ČSR 60. roky 20. storočia (55)
Smoliar Binche
Oslavoval už mnoho úspechov. Jeho veľkým obdobím bol rok 1956. A napriek tomu mu nebolo dopriate, aby sa zúčastnil olympliských hier v Melbourne.
Už v roku 1952 patril Anglán Lloyd Binche k najvážnejším kandidátom na majstrovstvá sveta. A hoci už osem rokov bojuje o najvyšší titul, ešte ho nikdy nedosiahol. "Mám vždy smolu, že už pri rozjazde narazím na budúceho majstra," povedal v auguste roku 1959 v Amsterdame. Cez tieto "neúspechy" patria k popredným špičkám svetovej cyklistiky. Oslavoval už mnoho úspechov. Jeho veľkým obdobím bol rok 1956. A napriek tomu mu nebolo dopriate, aby sa zúčastnil olympliských hier v Melbourne. Umene mu síce nechýbalo, ale... To musíme podrobne vykresliť.
Sklady jadrových hlavíc sovietskej armády Javor
Prezident Novotný v októbri 1965 a neskôr aj Dubček odsúhlasili vybudovať na území Československa tri objekty "Javor" na uskladnenie jadrových hlavíc operačno-taktického raketového komplexu.
V roku 1964 prišlo vedenie Sovietskeho zväzu s požiadavkou na vybudovanie utajených skladov pre jadrové hlavice, ktoré by tu boli uložené a pri prípadnom útoku boli pripravené na výdaj pre pojazdné odpaľovacie zariadenia sovietskej armády, pretože Američanov a Sovietov nezaujímalo nič iné ako strategické vojenské hranicu Varšavskej zmluvy. Prezident Novotný v októbri 1965 vo Vojenskej komisii obrany ÚV KSČ a neskôr aj Dubček odsúhlasili úlohu Varšavskej zmluvy vybudovať tri objekty "Javor" na uskladnenie jadrových hlavíc operačno-taktického raketového komplexu Temp-S (9K76/9M76B, OTR-12) týchto objektov. V marci 1965 povedal hlavný veliteľ Spojených ozbrojených síl maršal A. A. Grečko československému ministrovi národnej obrany generálovi Bohumírovi Lomskému, že treba uložiť špeciálne bojové hlavice na území Československa, ale že ich budú mať pod kontrolou sovietski špecialisti. V novembri toho istého roku boli pozvaní hlavní funkcionári ČSLA (minister národnej obrany gen. B. Lomský, náčelník Generálneho štábu ČSLA gen. O. Rytíř, náčelník Operačnej správy GŠ gen. V. Vitanovský, náčelník raketového vojska a delostrelectva MNO gen. a náčelník ubytovacieho a výrobného úseku MNO plk. J. Roháč) ku konkrétnemu rokovaniu s ministrom obrany ZSSR.
Bryndziareň vo Zvolenskej Slatine
Len z dobrého ovčieho syra môže byť dobrá liptovská bryndza - alebo pohľad na výrobu bryndze vo Zvolenskej Slatine. Píše sa rok 1964.
Bryndziareň vo Zvolenskej Slatine je najväčšou a najstaršou bryndziarňou na svete. Založila ju rodina Molecovcov v roku 1797 a od tých čias sa v nej nepretržite vyrába slovenská bryndza. Prinášame filmový pohľad na rok 1964 v tomto závode v ktorom sa uvádza, že práve v tomto období tu vrcholí syrárska sezóna. Denne tu spracujú do 6 ton ovčieho syra. Jedinečnosť bryndze Slatina, jej chuťových vlastností je dôsledok historického vývoja technológie, ale aj mliečnej mikroflóry a mikroflóry podhorských a horských pasienkov v okolí Zvolenskej Slatiny. V závislosti od ročného obdobia (dostupnosti čerstvého ovčieho mlieka) sa bryndza dodávala na pulty ako letná, alebo zimná. Bryndza obsahuje vitamíny A a D a vysoký obsah thiamínu, riboflavínu, vápnika a fosforu. Slovo bryndza pochádza z rumunského slova brânză. Najstaršia písomná zmienka o bryndzi je v období 1356 – 1381 v stredovekom dalmátskom Dubrovníku vo význame Valašský syr. Na Slovensku sú prvé písomné doklady o tejto syrovej pochúťke až od roku 1470. Najväčší rozmach vo výrobe bryndze na území dnešného Slovenska, boli reformy Márie Terézie a Jozefa II. Reformy urýchlil obchodovanie a produkciu liptovskej bryndze na území Rakúska-Uhorska. Prvé bryndziarne vznikli v Detve a práve vo Zvolenskej Slatine.
Zarábajú Slováci menej než Česi?
Mzdy - pohľad na svet socializmu. Človek by nepovedal, že slovenskí súdruhovia Slovákom "škrtili" výplatné pásky oproti Čechom. Prečo?
Určite si tí skôr narodení pamätajú na "krčmové reči", že Češi u nich doma zarábajú viac, ako my v rovnakých profesiách na Slovensku. Do pozornosti sa mi dnes dostalo video z youtube s názvom 'Slováci dostávajú menej než Česi (1968)' a to ma prinútilo napísať tento krátky fejtón. Reakcie ľudí z filmového: 'Vec verejná' mi v porovnaní s dnešnou dobou pripomína začarovaný kruh. A prečo kruh?
Pozor, zákruta! Motoristický rozhlasový magazín.
Magazín o cestovnom ruchu, motorizme a pre motoristov vysielaný Československým rozhlasom od roku 1962.
Po prvý raz 14. apríla 1962 zaznela zvučka magazínu o motorizme a cestovnom ruchu z bratislavského štúdia v Československom rozhlase. Od začiatku bolo ťažisko relácie zamerané predovšetkým na bezpečnosť cestnej premávky, ale aby vysielanie nebolo monotónne, zahŕňala i ďalšie stránky motorizmu a v tých časoch sa stala jednou z najpočúvanejších relácií Československého rozhlasu.
Otvorenie prvého obchodného domu PRIOR, Bratislava 1968
Architektonický návrh, podľa ktorého sa postavil obchodný dom PRIOR aj celé Kamenné námestie vytvoril architekt Ivan Matušík.
Obchodný dom Prior bol na Slovensku za socializmu takmer v každom meste (podobne, ako dnes sú takmer v každom meste markety a hypermarkety). Otvorenie prvého obchodného domu PRIOR v Bratislave sa uskutočnilo 20.11.1968 o šiestej hodine ráno a nápor kúpy chtivých bol taký veľký, že obchodnému domu musela pomáhať armáda a príslušníci verejnej bezpečnosti (polícia). Prišli štyri vojenské vetriesky (nákladné terénne vozidlo PV3S - valník), ktoré vytvárali pri vstupe do obchodu koridor. V prvý deň PRIOR navštívilo takmer 40 tisíc ľudí a nápor po ôsmej hodine ráno bol taký silný, že aj príslušníci verejnej bezpečnosti mali čo robiť, aby udržali koridor.V umiernenej podobe by sa tento nápor dal prirovnať dnešnému ošiaľu pri BLACK FRIDAY pred prvým otvorením hypermarketu . Stavba tohoto obchodného domu na tú dobu stála 100 miliónov korún. Okrem predajných plôch pre tovar, boli v ňom i prevádzky, ako strihová, zásielková služba,, elektroservis (určený predovšetkým pre elektrospotrebiče TESLA), kľúčová služba ... V obchodnom dome boli nainštalované prvé pohyblivé schody dodané z Juhoslávie (pre mnohých Bratislavčanov to bola senzácia, pretože nikdy také nič ešte nevideli). Za hodinu dokázali prepraviť 6000 ľudí. Primárnym cieľom tohoto obchodného domu malo byť odbremenenie preťaženej maloobchodnej siete v Bratislave.S budovaním tohoto typu obchodného domu sa v roku 1969 plánovalo aj v iných mestách (Trenčín, Košice, Komárno, Prievidza ...)
