ČSR 60. roky 20. storočia (56)
Korytnica kúpele sa nachádzali na úpätí horského masívu Nízkych Tatier - pod severnými svahmi Prašivej prístupná z hlavnej štátnej cesty medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou, bližšie k Donovalom. História kúpeľníctva v Korytnici siaha až do 16. storočia. Jej minerálna voda získala v minulosti významné prestížne ocenenia na svetovej výstave 1873 vo Viedni a 1904 v americkom St. Louis. Od roku 1908 do roku 1974 premávala do kúpeľov úzkorozchodná železnica zo smeru Ružomberok - Korytnica, ktorá okrem kúpeľných hosti (v nedeľných vlakoch ich prepravila dokonca cez 400) bola využívaná na prepravu dreva, pošty a ostatného materiálu. V kúpeľoch sa liečil i cisár František Jozef a Ľudovít Štúr. Z prameňa Vojtech vyviera minerálna voda s teplotou 5,4°C a ide o najchladnejší prameň zo všetkých slovenských prameňov. Vysoko mineralizovanú vodu bohatú na vápnik, horčík či železo sa nachádza v prameňoch: Jozef, Žofia, Antonín, Vojtech I a II. Voda z týchto prameňov sa začala predávať na konci 19.storočia a predalo sa až 27 tisíc 0,7-litrových fliaš, v roku 1905 už 60 tisíc fliaš a začala sa vyvážať i do zahraničia.
Motorizmus za socializmu
Pamätajú sa niektorí z vás, ako dlho sa za socializmu čakala na kúpu nového auta? A pamätáte si i na tie poloprázdne cesty?
Dnes mať auto, je v podstate takmer nevyhnutnosťou vlastnej mobility. Výber typov vozidiel a značiek je v súčasnosti tak rozsiahly, že záujemca o vozidlo musí skutočne premýšľať, čo si vlastne má kúpiť. Pamätajú sa niektorí z vás, ako dlho sa za socializmu čakala na kúpu nového auta? A pamätáte si i na tie poloprázdne cesty? V tomto článku si pripomenieme, ako to s rozvojom motorizmom za socializmu v Československu vlastne bolo.
Považské strojárne n.p. Považská Bystrica, 1967-1973
V roku 1918 vznikla v Mníchove Hradišti dielňa na výrobu presných nástrojov. O jej vznik sa zaslúžili traja spoločníci. Jedným z nich bol aj pán Dr. Ing. František Janeček (23.1.1878 - 6.6.1941). K pôvodnej dielni v roku 1922 pribudla ďalšia, a to v Prahe. Jej názov bol "Zbrojovka ing. František Janeček". V roku 1926 sa výroba rozšírila aj do závodu v Kvasinách u Rychnova nad Kněžnou a v roku 1928 vzniká zlieváreň v Týnci nad Sázavou. V roku 1929 začali z výrobných liniek závodu v Prahe vďaka útlmu výroby zbraní schádzať prvé motocykle so značkou JAWA.
Krčmy a pivo v ČSSR
Krčma sa stávala pre určitú skupinu ľudí tej politickej doby, akou si formou úteku pred dennou realitou politického zriadenia socialistického Československa.
Krčmy v minulom storočí za éry ČSSR neboli len miestom, kde sa čapovalo pivo a tvrdý alkohol či podával guľáš s knedľou. Stretávali sa tu ľudia, ktorí si dohovárali fušky, alebo len tak posedávali v dymovom opare za jedným stolom, pili pivo, hrali karty a sťažovali sa na socializmus, na to, ako po nich chcú aby pracovali na smene celých osem hodín, čo kto vo fabrike ukradol a neprišli mu na to, kto sa v dedine stal novým paroháčom a na krčmára že nečistí rúrky a nalieva pod mieru a okráda ich, poctivých pracujúcich. Ako fungovali krčmy v ČSSR? A líši sa vtedajší pivo od toho dnešného?
Motocykle, skútre a mopedy na doplnkové pôžičky
Ako sa nakupovalo za socializmu? Čo takto motocykel na doplnkovú pôžičku?
Ako sa nakupovalo za socializmu pracujúcim v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ? Čo takto motocykel ? Aké to bolo kúpiť s motocykel na doplnkovú pôžičku sa dozviete z nasledujúceho dobového článku.
Od začiatku februára môžu pracujúci opäť využívať výhodných doplnkových pôžičiek na nákup niektorých druhov priemyselného tovaru podľa zoznamu ktorý bol k tomu účelu vydaný s platnosťou pre prvý štvrťrok tohto roka. Medzi rôznymi potrebami pre domácnosti, vedľa hodiniek, fotografických prístrojov, niektorých hudobných nástrojov a rekreačných chát sú to aj jednostopové motorové vozidlá s jedinou výnimkou. Z doplnkových pôžičiek je vyňatý motocykel Pionier najnovšieho dvojsedadlového typu 50/05.
Kofola
Celý vývoj Kofoly trval dva roky (okolo roku 1957) a konečný produkt pripravený do výroby - sirup, pomenovali ako Kofo.
Nápoj vznikol začiatkom 60. rokov 20. storočia v československom farmaceutickom závode Galena Opava (národný podnik so zameraním na výrobu liečiv a tinktúr a na pestovanie rastlinných kultúr) počas výskumu zameraného na potravinárske spotrebovanie zbytkov z praženia kávy. Výsledkom bol tmavý sladkokyslý sirup ktorý sa stal základnou surovinou nového nealkoholického nápoja pod názvom Kofola. Kofola bola po prvý krát uvedená na trh v roku 1962. Doc. RNDr. PhMr. Zdenka Blažka, CSc. skutočne v skromných podmienkach bádal (okolo roku 1957) využiteľnosť prebytočného kofeínu z praženia kávy pre nápoj, ktorý by bol podobný Coca-Cole, alebo Pepsi-Cole a tak zaplnil medzeru na socialistickom trhu podobným nápojom, aký mali američania. Celý vývoj trval dva roky a konečný produkt pripravený do výroby - sirup, pomenovali ako Kofo. Sirup sa prekvapujúco sklad zo štrnástich bylinných a ovocných látok doplnených o kofeín z kávy. No dodnes je presné zloženie ingrediencií tohoto sirupu obchodným tajomstvom, ktoré pozná asi päť ľudí na svete. Kofola sa vyrábala v Československu pomerne dlhé roky a až s príchodom nežnej revolúcie sa pomaly začala vytrácať z pultov obchodov (a jej zloženie sa stalo verejným tajomstvom), keďže všetko čo bola americké, alebo prozápadné bolo dobré a to čo bolo vyrobené v Československu upadalo akosi do zabudnutia. A na to, že kofola ma svoje nezabudnuteľné postavenie v našich žalúdkoch sa prišlo, až sme sa všetci nabažili Coca-Col a Pepsi-Col. A dnes si už hádam nikto z nás nedokáže predstaviť uhasenie smädu, či chuti bez tohoto chutného nápoja s logom Kofola.
