkovej a Michala Davida. Iskry iskrili, pionieri salutovali a zväzáci a zväzáčky pochodovali v modrých košeliach s červenými kravatami s transparentami v rukách spievajúc pieseň sviatku práce. A za nimi sa valila robotnícka a roľnícka trieda na ktorej bolo občas vidieť, že už poniektorí z nich majú pod čapicou.
História Silvestrov Československej televízie 1953 - 1991
V Československu bol televízny Silvester každoročný záležitosť doménou vtedy jedinej, štátnej, Československej televízie.
Veľká časť televíznych staníc na konci roka vysiela zábavné estrády, teda komponované a spravidla moderované pásmo scénok a piesní. V Československu bola táto každoročná záležitosť doménou vtedy jedinej, štátnej, Československej televízie. Po spoločenských zmenách, ktoré priniesol rok 1989, bola koncepcia silvestrovských televíznych estrád opustená a nahradená blokom zábavných programov.
V archíve ČT je zachovaná správa riaditeľa Karla Kohúta a I.Urbana z novembra 1953 , ktorá obsahuje plán vysielania na záver roka , kedy v priebehu posledných desiatich dní roku televízia vysielala šesťkrát, na Štedrý deň síce len popoludní od troch do piatej, ale zato na Silvestra od ôsmej večer až cez polnoc. Tak už v prvom roku existencie televízneho vysielania bola založená tradícia celovečerných televíznych estrád posledného dňa roka. Podstatnú časť Silvestra 1953 mali tvoriť tri hodinové bloky a dva polhodinové hudobné predely. Ako režiséri jednotlivých blokov, ktoré sa mali natočiť a zostrihať z filmových materiálov sú v správe uvedení - Elmar Klos, Václav Wasserman a Jiří Sequens. Roku 1959 bola ale odvysielaná veľká zábavné revue, pre ktorú napísal scenár Vladimír Dvořák a tiež ju spolu s Jiřinou Bohdalovou aj uvádzal. Nakoľko revue bola veľmi úspešná, objednalo si vedenie ČST u Dvořáka scenár pre Silvester 1960 a tým na televíznych obrazovkách na mnoho rokov zakotvil Dvořák čoby scenárista pojem televíznej zábavy. Silvestre v tej dobe boli vysielané naživo v posledných deväťdesiatich minútach starého roka (pretože sa nikdy nepodarilo dodržať stopáž), museli Dvořák s Bohdalovou vynechávať veľkú časť vlastného sprievodného textu a improvizovať.
Ako sa nakupovalo za socializmu
Ako sa nakupovalo za socializmu - alebo rozdiel, ktorým prešiel predaj za viac ako 20 rokov, je priepastný.
Tak, ako dnes sa určitá vrstva ľudí potrebuje odlíšiť od vrstvy ostatnej prevážaním sa v luxusných autách, chodiacich v značkovom oblečení so zlatými reťazami ovešanými, ako vianočný stromček, tak i za čias socializmu sa chceli určitý ľudia zas od tých obyčajných radových ľudí niečim líšiť. Buď sa nakupovalo na šmelinárskych nelegálnych trhoch, alebo sa niekomu podarilo niečo prepašovať cez našich colníkov do Československa pri návrate z dovolenky, alebo sa vekslovalo v predajniach zahraničného obchodu TUZEX. Tuzex (skratka zo slov „tuzemský export“) bola hlavne v čase československého socializmu maloobchodná sieť, v ktorých sa za valuty alebo tuzexové poukážky (BONy) dal kúpiť zahraničný, väčšinou kapitalistický tovar, ktorý sa v normálnych obchodoch kúpiť nedal. Táto sieť slúžila na stiahnutie valút od obyvateľov. Nie že by radoví obyvatelia vlastnili všetci valuty, ale boli aj takí, ktorým sa podarilo pracovať v zahraničí, napríklad na takzvaných montážach v spriatelených nesocialistických a samozrejme i socialistických krajinách. A týchto ľudí vyplácali v takzvaných bonoch. Išlo o náhradu valút. Ale väčšina pracujúcich nakupovalo to čo bolo práve v obchodoch.
Prešovská pionierska železnica
Dávna túžba prešovských pionierov sa stáva skutočnosťou. Pioniersku železnicu vybudujú v rámci akcie Z.
Pred železničným depom v Prešove stojí zakonzervovaná lokomotíva - maletka U47.002
Ktorá pôvodne premávala na jindřihohradeckých úzkokoľajkách a ťahala vagóniky na prešovskej pionierskej železnici. Zamysleli ste sa niekedy nktorom žijete, vzniklo (á bolo nad tým, čo za vášho života v meste, v módne povedané, hitom) a čo v priebehu niekoľkých rokov zaniklo, zmizlo v nenávratne - aj keď pri svojom zrode si robilo nádej dožiť sa najmenej roku 2000? Na mysli máme rôzne zariadenia; objekty, inštitúcie a pod. Nespomínate si? Pripomenieme vám to. Píše sa 20. september 1958... Vyše 6000 dlaní nadšene tlieska; keď sa ostrie čakanu zahryzne do zeme. Hrudy vykopanej hliny oznamujú a potvrdzujú, že výstavba pionierskej železnice Prešov - Sigord sa začala.
Pozor na vesnické boháče
Rázná opatření proti rušitelům a škůdcům veřejného zásobování.
Škůdci veřejného zásobování - Pozor na vesnické boháče
Vláda naší republiky učinila nedávno rázná opatření proti rušitelům a škůdcům veřejného zásobování. Tito nepřátelé republiky a spekulanti ve své zášti proti úspěšnému budování socialismu sahají přímo k rafinovaným prostředkům. Ve svých způsobech a prostředcích, jak škodit našemu lidu, jsou nevybíraví. Vesnický boháč František Macálka z Velkého Dešova u Moravských Budějovic chtěl rovněž vydělat a bohatnout na dodávkách řepky. Zmíněný boháč má 21,40 ha půdy a celkový předpis dodávky řepky 3,54 q. K velkému údivu zaměstnanců Hospodářského družstva v Třebelovicích, dodal však 5 q ačkoliv je znám jako špatný plnič dodávek. Prohlédli proto blíže dodávky řepky a zjistili, že byla doplněna pískem a hlínou. Poněvadž 1 kg řepky, dodaný nad smluvní závazek se platí o 90 haléřů navíc (výkupní cena řepky je 8,80 Kčs za 1 kg) chtěl tento spekulant ošidit stát o 1 416,20 Kčs.
Parížska výstava budúcnosti
Naše babičky vo svojich mladých časoch mohli len snívať o nových výdobytkoch modernej kuchyne
Parížska výstava budúcnosti, alebo ako si v 50. rokoch 20. storočia predstavovali rok 2000
Naše babičky vo svojich mladých časoch mohli len snívať o nových výdobytkoch modernej kuchyne. Varilo sa na peci a v tých lepších prípadoch a bohatších rodinách na sporákoch. Nebolo to nič jednoduché a z dnešného pohľadu sa možno nad tým aj čudovať, ako to tie naše staré mami všetko stihli. Veď také kura bolo potrebné najprv ošklbať, vybrať vnútornosti a až potom ho položiť na pekáč. A nakupovanie? Státie v radoch pred potravinami ak prišlo mäso, tak to bolo na míle vzdialené dnešným obchodným reťazcom, keď v podstate človek príde, položí do nákupného košíka čo potrebuje, zaplatí a odíde. Pre chlapa otázka 10 minút, pre ctené dámy možno 20. Ale vidina prípravy kuraťa v sklenenej rúre s infračerveným žiarením, mramorová doska s indukčnou cievkou, či kuchárska kniha na dierované štítky, nakupovanie potravín cez televíznu obrazovku tak to bola neskutočne krásna predstava. Futuristické, ale predsa len pravdivé. Kto by to bol povedal, že sa to skutočne bude vyvíjať práve týmto smerom. Parížska výstava budúcnosti 1957 sa nemýlila. Máme indukčné varné platne, mikrovlnky, síce nenakupujeme cez televíznu obrazovku, ale cez internet a ani kuchársku knihu nenahradili dierované štítky, pretože kniha má vždy svoje čaro, ale predstava tej doby bola neskutočne skutočná. A čo vy? Viete si predstaviť, aké premeny čakajú kuchyňu o ďalších päťdesiat rokov? Ako budú variť naše vnučky? Aké to budú kuchyne? No ja skutočne nie. Možno za nás urobia všetko humanoidné roboty. Kto vie.