PMD 85 (prvá verzia) bola skôr prototypová verzia. Vyrábala sa v niekoľkých farbených variantoch - biela (úplne prvý model), oranžová, šedá, zelená . Základom bol procesor 8080 vrátane podporných obvodov a doplnkom zobrazovacie logika a vstupné a výstupné obvody (8255, časovač 8253 a sériový obvod 8251). Počítač mal BASIC, Assambler a editor 8080.
PMD 85.1 - výrobu prevzala Tesla Bratislava. Farba sa zmenila na šedú, bolo to už klasické PMD. Počítač tvorila základná doska a doska portov. V hornej časti bol umiestnený konektor pre pripojenie modulu s BASIC. Mal UHF výstup aj video-výstup. Klávesy išli pomerne ťažko stláčať. Táto verzia mala problémy so snímaním magnetofónových kaziet.
PMD 85.2- Druhá verzia dostala novú lepšiu klávesnicu (gumové spínače s tvarovanými klapkami) s vystúpeným klávesmi. Nový BASIC G sa zavádzal už pri spustení počítača. Nemusel sa ručne vyvolávať z Monitoru. Základný ROM Monitor bol vylepšený. Zmenilo sa tiež zapojenie magnetofónu, vďaka tomu sa zvýšila spoľahlivosť čítania a zápisu. HW dekodér bol nahradený softvérovým dekódovaním. Výstup na monitor bol farebný (čierna, biela, zelená, modro-zelená, žltá). Farby boli dané pevne.PMD 85.2 - Veľká zmena základnej dosky. Zmenilo sa zapojenie dekodéru pamäte. Do predtým voľného priestoru bola doplnená 8 kB RAM. Zásobník BASICu bol tiež posunutý v pamäti a vďaka tomu mali programy viac voľného miesta.
PMD 85.2B- Miesto 16 kB pamäte mal 64 kB.PMD 85.3 - posledná verzia počítača PMD, kde prebehla ďalšia veľká zmena základnej dosky. ROM Monitor sa zväčšil na 8 kB a presunul inam v pamäti. Zostávajúce pamäťový priestor zaberala RAMka. Kvôli zmenám v HW museli byť prepísané programy. Výstup na televíziu bol v norme PAL. Tabuľka znakov sa rozšírila o české a slovenské znaky. Vznikla aj verzia s azbukou. Vďaka pripojeniu cez IRPS mohol fungovať ako terminál k počítaču SMEP.
Tesla Ondra
Ondra bol vyvinutý v Elstroji a jeho výrobu dostala na starosť Tesla Liberec a neskôr Tesla Blatná. Hlavným cieľom bolo vyvinúť lacný a spoľahlivý systém určený pre domácnosti a školy. Srdcom Ondríka bol procesor U880 (východonemecká verzia Z80). Počítač vybavený 64 kB RAM a 4 kB ROM mohol zobrazoval 320 x 255 obrazových bodov. Užívateľovi umožňoval pripojiť tri periférie - kazetový magnetofón, paralelnú tlačiareň a joystick. Ondra nemal UHF výstup, ale len Video-výstup a UHF modulátor. Ondra počas vývoja prekonal mnoho zmien. Na trh sa dostali dve rôzne varianty. Pôvodná verzia má ROM od Ing.Tomáša Smutného z Tesly. Bola odvodená od Mikros 4.0 zo SAPI. Komunikácia s magnetofónom prebiehala rýchlosťou 2400 Baud a čítali sa bloky o veľkosti 256 bytov. BASIC sa nahrával z kazety, kde bol aj textový editor Edit.
Druhá verzia pochádza z roku 1987. Bola určená pre školy, pretože umožňovala prácu aj na sieti. Zmenilo sa aj ovládanie programu. Užívateľ musel zadať meno programu, ktorý chce nahrať. Ak išlo o program zo siete, vkladal sa pred meno programu znak "#".Tretia verzia mala mať zabudovaný BASIC. Bohužiaľ táto verzia zostala len vo fáze vývoja. Nakoniec bolo vyrobených iba 1000 kusov. Tesla chcela výrobu odovzdať inému podniku, ale nikdy k tomu nedošlo.
Consul 2717
Consul 2717 vyrábala Zbrojovka Brno krátku dobu v roku 1989 a na začiatku roka 1990, potom bola výroba zastavená. Počítač sa dodával len do škôl (rovnakou distribučnej cestou akú napríklad počítač IQ151). Consul sa skladal prevažne z komponentov pochádzajúcich z podnikov východnej Európy, hlavne československá Tesla a podniky zo ZSSR. Externá klávesnica dokonca obsahovala malý reproduktor. Consul 2717 bol vlastne klon počítača Tesla PMD 85.2. Hlavné rozdiely spočívali v:
- Doska počítača bola vstavaná do monitora (podobne ako u niektorých typov počítače Macintosh).
- Bolo možné používať sieť. Každý počítač mal pomocou konektora určenú pozíciu na zbernici. V sieti mohlo byť až 64 počítačov. Ako server sa najčastejšie používal Consul 2715, ktorý mal 3 osempalcovú disketovú mechaniku alebo PC XT Consul 331 alebo iné PC XT.
- Nový grafický mód - vyššia horizontálne rozlíšenie, všetkých 8 bitov bolo využitých ako bitmapa (zvyčajne sa iba 6 bitov využívalo ako bitmapa a zvyšné dva sa používali ako rôzne atribúty - jas, kontrast alebo farba u neskorších verzií PMD), mal možnosť přeadresovat videoRAM až na 52 kB a zvýšiť počet bodov na riadok z 288 na 384, ale potom nemohli byť využívané atribúty (blikanie a pod).
- Nemal vstavané paralelné rozhranie, namiesto toho boli konektory priamo na procesorovej zbernici; paralelné rozhranie bolo súčasťou tzv "inteligentného kábla tlačiarne".
- Možné bootovanie z externého ROM čipu (hlavne pri nahrávaní ovládačov tlačiarne)
- Možné bootovanie z diskety (operačný systém CP / M).
- Logovanie do siete a bootovanie zo siete (BASIC so sieťovými operáciami, presmerovanie serverom na centrálnej diskovú stanici alebo tlačovú frontu; BASIC-G v ROM pamäti pôsobil len magnetickú pásku).Bez externej pamäte ROM, bez diskové jednotky a bez siete počítač nabootoval do BASICu-G, nie do Monitoru ako tomu bolo u PMD.
Didaktik Alfa
vyrábal podnik Služba Bratislava, závod Skalica. Počítač bol založený na počítači Hewlett-Packard 85. Didaktik Alfa sa ako prvý počítač na československom trhu dodával s čiernobielou sovietsku čiernobielou televíziou "Junost". Televízor a Didaktik existovali v bielej a neskôr čiernej, červenej a modrej farbe. Veľkosť Alfy zodpovedala veľkosť klávesnica, ktorá bola pôvodne vyvinutá pre armádu. K počítaču bol dodávaný aj plotter, ktorý by spoločne s Didaktikom mal byť integrovaný do jediného celku. V podstate ide o klon počítača Tesla PMD 85.1. Základná doska bola zhodná len v inom obale. Zjednodušilo sa zapojenie, doska neobsahovala meniteľný modul s BASIC, BASIC bol súčasťou nevyužitej časti pamäte od adresy 9000h. BASIC sa potom rutinou kopíroval do RAM na adresy od 0000h. Bol zjednodušený dekodér adries pre vstup / výstup a upravený interface pre magnetofón. S týmito zmenami súviseli aj drobné úpravy softvér. Kompatibilita s PMD 85 bola na veľmi slušnej úrovni.
Didaktik Alfa sa vyrábal v troch farebných modifikáciách. Modrý Didaktik bol zvyčajne pôvodný Didaktik Alfa 1. V červenej skrini sa jednalo o Didaktik Alfa 2 s niektorými renovovanými diely z Didaktik Alfa 1 - tieto počítače boli neposľahlivé. Tretia verzia Didaktik Alfa sa volala Didaktik Beta, ktorý bol len vylepšenou verziou Didaktik Alfa 2 v hnedom alebo tmavo zelenom obale. Didaktik Beta mal navyše podporu siete. Didaktik Beta slúžil ako server počítač PP06 (československý klon IMB PC). Ďalším produktom firmy Didaktik bol Didaktik Z (Zeta). Nešlo však o počítač, ale o plotter o veľkosti A4, ktorý bol dodávaný s Didaktik Alfa.
Maťo
Počítač Maťo už nevyrábala Tesla, ale podnik Štátny majetok Závadka. Bol to slovenský klon PMD 85, samozrejme s drobnými úpravami (niečo medzi PMD 85.1 a PMD 82.2). Hlavným cieľom bolo postaviť počítač kompatibilný s PMD 85, ale lacnejšie a menšie. Celý počítač je umiestnený na jednej kompaktnej doske. Ďalšie doska obsahovala zdroj vrátane sieťového transformátora. Maťo išlo prevádzkovať v troch rôznych režimoch - kalkulačka, program a grafika. Oproti PMD 85 mal iné adresovanie pamäte, iný spôsob ukladania a čítania dát. Program sa preberal z pásky pomocou špeciálneho softvéru. Iná bola aj klávesnica - menej kláves a špeciálne klávesy CONT, Shift a STOP. Vďaka týmto zmenám nebol Maťo plne kompatibilný s PMD 85. Aj Maťo sa vyrábal v dvoch verziách. Jedna mala vstavaný debbuger a BASIC a druhá tri vstavané hry.
Ivan Urda, tvorca Maťa, spomína: "Počítač som navrhol a vyrobil počas 3 mesiacov. Operačný systém a BASIC-G som prepisoval doma, pretože som kvôli tomu mal konflikty so svojim vedúcim. Robil som to ako vedľajší prácu. Hlavná náplň mojej práce bola výroba počítačom ovládaných práčok v Banskej Bystrici. Prvý prototyp sa volal "BAPO" ako "Babačův Počítač", neskôr sa premenoval na "Babac computer". Babac bol môj šéf. Našťastie konečné meno počítača znelo "Maťo".
Maťo bol navrhnutý ako jednodoskový počítač, plne kompatibilný s PMD-85. Len čítanie a zápis dát bol odlišný. Prvý prototyp uzrel svetlo sveta v júli 1988. Prvé 50 kusov bolo vyrobené vo februári 1989 a sériová výroba začala v auguste 1989. Do roku 1992, kedy skončila výroba, vyrobil Štátny majetok Závadka viac než 5500 kusov. "
Spomienky nášho návštevníka: "Bola to klasika zapojenie MH 8224 + MH 8228 + procesor MHB 8080. hodiny signál bol generované krysštálom niečo okolo 18 MHz a privádzaný na hodinový obvod MHB 8224. Tento obvod ma v sebe deličku 1:9 takže priamo procesor bol taktovaný niecč cez 2 MHz (18:9 = 2).
IQ-151
vyrábala firma ZPA Nový Bor. Počítač bol hlavne určený na výučbe programovania na všetkých typoch škôl. Na normálny trh sa nikdy nedostal. Jeho hlavnou prednosťou bola modulová koncepcia. Vzadu mal päť rozširujúcich pozícií pre pripojenie piatich rôznych modulov. Každý modul mohol používateľ zapojiť do ľubovoľnej pozície, avšak niektoré moduly nemohli byť zapojené súčasne. Štandartde sa IQ-151 dodávalo s modulmi VIDEO 32 a BASIC 6. Zdroj bol vstavaný priamo do skrine počítača a pre svoju veľkú produkciu tepla sa stal legendou, preto bol v novšej verzii zväčšený chladič. Zo srandy sa hovorilo, že keď sa na IQ-151 postaví šálku s kávou, tak jej udrží teplú. Alebo, že dokáže usušiť mokré oblečenie. Ďalšími rozširujúcimi moduly, boli dve karty s Pascalom a pre OS AMOS aj sieťová karta. IQ-151 mohol slúžiť aj ako server a zdieľať niektoré zariadenia, napríklad osem palcovú disketovú mechaniku.
Aj tento počítač prešiel počas vývoja niekoľkými zmenami. Najskôr sa vyrábal s 32 kB RAM s možnosťou rozšírenia. Neskoršia verzia mala už 64 kB RAM. Niektoré počítače IQ-151 nesú označenie "G". To znamená, že používajú iný Monitor (nahraný v EPROM) a vďaka tomu môže počítač spolupracovať s modulom GRAFIK, ktorý ponúkal jemnejšie grafiku. Užívatelia si často sťažovali na malú životnosť membránovej klávesnice. Klávesy išli zle stláčať. Existovalo asi 50 kusov prototypu IQ-150, ale ten musel byť kvôli ohromnému množstvo chýb stiahnutý.
Didaktik Kompakt
bol posledným a pravdepodobne najlepším výrobkom firmy Didaktik Skalica. Mal vstavanú 3,5 palcovou disketovú mechaniku s kapacitou 720 kB, ktorá sa mohla zvyšovať na 840 kB. Bolo možné použiť aj disketovú mechaniku, ktorá dokázala čítať aj diskety s kapacitou 1,8 MB. Pamäť ROM obsahovala operačný systém a Spectrum BASIC. Ďalšou zaujímavosťou bol EuroAV-Connectro (SCART). SCART dovoľoval pripojiť Kompakt k farebnej televízii alebo monitoru. Vďaka tomu bol RGB obraz oveľa kvalitnejší. Napájací zdroj bol vstavaný priamo do skrine počítača. Didaktik Kompakt mal integrovaný paralelný port a dva konektory pre joysticky. Do výroby sa dostali dva modely: základné s iba 48 kB RAM a 3,5 palconou mechaniku a vylepšená verzia sa 128 kB RAM, 3,5 palconou mechaniku, AY8212 zvukovým modulom a SCART video-výstupom (podobný ako u Spectra 128).
Didaktik M
sa od svojich súrodencov Gama, Kompakt a Alfa líšil oddeleným tlačidlom reset a dvoma neštandardnými portami pre joysticky (Kempston a Sinclair). Videočip ULA bol iný ako ten, ktorý obsahovalo pôvodné Spectrum. Didaktik M je osadený ruským obvodom, vďaka, ktorému je obraz viacmenej štvorcový miesto obdĺžnika. Pamät RAM tvorili moduly o veľkosti 64 kB, ale dostupných bolo len 48 kB. Pre Didaktik M sa vyrábala aj 3,5-palcová disketová mechanika D80. V rokoch 1990 a 1991 boli vyrobené dva modely Didaktik M. Trojkanálový zvukový čip mal dokonca stereo a niesol meno "Melodika".
Didaktik GAMA
Aj tento počítač vyrábala firma Didaktik Skalica v roku 1987. Hoci všetky počítače založené na procesore Z80A nemohli adresovať pamät väčšiu ako 64 kB, ponúkal Didaktik Gama celkom 80 kB RAM. Používal totiž prepínanie medzi pamäťovými modulmi. Mal dva 32 kB a jeden 16 kB modul. Na obale boli LED diódy signalizujúce, ktorá pamäť RAM je práve využívaná. Počítače Gama mali zabudované paralelné interface i8255. Používali sa pôvodné Ferrante ULA a ruskej pamäťové čipy. Didaktik Gama nebol plne kompatibilný s Sinclair ZX Spectrum kvôli niekoľkých technický odlišnostiam.
Postupom času Didaktik Skalica vyvinul tri modely Didaktik Gama. Prvý mal čierny obal a bol vyrobený v roku 1987, častejšie nazývaný Gama'87. Mal chybu v prepínaní pamäťových modulov. Ak bola premenná RAMTOP vyššia ako 32 786, počítač sa zosypal. V roku 1988 bol na trh uvedený Gama'88 (sivý obal). Rozdielom oproti Gama'87 bola opravená chyba v prepínaní pamäte. O rok neskôr prišiel na trh Gama'89. Išlo vylepšenú verziu Gama'88. Inžinieri opravili niektoré chyby v ROM a trochu pozmenili hardware. Česká znaková sada a tlačové rutiny boli integrované do pamäte ROM. Gama'89 bol najlepší model série Gama a vyrábal sa až do roku 1992.
Počítače radu PP
Počítač vyrábala spoločnosť ZAVT - Závody automatizácie a výpočtovej techniky. Séria týchto počítačov patrila do radu SMEP. Bol to v podstate kufrík s odnímateľným vekom.
PP-01 bol prvý z celej série. Mal vstavanú pamäť 64 kB, ktorý sa rozdeľovala na 24 kB pre videoRAM a zostávajúcich 40 kB slúžilo užívateľom. S pomocou paralelného rozhrania na obvode i8255 išlo pripojiť IRPR, IMS-2. Počítač má čiernobiely TV modulátor do VHF pásma, ale umožňoval aj farebný obraz pomocou RGB výstupu. Odporúčal sa monitor ZM 4321. Na ukladanie dát slúžil kazetový magnetofón. K počítaču bol dodávaný graficky orientovaný BASIC-G. Údajne sa k počítaču vyrábali rozširujú moduly MONITOR, EDITOR, Assembler. Bol vyrábaný aj modul PASCAL, ktorý používala hlavne armáda a Verejná bezpečnosť.
PP-02bol PP-01 s externým zariadením pre 5,25 palcové mechaniky pripojené cez zbernicu I41. Veľkosť diskety je 80 kB. V zariadení je 9 pozícií pre moduly SM 50/40. Rozmery sú 50 x 30 x 47 cm a hmotnosť je 30 kg.PP-03 tvoria jeden celok spolu s monitorom a disketovou jednotkou. Klávesnica Consul C259.13 bola osobitne. ROM pamäť bola zmenšená na 1 kB. Kapacita diskiet bola aj cez obojstranný záznam dosahovala len 80 kB. Hmotnosť bola 30 kg. PP-03 ponúkala pre prácu s textami systém s označením TEXT-01-M.
PP-04, PP-05 a PP-06boli šestnásťbitové počítače s procesorom MHB 8088. PP-04 bol počítač s dvoma osempalcovým mechanikami a 128 kB RAM. Mal 2 kB cache pamäte a voľné pozície pre prídavné moduly.PP-06 obsahoval už matematický koprocesor, vďaka tomu mal vysokú operačný rýchlosť. Počítač (PP-05 a 06) kompatibilný s IMB PC slúžil ako terminál v počítačových sieťach alebo ako meracia ústredňa v laboratóriách.
Počítače radu TNS vyrábalo poľnohospodárske družstvo Agokombinát Slušovice. Skratka TNS znamenala Ten Náš Systém. Počítač bol pôvodne navrhnutý pre poľnohospodárske podniky, neskôr však prenikol aj do škôl. Prvá verzia TNS HC bola osadená procesorom Z80 a pamäťou RAM 128 kB. Obstarávacia cena bola 25 000 Sk.
Počítače rady TNS
TNS HC-8 bol druhý počítač v rade. Narozdiel od svojho predchodcu mal RAM 256 kB. Klávesnica mala už národná abecedu a tlačidlá pre ovládanie kurzora. Výstup na obrazovku bol možný až v 16 farbách. Počítače bolo možné ako terminál pripojiť k počítačom SMEP alebo JSEP. Prítomný bol akustický modem (nie u všetkých kusov) pre prenos po telefónnych linkách. Na obale bol prelis pre telefónne slúchadlo. Bolo možné pripojiť myš, joystick a ďalšie meracie zariadenia. Operačný systém TNS-DOS dovoľoval použiť programy Wordstar a SuperCalc a programovať vo vyšších programovacích jazykoch ako Fortran, Cobol, C, Prolog, Fort alebo Turbo-Pascal.
TNS SL64 tvoril jediný celok, ktorý obsahoval zdroj a rošt, do ktorého sa pripájali jednotlivé dosky s elektrónky. Externá klávesnica sa pripájala konektorom FRB do karty INT D * B. Monitor odvodený od televízora Merkúr sa napájal priamo z počítača a mal zabudované audio a video vstupy. Dve 5,25 palcové disketovej mechaniky sa pripájali k radiču SAB 2797-B firmy Siemens. Skriňa disketových mechaník bola rovnako veľká ako počítač. Týchto počítačov bolo vyrobených len niekoľko stoviek kusov.
TNS MCW bol posledný osembitový počítač tejto série. Mal až 1 MB RAM. Jednalo sa o počítač modulovej koncepcie. Skriňa počítača mala 12 pozícií na dosky, dve 5,25 palcové disketové mechaniky, radič pevných diskov SCSI na obvodoch MH3212. Zdroj bol poľskej výroby. Ako operačný systém sa používal CP / M.
Zdroj: osmi.tarbik.com
Máte chuť zahrať sa?
