RetroMánia

Prvá striptízová tanečnica v Československu

Šesťdesiate roky boli určite výnimočné a to nie len z pohľadu okupácie Československa, ale čuduj sa svete v čase pred príchodom normalizácie vtedajšej socialistickej spoločnosti sa po prvý krát v Prahe na verejnosti objavila prvá striptízová tanečnica. Jej meno sa mi nepodarilo zistiť, ale to v podstate nie ani tak dôležité, ako skutočnosť s ktorou sa striptérka vyspovedala zo svojich striptízových aktivít do spravodajskej kamery "Týždeň vo filme".

O Pražskej jari v roku 1968 som vždy počul iba z rozprávania

Napriek tomu boli asi nielen pre mňa počas dospievania prelomové roky 1968-69 magickými. Bol to prísľub slobody a nádeje, že má zmysel brať život vážne, pokúšať sa hľadať a žiť pravdu a slobodu. Bol to pre mňa priamo nezažitý svet, sprostredkovaný iba spomienkami, starými novinami a občasnými správami Slobodnej Európy, ale aj tak bol mojím skutočným svetom, ktorý má živil svojou odvahou. Možno iba náhodou som sa stal súčasťou spoločnej pamäte na obdobie, keď ľudia prebudili v sebe nádej a vieru, že môžu a sú schopní byť spoluautormi svojich osobných aj národných dejín. Keď pocítili, čo je to nadšenie zo slobody.

Břetislav Pojar - séria grotesiek s dvoma "vypečenými" medveďmi - Potkali se u Kolína

Narodený 07.10.1923, Bábkár, animátor a režisér krátkych a hraných filmov.

Najväčší popularitu na domácej pôde zožala jeho séria grotesiek s dvoma "vypečenými" medveďmi, začatá filmom Potkali se u Kolína. Malých i veľkých divákov si toto poňatie filmového humoru veľmi rýchlo získalo. Vtipné texty v podaní Rudolfa Deyla mladšieho, neskôr Františka Filipovského vás určite nenechajú v spomienkach na tie časy chladnými.
Hlavní hrdinovia sú plyšové hračky, konkrétne dva medvede. Ten väčší a múdrejší si hovorí Veľký Medveď, a ten menší a roztomilejší sa volá Malý Medveď. Vystupujú tu aj iné postavičky a všetky majú tú schopnosť, že sa dokážu premeniť od auta cez semafor až po loptu alebo "houkací Kačenku". Koho že naši dvaja plyšové medvede na ceste stretli? Ak sa mám priznať tak z môjho pohľadu nádherné spomienky na moje detstvo.

Nový most cez Dunaj postavený v rokoch 1967-1972

známy, ako most Slovenského národného povstania (SNP), získal označenie najcharakteristickejšia stavba mesta. Autori projektu J. Lacko a A. Tesár ho riešili ako zavesený oceľový most na jednom pylóne. Na vrchole pylónu sa vo výške 80 m nachádza reštaurácia, ktorá je v jednom ramene pylónu spojená so samotným mostom šikmým rýchlovýťahom a v druhom ramene sa nachádza núdzové schodište so 430 schodmi. Most je 431,8 m dlhý a 21 m široký. Celková váha oceľovej konštrukcie vrátane pylónu je 7537 ton. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie World Federation of Great Towers, pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón mosta.