Réžia: Milan Horvatovič
Vyrobené v Československej televízii v Bratislave, v roku 1968

Štáb:

• réžia a kamera: Milan Horvatovič,
• námet a scenár: Pavol Skaličan,
• hudba: Milan Dubovský,
• výtvarné návrhy: Petr Nový
• dramaturg: Mikuláš Fehér,
• strih: Helena Michalíková (Paššová),
• zvuk: Jozef Dobák,
• vedúci výroby: Ján Buzgovič

Hlasový interpreti

• Michal Belák,
• Zita Furková,
• Ľudovít Moravčík

MÔJ PRVÝ CUMEĽ

Keď som mal tri týždne, spol som skoro stále, pretože som nemal podmienky na inú činnosť. Ale raz popoludní som sa zobudil a začal som kričať, že som sa zobudil. Nemohol som to povedať, lebo ani na to som ešte nemal podmienky. Otecko sa zľakol: „To dieťa je určite choré " Mamička mi začala masírovať bruško. Tak som reval, že ma nebolí. Mamička sa zľakla a priviedla susedku s cumľom. Pichli mi ho do úst. Mal gumovú chuť, tak som ho vypľul. Tak mi ho zase pichli a dve hodiny držali medzi čeľusťami, aby som si zvykol. Aj zajtra, aj napozajtra. O šesť rokov som išiel do školy a dostal som poznámku, že cez vyučovanie cmúľam nevhodné predmety. Otecko ma zbil. Susedku nezbil.

MÔJ PRVÝ KROK

Najprv som so plazil, potom som chodil po štyroch a nakoniec som sa postavil na zadné. Vtedy som urobil prvý krok a dopadol som rovno na nos. Od tých čias ho mám obrátený na juhovýchod. Z toho vyplýva, že človek sa nemá stavať na zadné, lebo sa mu môžu prekrútiť svetové strany.

MÔJ PRVÝ ZÚBOK

Keď som sa narodil, tak som sa tešil, že všetko, čo mi dajú nové, sa dá zobliecť. Aj plienky, aj čapica. Ale raz mi niečo vyliezlo v ústach a zavadzalo a nikto mi to nechcel vybrať. Reval som, že mám cudzie teleso, ale všetci sa tešili, a to teleso mi chytali. Teraz vidím, že som bol neskúsený. Keby mi neboli narástli tie biele kamene, nemohol by som jesť šnicle, ale iba fašírku na jemno po mletú. Ako náš dedko, ktorý z neznámych príčin dodnes nie je ozubený.

MOJE PRVÉ SLOVO

Mali sme doma svietiaci glóbus. Otecko ma už od mladi učil poznávať svet, držiac ma otcovsky na rukách: „Pozri, tu je Európa, tu je Severný pól a tu Kanárske ostrovy, tititi, ťuťuťu ..." Raz prišla k tej zemeguli aj mamička. Otecko ukázal na jeden ostrov, zvaný Madagaskar a povedal: „Tititi, ťuťuťu, čo je foťofo?" Uvidel som mamičku o povedal som: „Mada ...". Otecko ostal pif-paf-puf: „Fantastická inteligencia." Počula si, že už vie povedať Madagaskar?!" Odvtedy sú všetci moji predkovia presvedčení, že to bolo moje prvé slovo.

MOJE PRVÉ NARODENINY

Prvé narodeniny som mal, keď som sa narodil. O rok som mol druhé, ale mal som vlastné prvé, lebo som bol starý iba jeden rok. Upiekli mi tortu z jedného vajca a zapálili na ňu jednu sviečku. Potom mi gratulovali, hoci ja vôbec nemôžem za to, že som sa narodil. Potom za mňa pili slivovicu. Tak som zjedol tú zapálenú sviečku. Aj so svetlom. Potom mi dali vypumpovať v nemocnici žalúdok. Odvtedy mám radšej elektrické osvetlenie.

MOJE PRVÉ ZVIERA

Keď som bol väčší, zbadal som, že okrem ľudí sú na svete aj zvieratá. Tie sa mi páčili, lebo vedeli mňaukať a brechať a nedávali nijaké rozkazy. Preto som chcel mať zvieratko. Ale mi ho nedali, pretože sme nemali balkón. Tak som si od jedného Hektora u susedov vypožičal päť blšiek. Dal som ich do škatuľky a schoval do postele pod vankúš. O tri dni som videl, že blšky schudli o sú málo pohyblivé. Povedal som to mamičke. Vyhodila ma oj s blškami. Tak som ich zaniesol nazad Hektorovi. Ale už som ich nikdy nenašiel, lebo Hektora okúpali. Tak som stratil moje prvé zvieratá.

MOJA PRVÁ MYŠLIENKA

Keď som mol dva roky, odtrhol som zo stromu slivku. Potom som ju chcel dať nazad, ale ona stále padala a nechcela sa už prilepiť. Plakal som a bolo mi smutno, že som no svete niečo pokazil. Preto som dostal prvú myšlienku: „Odtrhnutú slivku nazad neprilepíš!"

MOJA PRVÁ GRATULÁCIA

Keď som mal štyri roky, musel som gratulovať strýkovi k narodeninám. Mamička ma naučila básničku, ale ja som ju zabudol. Bolo to trápne, lebo strýko čakal, v očiach mal slzy dojatia a ja som nič nehovoril. Mamička mi pošepkala: „Povedz takú básničku, ktorú vieš!" Tak som sa strýkovi poklonil a povedal som: Už je tu jeseň, smutný čas, preriedol stromom bujný vlas. Pretože strýko nemal už ani jeden bujný vlas, nemusel som mu už nikdy potom gratulovať.

Zdroj: Časopis Roháč

Udalosti zo sveta

V Sovietskom zväze je z funkcie generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany a všetkých ostatných politických funkcií odvolaný Nikita Sergejevič Chruščov. Jeho nástupcom sa stáva Leonid Iljič Brežnev.
• Po incidente v Tokijskom zálive vstupujú USA do otvoreného vojenského konfliktu s komunistickou Vietnamskou demokratickou republikou.
• Na svetovej výstave v New Yorku predstavuje americká automobilová spoločnosť Ford verejnosti po prvýkrát nový typ automobilu s názvom Mustang.
• Karol Wojtyla, sa stáva arcibiskupom poľského mesta Krakow.
• Francúzsko a Veľká Británia podpisujú prvú dohodu týkajúcu sa vybudovania podmorského železničného tunela pod Lamanšským prielivom.
• Juhoafrický aktivista Nelson Mandela je odsúdený na doživotie.
• John G. Kemeny a Thomas E. Kurtz spúšťajú 1 mája ráno o 04:00 prvý počítačový program v programovacom jazyku BASIC, ktorý vytvorili.
• Po 150 rokoch koloniálnej spravy získava ostrovný štát Malta nezávislosť od Veľkej Británie. Naďalej však zostáva členom britského Spoločenstva národov.

Vo veku 24 rokov sa Lloyd zamiloval. Niekoľko týždňov pred odletom do Austrálie podnikli mladí ľudia malý automobilový výlet. Za mestom neodolal priania mladej ženy a dovolil ju, aby zasadlo za volant. A potom to prišlo. Karambol s cudzím vozidlom. Jeho spoločníčka nemala vodcovi list. Dobrá rada bola drahá. Lloyd vzal všetku vinu na seba. Ale čo bolo platné priznanie? Vyšetrujúci "bobbyoué" vypátrali pravdu. Nepomohlo uisťovanie, že pokladal za kavaliersku povinnosť vziať vinu na seba, ani intervencie cyklistického zväzu. Bol pre klamanie úradov potrestaný. Tak skončila nádej, že bude v Melbourne na olympiáde zastupovať svoju zem. Zatiaľ čo jeho priatelia leteli cez veľkú mláku, sedel za "švédskymi záclonami". A predsa ako športovec nekapituloval. Návštevy biogralu? Tancovanie? Alkohol? Nikotín? Tieto pojmy pre Lloyda Binche neexistujú. Namiesto toho dosadil: Tréning, tréning a opäť tréning. Z toho pramení jeho uponáhľanie. Dnes sa Lloyd, keď príde reč na jeho vtedajšiu "búračku", iba usmieva. Zvíťazil medzitým v mnohých "Veľkých cenách", zapísal svoje meno aj do čestnej listiny víťazov na letnej dráhe v Berlinej av Lipsku a triumfoval v roku 1958 na zimnej dráhe v berlínskej Werner Seelenbinder Halle. A jeho posledný zámer? "Už dnes sa teším na majstrovstvá sveta v Lipsku, kde dúfam, konečné raz získam titul majstra sveta", povedal.

Zdroj: Časopis Cyklistika

Dňa 15. decembra 1965 podpísala československá a sovietska strana prísne tajnú "Dohodu o opatreniach na zvýšenie bojovej pohotovosti raketových vojsk". S výstavbou a existenciou objektov bol oboznámený iba úzky okruh ľudí: prezident republiky, prvý tajomník ÚV KSČ, predseda vlády ČSSR, minister národnej obrany, náčelník Generálneho štábu ČSLA, náčelník Operačnej správy GŠ, náčelník operačného oddelenia GŠ/OS, zástupca náčelníka operačného oddelenia, náčelník skupiny operačného plánovania GŠ/OS, starší dôstojník - pracovník operačnej sály, náčelník raketového vojska a delostrelectva a náčelník stavebného a výrobného úseku MNO. Právo udeľovať súhlas na zoznámenie osôb so skutočným účelom zvláštnych objektov JAVOR mal iba prezident republiky. Sovietska rozviedka totiž mala informácie o nasadení rakiet Pershing v SRN a potrebovala v určitom termíne realizovať paritné opatrenia. Výstavba troch podzemných objektov mala stáť na vtedajšiu dobu neuveriteľných 200 miliónov korún. Obrovské množstvo nedostatkového cementu, ocele, obrovské množstvo nákladných áut na vyťaženú zeminu a obrovské množstvo stavebných kapacít by bývalo chýbalo centrálne plánovanému národnému hospodárstvu. Novotný chcel byť ale populárny, chcel stavať sídlisko pre ľudí a nie sklady pre sovietske jadrové hlavice. Zatiaľ čo strely Temp-S dostali s predstihom špeciálne jednotky ČSLA na uskladnenie ovládania, hlavice a odpaľovacie kľúče mala mať na starosti iba jednotka sovietskych špecialistov pod priamym velením Kremľa. V prípade vojnového konfliktu so Západom by sovietska strana vydávala jadrovú muníciu československým raketovým vojskám. Úlohu postaviť podzemné silá pre hlavice Česi nesplnili v termíne a Brežnevovi klamali. Aby bolo jasné, že prípadný útok pershingov na Československo bude cestou k vojne so všetkými štátmi Varšavskej zmluvy boli použité mnohonárodnostné sily ako živý štít.

Dňa 6. mája 1968 prebehla v Moskve vojenská rada ktorej sa okrem špičiek ministerstva obrany a armády zúčastnil aj generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev. Ten ešte v ten istý deň referoval na rokovaní ÚV KSSZ o tom, že sa práve dohodlo vyslanie delegácie maršala Koneva do Československa. Bez podrobností. Konev priletel o dva dni neskôr a v Československu preveroval pravdivosť slov predstaviteľov štátu o stave pripravenosti na prijatie hlavíc pre strely Temp-S, ktoré sovietski dôstojníci označili za nerealizovateľné. Až v roku 1969 dokončili a Sovietskej armáde previedli Javor 50 asi 8 km juhovýchodne od Bíliny, Javor 51 asi 2,5 km severne od Borovna a Míšova vo VVP Jince, Javor 52 asi 4 km severne od Bielej p. B. vo VVP Ralsko. Dva objekty v apríli 1969 a jeden v novembri. Plné obsadenie objektov vykonali Sovieti 16-18. februára 1970.

Rakety Temp-S na západnej hranici Československa boli dvadsať rokov. Dvadsať rokov zastrašovali potenciálnych útočníkov. To bola podoba mieru počas studenej vojny. Až v decembri 1987 po návšteve Gorbačova v Prahe a po uzavretí dohody medzi USA a ZSSR o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu vo Washingtone bola z územia Československa stiahnutá sovietska raketová brigáda vyzbrojená raketovým systémom Temp-S. 21 -30. júna1990 odišli obslužné jednotky sovietskej armády a 30. októbra 1990 boli gen. M. Mojsejevom odovzdané čsl. armáde objekty Javor.

Kľúčovú úlohu zohrali obchodnícke rodiny z podjavorinského kraja. Špeciálne miesto v histórii bryndziarstva a syrárstva má rodina Vagačovcov, a to vďaka Jánovi Vagačovi (1759 – 1835). Práve on sa udáva v historiografii a v spomienkach ako vynálezca predchodcu dnešnej bryndze. Vagačovcov v obchode a vo výrobe s bryndzou čoskoro nasledovali ďalšie staroturianske rody – Molecovci. Turbulentné obdobie rokov 1918 – 1948 zasiahlo významným spôsobom aj hospodársku stránku jednotlivých podnikov a osobnú históriu bryndziarskych rodín. Podpoľanie a okolie patrili v tomto období ku kľúčovej oblasti slovenského bryndziarstva a syrárstva. Na tomto území sa vyrábalo 60 % z celkového množstva bryndze a syrov pre domáci a zahraničný trh. Medzi tri hlavné podniky patrili Bryndziareň a syráreň Alexander Vagač v Detve, Bryndziareň a syráreň Peter Molec a syn vo Zvolenskej Slatine a Bryndziareň a syráreň Ignác Wittmann a syn vo Zvolene.

Výkup ovčieho hrudkového syra určený Bryndziarskym syndikátom pre rok 1936:

Typické slovenské recepty z bryndze

Šmirkas

Ingrediencie: maslo, bryndza, cibuľa, sladká červená paprika. Príprava: maslo vymiešame, pridáme bryndzu, nakrájanú cibuľu, červenú papriku a zmiešame. V chladničke necháme 2-3 hodiny stáť, potom natierame na čerstvý chlieb alebo pečivo.

Bryndzová nátierka

Inrediencie: maslo 125 g, bryndza 250 g, cibuľa, cesnak, tavený syr 100 g, tatárska omáčka 1PL. Príprava: všetko spolu dobre vymiešať a natierať na čerstvý chlieb alebo pečivo.

Pikantná bryndza

Ingrediencie: bryndza 300g, maslo 100g, sardelova pasta 10g, mlieko 1dl, horčica, mletá paprika, soľ. Príprava: bryndzu vymiešame so zmäknutým maslom, postupne pridáme sardelovú pastu, mlieko, horčicu, mletú papriku a soľ. Nátierku podávame na tmavom chlebe, alebo ňou plníme papriky, rajčiny.

Kysnutý koláč z bryndze

Ingrediencie: polohrubá múka 300g, droždie 10g, tuk 50g, vaječný žĺtok 1ks, mlieko 2dl, maslo 30g, cukor, soľ. Naplň: bryndza 200g, varené zemiaky 120g, vajce 1ks, kyslá smotana 3-5 PL, pažítka, krupica 1 PL, soľ. Príprava: Do teplej múky pridáme soľ, vykysnutý kvások, žĺtok a teplé mlieko. Cesto dobre vypracujeme a necháme na teplom mieste vykysntúť. Potom cesto rozdelíme na polovičky, vytvoríme gule, ktoré rozvaľkáme na tenko a dáme na dobre vymastený plech. Na cesto rozotrieme náplň, kraje potrieme rozpusteným maslom a nakysnuté koláče do ružova upečieme.

Zapekané palacinky s bryndzou

Ingrediencie: 12 kusov palaciniek (upečených bežným spôsobom), bryndza 300g, kyslá smotana 10dl, jarná cibuľka (pažítka alebo kôpor), vajce 1ks, vaječný žĺtok 1ks, maslo. Príprava: Upečieme 12 kusov palaciniek (bežným spôsobom) a naplníme ich bryndzovou náplňou. Dobre zmiešame prelisovanú bryndzu, kyslú smotanu, nasekanú jarnú cibuľku a dosolíme. Touto zmesou naplníme palacinky zložené ako šatôčky a dáme do vymastenej zapekacej misky. Celým vajíčkom a jedným žĺtkom zjemníme 1,5dl smotany, dobre rozmiešame a nalejeme na palacinky. Pokropíme rozohriatym maslom a dáme zapiecť do rúry. Miesto cibuľky môžeme do náplne pridať nasekaný kôpor alebo pažítku.

Tyčinky z bryndze

Ingrediencie: múka 250g, maslo 150g, vaječný žľtok, soľ, smotana, bryndza 250g. Príprava: Do múky dáme maslo, žĺtok, soľ, smotanu a vypracujeme cesto. Rozvaľkáme ho na veľkosť asi 20 x 20 cm, potrieme 1/3 bryndze, preložíme ako lístkové cesto a necháme 1 hodinu odpočinúť. Postup opakujeme 3 x. Potom cesto znovu rozvaľkáme na 12 mm výšku, nakrájame na tyčinky, potrieme vajíčkom, posolíme, dáme na plech a upečieme. Z cesta môžeme vykrajovať aj kolieska, trojuholníčky či štvorčeky.

Bryndzové koláčiky k čaju

Ingrediencie: bryndza 20g, maslo 200g, hladka múka 200g, vajce 1ks, soľ, rasca. Príprava: z bryndze, masla a múky vypracujeme cesto, vyvaľkáme, vykrojíme z neho kolieska, ktoré na plechu pomažeme vajíčkom a posypeme soľou a rascou. Pečieme prudko, aby sa nafúkli.

Koláče z bryndze

Ingrediencie: cesto - polohrubá múka 400g, soľ, maslo, 1 žĺtok, 2 - 3dl mlieka, kvások (mlieko 1dl, droždie 20g), bryndzová náplň: bryndza 250g, soľ, vaječný žĺtok 1ks, maslo 50g, olúpané varené zemiaky 150g . Príprava: k bryndzi pridáme soľ, žĺtok, maslo, nastrúhané zemiaky a dobre pomiešame. Do pre osiatej múky zamiešame soľ, pridáme rozpustené vlažné maslo, v mlieku rozmiešame žĺtok a kvások. Všetko spolu vareškou dobre vypracujeme a dáme na teplé miesto vykysnúť. Vykysnuté cesto dáme na pomúčenú dosku a trochu rozvaľkáme (nie na tenko). Okrúhlou formičkou vykrojíme koláčiky. Uprostred urobíme malú jamku a dáme ešte chvíľku vykysnúť. Potom okraje natrieme bielkom a do každej jamky vložíme bryndzovú náplň. Položíme na vymastený plech a upečieme v dobre vyhriatej trúbe.

Bryndzová polievka

Ingrediencie: zemiaky, kôpor, soľ, mlieko, bryndza. Príprava: zemiaky uvaríme, potom ich trochu podusíme na masle, pridáme k nim kôpor, soľ a zalejeme vodou. Prevaríme, pridáme bryndzu s mliekom

Vypražená bryndza

Ingrediencie: bryndza, 1 vajce, detská krupica 1 PL, tatárska omáčka 1 PL, strúhanka Príprava: bryndzu, celé vajce, krupicu a tatársku omáčku spolu vymiešame. Hmota nesmie byť riedka, aby sa z nej dali robiť valčeky. Jedna polievková lyžica hmoty predstavuje jeden valček. Valčeky obalíme v strúhanke a vysmažíme.

Vyprážané bryndzové gule

Ingrediencie: 4 bielka, 250g tvrdého syra Gorovec (Chabovec, Merino), bryndza 120g, strúhanka 40g, mleté čierne korenie, paprika, soľ. Príprava: z bielkov ušľaháme tuhý sneh, premiešame ho s po strúhaným syrom, bryndzou, strúhankou a okoreníme podľa chuti. Z cesta vytvoríme asi 3 cm hrubé valčeky, pokrájame ich na dieliky a sformujeme do guľôčky. Obalíme ich v strúhanke a vyprážame. Podávame so zemiakmi a zeleninovým šalátom.

Bryndzové palacinky

Ingrediencie: polohrubá múka, mlieko 1/2l, vajce 2ks, olej do cesta 2 PL, bryndza 250g, pažítka 1 PL, strúčik cesnaku, soľ, petržlenová vňať 1 PL, strúhanka, olej na praženie 3 PL. Príprava: múka, mlieko, vajce a soľ zmiešame necháme 30 minút odležať. Do cesta postupne vlievame olej a ešte raz premiešame. Cesto má byť husté, ako smotana. Teflonovú panvicu dôkladne rozohrejeme a postupne na nej pražíme palacinky z pripraveného cesta. Bryndzu rozmiešame s posekanou petržlenovou vňaťou alebo pažítkou a s roztlačeným cesnakom. Plnkou natrieme palacinky a zložíme ich do tvaru obálky. Obalíme ich v rozšľahanom vajci a v strúhanke a vypražíme na oleji do červena.

Rajčiny plnené bryndzou

Ingrediencie: rajčiny 6ks, cibuľa 4ks, hrozno 12ks, bryndza 120 – 150g, biely jogurt cca 100g, žerucha. Príprava: z rajčín rozrezaných napoly, lyžičkou vyberieme semená a vnútro. Do misky posekáme malý zväzok žeruchy, nadrobno nakrájanú cibuľu, hrozno zbavené semien, bryndzu. Primiešame biely jogurt. Všetko dobre zmiešame. Takto pripravenou zmesou plníme pripravené polovice rajčín.

Bryndzová torta s cibuľou

Ingrediencie: chlebové kôrky 340g, maslo 1 PL, cibuľa 450g, bryndza 170g, soľ, celé čierne korenie. Príprava: rozvaľkáme chlebové kôrky a naukladáme ich vedľa seba na dno kovovej alebo teplovzdornej formy s priemerom okolo 25 cm. Zohrejeme maslo, pridáme nakrájanú cibuľu a zmiešame ju s bryndzou. Zmes ochutíme soľou a čerstvým celým čiernym korením a nasypeme do formy. Všetko prikryjeme zostávajúcim chlebom. Okreje chleba pritlačíme a tak uzatvoríme plnku vo vnútri. Vidličkou urobíme dierky v hornej časti torty a pečieme v rúre 45 minút pri teplote 190°C.

Preto že, ak si vezmeme súčasnosť (situácia na Slovensku) za vykopanie "asi-metrickej" jamy krompáčom (asi meter širokú, asi meter hlbokú) v Nemecku za tú "nemeckú jamu" dostanem viac než na Slovensku "za slovenskú" jamu. Prečo je to tak? Ekonóm vám pravdepodobne povie, že je to silou ekonomiky príslušnej krajiny. Ja, hlúpy sedliak v tom nevidím až tak silu ekonomiky. Iba ak v tom, ze ten krompáč v Nemecku stojí možno viac peňazí, než ten na Slovensku, ale to hádam nebude mať až tak dramatický vplyv na rozdiel na výplatnej páske. Či?
Ja viem, že nemožno porovnávať ekonomicky "asi-metrickú" jamu na Slovensku s tou nemeckou, pretože ekonóm - analytik vám dopodrobna vyrozpráva toľko faktorov, čo do vykopania jamy na tom ktorom území vplýva, že sa Slovák nad tým len pousmeje (keďže nevie "kde je sever", pretože nerozumie tomu, prečo sa dá rozdiel v mzde tak skvelo ekonomicky z analyzovať až), kývne rukou a dá si ďalšiu borovičku. Ale napríklad, ak ja stojím za tým istým výrobným pásom na nemeckej automobilovej linke na Slovensku, nemal by som mať rovnakú mzdu za výkon tej istej práce, akú poberá nemec na tej istej automobilovej linke za úplne rovnakú prácu? Je to len trh? Alebo čim to je.

Ja to nemám , ako posúdiť - porovnať, pretože pracujem na Slovensku a nemám informácie, že koľko zarábajú Češi na rovnakých profesiách (napríklad za rovnakým pásom v automobilke), ako Slováci. Ale vráťme sa späť do čias socializmu. Človek by nepovedal, že slovenskí súdruhovia "škrtili" oproti Čechom ich výplatné pásky. Prečo? Vie to niekto? A zvláštne na tom je, že za socializmu (pokiaľ mám dobré informácie) platili tzv. tabuľkové platy. Teda obrazne povedané, baník v Ostrave by mal zarábať rovnaké peniaze, ako baník v Handlovej. Ja neviem čo všetko vstupovalo do faktoru výslednej mzdy (odmeny, podmienky, prax, vzdelanie, členstvo v KSČ  ...), že vznikal až taký rozdiel v mzdách na Slovensku a v Čechách v niektorých profesiách. Alebo vo všetkých? Pamätá si to niekto? Vie mi na to niekto odpovedať? Alebo je to len v tom, že nám bratia Češi v krčme hovorievali "blbej Slovák". A nie je napokon predsa len problém skutočne len v nás Slovákoch? Myslím, že áno.

Ak si v časoch socializmu obrazne povedané vedela na svoje mzdy zarobiť česká ekonomika, prečo to nevedela tá slovenská. A prečo to nevie, ani tá slovenská dnes? Lebo sa kradne? Že by sa za socializmu kradlo na Slovensku viac ako v Čechách? A preto sa nevieme ani po toľkých rokoch z tohoto bludného kruhu vymaniť? Kto pozná odpoveď?

Relácia si získavala čoraz viac fanúšikov a následne samozrejme začali pribúdať aj jej minúty až sa napokon stala hodinovým zvukový záznamom. Z rádia sa najskôr ohlásil čas 13 hodín 5 minút a potom sa spustila známa zvučka. Spočiatku šlo o týždenník, neskôr sa vysielalo denne (okrem víkendov a sviatkov). Motorizmus však nebol jediným poslucháčskym lákadlom. Relácia dokázala prilákať poslucháčov aj na dobrú hudbu aj napriek tomu, že v tých časoch platili striktné normy, podľa ktorých sa vypočítavalo, koľko hudby sa má hrať z hudobnej produkcie socialistických krajín a koľko pesničiek sa smie zaradiť z kapitalistického západu. A bratislavskému štúdiu sa pomerne dobre darilo unikať cenzúre súdruhov (mohli sa vysielať 3 zahraničné piesne v angličtine v rozhlase denne, no v tejto relácii pomerne dosť často zaznelo viac anglických pesničiek v priebehu jednej hodiny, než bolo na tú dobu súdruhov "zdravé") a snažili sa teda hudobný sortiment namixovať tak, aby prilákali k rádiám čo možno najviac poslucháčov. A bezpochyby sa to darilo skvele.

A viete o tom, že zvučka z relácie, vôbec nevznikla v Československu, akoby sa mohlo predpokladať?
Pesnička má názov Yes Sir That’s My Baby a v roku 1930 ju naspieval spevák Eddie Cantor s kapelou kapelníka Ace Brigode. Jej vznik ale siaha až do roku 1925 keď sa hneď po uvedení stala hitom.

{youtube}tgnSEPsPP5g{/youtube}

Obchodný dom PRIOR mal v tej dobe 25 špecializovaných oddelení. Ľudia boli v maloobchodných sieťach navyknutí nakupovať formou cez pultového predaja, nový moderný obchodný dom ponúkal z väčšej časti samoobsluhu a voľným výberom tovaru (pri ktorom zákazník preberá časť funkcie predavača). V prvých dňoch tohoto typu predaja vniesla medzi kupujúcich určitý chaos, keďže nikto od obchodného domu nečakal, že sa môže voľne pohybovať medzi vystaveným tovarom a sám sa obslúžiť. Podľa vyjadrenia vedenia obchodného domu sa predpokladalo, že tento druh nákupu (šlo o experiment) by sa skôr či neskôr mal v povedomí kupujúcich uplatniť. Prvý deň predaja mal niekoľko zvláštností, ale aj rekordov. Tržba v prvom dni bola takmer 5.5 miliónov korún a zvláštnosťou bola silná policajná a vojenská ochrana pred davom Bratislavčanov.

Architektonický návrh, podľa ktorého sa postavilo aj celé Kamenné námestie vytvoril architekt Ivan Matušík. V projekte bola zakreslená i prestupná stanica metra. Budova je architektonicky postavená ako rovnostranný trojuholník, fasády sú obložené slovenským travertínom a na priečelí obchodného domu boli nainštalované veľké nástenné hodiny so zvonkohrou. Pre zamestnancov obchodného domu bolo vybudované i príslušné zariadenie - veľká moderná jedáleň, sociálne zariadenia (vrátane spŕch), kancelárie a prezliekarne.

V neskoršom vývoji predajnosti nastáva problém s nedostatkom predajných plôch. Keďže socializmus sa plánoval na tzv. päťročnice, súdruhovia si na ďalšiu päťročnicu naplánovali rozširovanie predajných plôch aj pre tento obchodný dom. Naplánovala sa dostavba obchodného domu do roku 1978 s vybudovaním spojovacej čast s hotelom KYJEV s predpokladaným maloobchodným obratom 290 miliónov korún. Na prízemí v rozšírenej časti obchodného domu sa plánovala výstavba veľkoplošných potravín a predajňa bytového textilu a nábytku. Na poschodí bola plánovaná predajná plocha pre predaj priemyselného tovaru.

Tajomstvo záložného veliteľského stanovišťa štábu Varšavskej zmluvy Stred v podzemnom kryte S4H, v obci Alekšince

Prijal som pozvanie rtn.vz.Františka Flimela (Klub Československej ľudovej armády Kolíňany) a zúčastnil som sa dňa otvorených dverí (Obec Alekšince 30.03.2019 - 31.03.2019) tohoto pozemného krytu strategicky predurčeného pre záložné veliteľské stanovište štábu Varšavskej zmluvy Stred. I napriek tomu, že som bol  vojakom v aktívnej službe (tzv. vojak z povolania) ani v časoch hlbokého socializmu som netušil (a mal som previerku PTZD - zainteresovaní určite vedia o čom hovorím), že v obci Alekšince existuje zariadenie tohoto typu a takého významu. To značí, že o jeho existencii aj v dobách socialistickej armády vedela len úzka skupina vyvolených. Podľa informácii ktoré sa mi v čase písania tohoto článku podarilo zistiť, celé zariadenie patrilo pod priame velenie vtedajšieho Východného vojenského okruhu (so sídlom v Trenčíne).

Domnenky o predurčení S4H, Alekšince

Objekt bol vybudovaný pre potreby armády a bol skolaudovaný v roku 1965. Bol projektovaný, ako vojenské veliteľské stanovište strategického významu. Ide (na tu dobu) o rozsiahly projekt podzemných navzájom poprepletaných miestností. Od miestnosti určených pre velenie, plánovanie, komunikáciu, prevádzkové miestnosti a miestnosti určené pre odpočinok (spálne) až po miestnosti dennej potreby (WC, jedáleň, kuchyňka, sklady). Mnou odhadovaná kapacita tohoto pracoviska je asi 60 osôb (v rátanie žien - nachádzajú sa tu i osobitné hygienické zariadenia pre túto skupinu ľudí). Objekt bol pod armádnym velením až do roku 198x (nie je mi známy rok). Následne prešiel pod zložky civilnej obrany a po revolúcii pod Ministerstvo vnútra. Keďže sa objekt s i pozemkami nachádza v katastrálnom území obce Alekšince, obec sa následne stala majetkom tejto nehnuteľnosti. V súčasnosti objekt S4H spravuje Klub Československej ľudovej armády Kolíňany. Iné zdroje tvrdia, že toto pracovisko bolo vybudované od začiatku len pre potreby civilnej obrany (ako veliteľské stanovište CO). Do akej miery sa tieto informácie zakladajú na pravde, nie je mi jasné. Armádne zdroje hovoria, že vždy išlo o čisto vojenské zariadenie a je to logické, pretože neďaleko sa nachádzala malá odpaľovacia raketová základňa, ale zástanci objektu CO zas tvrdia, že šlo vždy o CO objekt, pretože (zase) neďaleko bunkra sa nachádzali veľko sklady civilnej obrany. Tak či onak mne z dostupných zdrojov je zrejmé, že vždy šlo o vojenské zariadenie, ktoré v nejakom období prešlo od armády do správy civilnej obrany. Ale podľa toho, čom som pri prehliadke tohoto podzemného komplexu videl na vlastné oči, ide skutočne o vojenské zariadenie, ktoré bolo od počiatku projektované pre potreby armády a nie pre potreby CO. Miestnosti sú do dnes dobre označené a skúsené oko bývalého vojaka pozná, ktorá miestnosť na čo mohla slúžiť. Nachádza sa tu miestnosť s veľkou sklenenou stenou na ktorú sa zaznamenávali aktuálne letecké ciele. Z pohľadu tvrdenia, že vždy šlo o čisto objekt CO mi nie je jasné, načo by veleniu CO slúžil podrobný monitoring vzdušných cieľov, pretože CO nedisponovala žiadnymi zariadeniami (radarmi) pre tento účel a postavenie veľkej sklenej steny v priestore kde sú miestnosti opticky (cez väčšie okenné tabule) prepojené s riadiacim (miestnosť velenia) srdcom celého podzemného komplexu mi pre potreby CO nedáva logické vysvetlenie. Touto technikou disponovali len veľké civilné letiská a armáda.

Niekoľko základných historických faktov o S4H, Alekšince

Na prvý pohľad okoloidúci ani netuší čo sa skrýva za plechovým plotom, ktorý opticky znemožňuje nazrieť do nadzemnej časti areálu podzemného komplexu. Na nadzemnej časti stojí klasický socialistický malý domček na okraji lesa, ktorý ale v sebe ukrýva vstup do podzemia. Na pozemku okolo tejto stavby sa nachádzajú ventilačné prieduchy (potrubie), ústie únikového východu z podzemia, šachta cez ktorú sa zhadzovalo palivo (uhlie do kotolne), hlbinné studne a žumpa. Jediným nedemaskujúcim znakom nadzemnej časti je vysoké anténne pole (pre podzemné rádiostanice) slúžiace pre rádiovú komunikáciu. Skúsené oko "prieskumáka" (člen elitne vojenskej jednotky) by nebolo možné ani v tej dobe určite oklamať. Do podzemia existuje len jediný vstup. Pomerne širokým schodišťom. Na vstupe sú osadené tlakovo-plynotesné dvere typu P-0 za ktorými nasledovala odmorovacia priepusť s rovnakým typom dverí, ako na vstupe. Najväčšiu časť podzemného komplexu zaberá miestnosť velenia obklopená nadväzujúcimi miestnosťami jednotlivých zložiek štábu velenia (spojovacie oddelenie, prieskumné oddelenie, oddelenie pre vyhodnocovanie leteckých cieľov, vyhodnocovacia skupina, informačná skupina, skupina styčných dôstojníkov, miestnosť dozorného zodolneného pracoviska, zdravotná a veterinárna služba a pracovisko rady obrany. Ďalšie miestnosti tvoria rozhlasová ústredňa, telefónna ústredňa, spisovňa, rádiové a prijímacie stredisko, ďalekopisná ústredňa, kabínky telefonistov, ošetrovňa, izolačka (lekárska karanténna miestnosť), kuchyňka, jedáleň, sklad a WC. Technologickú časť tvorila odmorovacia priepusť, dieselagregát s riadiacou miestnosťou, akumulátorovňa (miestnosť určená pre nabíjanie), sklad akumulátorov, strojovňa FVZ (filtračno ventilačné zariadenie) , prachová komora a miestnosť vodného hospodárstva (zariadenie na čerpanie vody). Objekt je vybavený 3x FVZ 300b – typ 60 s oddelenou prachovou komorou, bez regenerácie vzduchu, každý s dvoma nasávacími miestami. Ako náhradný zdroj elektrickej energie je v útrobách podzemného komplexu nainštalovaný inštalovaný dieselagregát (DA) s pomerne veľkým menovitým výkonom. DA je ručne riadené z vedľajšej riadiacej miestnosti s okienkom pre sledovanie jeho prevádzky. Komplex bol s vonkajším svetom spojený silovými elektrickými káblami a telekomunikačnými (telefónnymi) káblami. Pre vstup silovej elektrickej energie slúžila robustná elektrická rozvodňa. Objekt je napojený priamo na verejnú vodovodnú sieť, ako náhradný zdroj slúži studňa s dvoma čerpadlami. Splašky sú odvádzané samospádom do žumpy odkiaľ boli čerpané kalovým čerpadlom následne do kanalizácie. Ústredné kúrenie bolo zabezpečené kotlom na tuhé palivo v suteréne vstupnej budovy. Kúriť sa mohlo dokonca i DA. Automatizovaný systém varovania a vyrozumenia tvorila linková sústava diaľkového vyrozumenia P-160 a bezdrôtová sústava diaľkového vyrozumenia R-413. Sústava P-160 zabezpečovala prenos troch signálov a dvoch hovorových kanálov, pričom signály boli určené na vyhlasovanie stanoveného bojovej pohotovosti.

Tajomstvo S4H, Alekšince

Budete možno sklamaní, až ste sa dočítali až sem, ale jediným skutočným tajomstvom je neutíchajúci duch mladých ľudí okolo S4H, Alekšince (Klub Československej ľudovej armády Kolíňany) , ktorí sa snažia uchovávať toto dedičstvo spolu s vedením obce Alekšince ďalším generáciám. Priznám sa, že mňa pri prehliadke tohoto podzemného komplexu uchvátila tá atmosféra, ktorú tam tento klub vytvoril. Ako bývalý príslušník ČSĽA som poznal len bunkre typu UŽ-6 ktoré boli budované pre potreby velenia štábov útvarov armády a ktoré v podstate disponovali len vstupom do podzemia a dvoma miestnostiam, únikovým východom (ktorým sa bolo možné na hor len prekopať) a FVZ (na filtráciu vzduchu) a klasickým rozvodom el. siete (na povrchu sa pripojila malá elektrická elektrocentrála) a metalických telefónnych liniek. Bol to "bunker" bez kúrenia, bez WC, bez pitnej vody, teda len vojnové provizórium na prežitie (a velenie vojskám) na nevyhnutne nutnú dobu. Podzemný komplex S4H, Alekšince je luxusnou rezidenciou na úrovni hlavy štátu s ústredným kúrením, rozvodom vody, rozvodom vzduchu a veškerým komfortom 60. rokov 20 storočia. Dnes by som možno z tohoto podzemného komplexu (z komerčného pohľadu) vytvoril atrakciu zážitkového typu, ako to majú napríklad v Českej republike, kde sa môžete ubytovať na noc na hrade v hladomorni, alebo v žalári v komforte stredoveku. Ja osobne by som na tomto pracovisku predvádzal žážitkový typ - riadenie obrany štátu vojenským štábom - teda akúsi imitáciu toho, ako to mohlo v 60.rokoch 20. storočia vyzerať na živo na veliteľsko-štábnom cvičení vojsk Varšavskej zmluvy Stred. Samozrejme za účasti platiacich divákov - turistov (aj s ich ubytovaním, napríklad na jednu noc).

Ale je tu predsa len jedno (malé) skutočné tajomstvo S4H, Alekšince.

Tým tajomstvom je miestnosť s robustným kovovým trezorom. Keďže sa ešte nepodarilo nikomu otvoriť ho (kľúče neexistujú) alebo vylomiť, nikto netuší, aké tajomstvo trezor skrýva. Podľa slov príslušníkov vojenského klubu, ktorý spravuje tento objekt, vyžaruje z trezora energia, ktorá nepriaznivo pôsobí na človeka. A z tohoto dôvodu sa miestnosti s trezorom skutočne vyhýbajú. Kto vie, čo by sa stalo, ak by sa niekomu tento trezor otvoriť podarilo.

Poďakovanie

Vrele ďakujem rotnému v zálohe Františkovi Fliemelovi za možnosť nazrieť do veliteľského stanovišťa strategického významu, akým za socializmu toto pracovisko určite bolo.