ČSR 60. roky 20. storočia (45)
Retro pohľad na mesto Prešov z polovice 60. rokov 20. storočia prináša silnú nostlagiu pri pohľade na túto východoslovenskú metropolu
hádam všetkým a teda nie len prešovčanom, ktorých je dnes plná Bratislava po sťahovaní národov z východu na západ, ale ako sa hovorí všetkým dobrým rodákom. Prešov prešiel rôznymi etapami vývoja, od čias keď bolo mesto križovatkou obchodných ciest v ďalekej minulosti, cez výsady kráľovského mesta až po 60. roky socialistického Československa. Legenda o vzniku Prešova hovorí o pobyte uhorského kráľa Belu II, slepého kráľa ktorý sa stratil. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré na území dnešného Prešova rástli. Keď ho rytieri konečne našli, kráľ sa rozhodol pomenovať neďalekú dedinku Eperyesom (jahody).
Louis de Funes
Známa to postava z vynikajúcich francúzskych komédií, ktoré tak skvele nadaboval František Filipovský. V tomto článku sa nebudem venovať vymenúvaním jednotlivých filmov, ktoré Louis natočil, skôr moje pisateľské snaženie nasmerujem na jeho súkromný život. Svedectvá na jeho súkromný život sa diametrálne líšia. Jedni hovoria o jeho neznášanlivosti, druhí o jeho láskavosti. Jedni zdôrazňujú jeho lakomstvo, druhí veľkodušnosť. Ľudia v bretónskej dedinke Cellier, v ktorej si v roku 1967 zakúpil za 830 000 frankov zámok Clermont, o ňom hovorili ako o prostom, milom a ľahko prístupnom človeku. Kolegovia herci už tak zhovievaví neboli. Jean Marais s ktorým Louis nakrútil tri diely Fantomasa, o ňom povedal: "Jeho talent je založený na zlej nálade. Nemám takých ľudí rád. So mnou sa do naozajstného konfliktu nikdy nedostal, ale na ostatných, ktorí hrali malé úlohy, bol protivný, a to ešte vážim slová. Nikdy som nepochopil, ako sa tento herec druhoradých úloh mohol dostať medzi hviezdy. "
Ktoré slovenské či české socialistické dieťa by nepoznalo animovanú rozprávku
Kremienka a Chocholúšika (Křemílka a Vochumůrku)? Veselo spolu hospodária a pritom stíhajú kopec zábavných a užitočných vecí. Patrili k najobľúbenejším hrdinom večerníčkov. Rozkošné príbehy kamarátov, ktorí žijú v chalúpke z pňa, majú svoje nezabudnuteľné čaro. Pre slovenské deti sa stala rozprávka nezabudnuteľnou pre úžasný dabing Jozefa Krónera, kým českú verziu narozprávala herečka Jiřina Bohdalová.
Kde bolo tam bolo, bola raz jeden autobus ...
... tak začína takmer každá rozprávka. Celkom sa však tento úvod hodí k prípadu nové kĺbového autobusu, ktorý bol vyvinutý v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v národnom podniku Karosa Vysoké Mýto. Hoci predbehol dobu, nezostalo po ňom nič. Kĺbový autobus ŠM 16,5 bol na svoju dobu unikát. Moderný, priestranný, pohodlný, ekonomický. Mohol byť používaný v mestskej doprave nielen u nás, ale aj v iných krajinách. Bol to autobus, ktorý spĺňal všetky požiadavky pre mestskú dopravu. Tí, ktorí sa na jeho vývoji podieľali, dúfali, že sa o neho budú doslova prať všetky mestské dopravné podniky. Doba a politická situácia mu ale nepriali ...
Kiná v Československu boli veľmi obľúbené
Filmy za veľa nestáli, počítačové hry neboli a televízia sa veľmi pozerať nedala. Bratislava mala 27 kín. Lístok stál 2,50 Kčs. Kino bolo obľúbeným miestom záškolákov. Bola tam tma a teplo a tak sa dalo komfortne blicovať. Údajne príslušníci ZNB (zbor národnej bezpečnosti - dnes im hovoríme polícia) robili v kinách doobeda záťahy na záškolákov. Nachytali ich kopec. A nie len detí. Filmy boli zväčša sovietske a nepozerateľné. Premietali však aj západné. Tie mali oveľa vyššiu navštevovanosť. Boli tak obľúbené, že podnikavé typy ľudí lístky nakúpili popredu a predávali ich za vyššiu cenu. Medi najnavštevovanejším filmom bol bezpochyby Winnetou. Ja si ešte pamätámna časy,eďmalimoji rodičia vo svojej spálni v skrini celú sadu pohľadníc,ktoré bolo v tej dobe možné zakúpiť le na kolotočoch.
Bol to rozšírený a obľúbený biznis. Pred každým filmom premietali filmový týždenník Žurnál. Bol zameraný politicky, komunistickej propagácie nebolo nikdy dosť. Potom ešte premietali týždenník sovietsky. Niektorý teda chodili do kina až po týchto “obľúbených“ žurnáloch. Zvláštnou postavou kín 60. Rokov boli tzv. Uvádzačky. Stáli pri dverách aj na to, aby kontrolovali mládež zvedavú na neprístupné filmy. Vyrábali sa aj falošné preukazy, jednoducho sa robilo všetko pre šťastie mládeže ale vraj bola hrozná hanba ak niekoho nechytali...
Prvý človek vo vesmíre Jurij Alexejevič Gagarin
A po ňom nasledovali ďalší a ďalší kozmonauti a astronauti. Jurij Gagarin oznamoval ľuďom v riadiacom stredisku, že štart do vesmíru prebieha bez ťažkostí: "Všetko prebieha normálne. Cítim sa výborne. Nálada dobrá, všetko v poriadku ...". Bola streda ráno 12. apríla 1961. Pred necelým mesiacom oslávil nadporučík dvadsiate piate narodeniny. A pred niekoľkými dňami ho velitelia vybrali k tomuto historickému letu. Keď už sedel pred štartom v uzavretej kabíne, signalizovala kontrolné žiarovka závadu a technici museli znovu otvoriť dvere, aby urobili ešte drobnú kontrolu - jeho to však z pokoja nevyviedlo.
Gagarin štartoval z kozmodrómu Bajkonur. Sedel v kabíne na špici rakety R-7 vysokej 38 metrov. Kabína kozmickej lodi Vostok 1 mala tvar gule s priemerom 230 cm a hmotnosti 2,4 tony, spolu s ďalšími časťami vážila celkovo 4,7 tony. Kozmonaut sa tiesnil v tak malom priestore, ako vtedajší vodič osobného auta.
